Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Meta čelí procesu pre údajné poškodzovanie detí

Na federálnom súde v Kalifornii sa začal proces, ktorý môže priniesť zásadné zmeny vo fungovaní Facebooku a Instagramu. Koalícia 29 amerických štátov tvrdí, že spoločnosť navrhla svoje platformy tak, aby u mladých používateľov vytvárali závislosť a zavádzala verejnosť o ich bezpečnosti.

Žalobu vedú Kalifornia, Colorado, Kentucky a New Jersey. Podľa zástupkyne kalifornskej prokuratúry Megan O’Neillovej bolo obchodným modelom firmy udržať používateľov čo najdlhšie, získavať ich údaje a zatajovať riziká. Tento model mal byť osobitne účinný pri deťoch.

Štáty spájajú používanie platforiem mladistvými s úzkosťami, depresiami či samovraždami. Tvrdia tiež, že firma nezákonne zhromažďovala a využívala osobné údaje detí.

Meta obvinenia odmieta a tvrdí, že vytvorila rozsiahle ochranné opatrenia pre tínedžerov. Žalujúce štáty žiadajú okrem finančných sankcií aj vekové obmedzenia či odstránenie nekonečného posúvania obsahu.

Proces má trvať šesť týždňov. Vypovedať by mali aj Mark Zuckerberg a šéf Instagramu Adam Mosseri.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Výbuch vo vzdelávacom centre v Kábule zranil najmenej 42 detí

Výbuch vo vzdelávacom centre v Kábule v pondelok zranil najmenej 42 detí, uviedla v utorok Misia OSN pre pomoc Afganistanu a vyzvala na „vyšetrovanie s cieľom zistiť okolnosti tohto incidentu“.

Incident sa stal v pondelok večer vo štvrti Dašt-e Barčí, kde žijú prevažne príslušníci afganskej hazárskej a šiitskej menšiny. Misia Organizácie Spojených národov v Afganistane vyzvala na vyšetrenie okolností prípadu.

Príčinu explózie sa agentúre Reuters nepodarilo nezávisle overiť. Kábulská polícia riadená Talibanom na žiadosť o vyjadrenie nereagovala.

Nemocnica, ktorá prijala najmenej 35 zranených študentov, oznámila, že všetci pacienti mali 10 až 14 rokov. Utrpeli zranenia spôsobené črepinami a najmenej traja potrebovali operáciu.

Osobitný spravodajca Organizácie Spojených národov pre ľudské práva v Afganistane Richard Bennett označil udalosť za „ohavný útok“. Delegácia Európskej únie v krajine odsúdila úmyselné útoky na deti a vzdelávacie centrá.

Dašt-e Barčí sa v minulosti opakovane stala terčom sunnitských islamistických militantov vrátane Islamského štátu. Pri útoku na školu v roku 2021 zahynulo najmenej 85 ľudí, v roku 2022 zabil samovražedný útočník vo vzdelávacom centre najmenej 19 osôb.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj navrhol Jevhenija Chmaru za ministra obrany

Prezident Volodymyr Zelenskyj nominoval Jevhenija Chmaru do parlamentu na schválenie za ministra obrany a Andrija Sybihu na ministra zahraničných vecí.

Jevhenij Chmara pôsobil ako dočasný minister obrany po náhlom júlovom odvolaní svojho predchodcu Mychajla Fedorova. Toto rozhodnutie vyvolalo politickú krízu pre Volodymyra Zelenského, ktorý následne odvolal aj šéfa armády Oleksandra Syrského.

Rezort zahraničných vecí by mal opäť viesť Andrij Sybiha, ktorý v nej pôsobí od septembra 2024. Po nedávnej rekonštrukcii vlády bol ponechaný v úrade, no len v pozícii dočasne povereného ministra. Zelenskyj ho teraz oficiálne nominoval, aby sa po schválení parlamentom opäť ujal funkcie.

O oboch nomináciách by mali poslanci podľa zákonodarcov hlasovať v stredu.

(reuters, tasr, bak)

Minúta  |  

Taraba ohlásil reformu vodárenstva

Minister životného prostredia Tomáš Taraba pripravuje zmenu vodného zákona, ktorá má urýchliť budovanie vodárenskej infraštruktúry. Štátni vodohospodári by mohli uplatniť vecné bremeno na pozemkoch pri výstavbe vodovodov a kanalizácií, ako aj pri starostlivosti o vodné toky.

Podľa Tarabu dnes výstavbu brzdia rozdrobené vlastnícke vzťahy na pozemkoch pod cestami či vodnými tokmi. Vodárenské stavby by po novom mali mať podobné podmienky ako energetická alebo dopravná infraštruktúra. Novelu chce minister predložiť vláde v najbližších dňoch. Zmeny podľa rezortu vítajú aj samosprávy.

Slovenský vodohospodársky podnik zároveň v Rajeckej a Terchovskej doline reguluje 58 kilometrov vodných tokov. Práce zahŕňajú čistenie korýt, odstraňovanie nánosov a výrub náletových drevín.

Prebieha aj verejné obstarávanie na reguláciu Trnovky a Breznického potoka pri Žiline. Projekt má zvýšiť ochranu pred povodňami a priniesť rozšírenie vozovky aj vybudovanie náučného chodníka.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Carney telefonoval s Trumpom. Kanada sa snaží odvrátiť 50-percentné clá

Ottawa a Washington rokujú o dohode na poslednú chvíľu pred stredajším termínom, keď majú začať platiť nové americké obchodné opatrenia. Kanadský premiér Mark Carney v pondelok hovoril s americkým prezidentom o prebiehajúcich rokovaniach.

Nové clá by sa vzťahovali na dovoz v hodnote približne 20 miliárd dolárov bez ohľadu na to, či kanadský tovar spĺňa podmienky preferenčného zaobchádzania podľa obchodnej dohody medzi Spojenými štátmi, Mexikom a Kanadou.

Jedným z hlavných sporných bodov zostávajú americké clá na kanadské automobily. Obe strany diskutovali o ich znížení z 25 na 15 percent a o ďalších úľavách podľa podielu amerických súčiastok vo vozidlách. Nezhodujú sa však na spôsobe výpočtu.

Obchodní experti varujú, že nové opatrenia by mohli viesť k strate pracovných miest a zatváraniu podnikov najmä v kanadskom drevárskom, vinárskom a mliekarenskom sektore.

Kanadskí predstavitelia rokujú vo Washingtone od minulého týždňa. Ak sa dohodu nepodarí dosiahnuť, Ottawa zvažuje podporu zasiahnutých domácich odvetví aj možné pozastavenie bilaterálnych obchodných rokovaní.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump poprel rokovania s Iránom, Teherán trvá na uzavretí Hormuzu

Medzi Spojenými štátmi a Iránom sa podľa amerického prezidenta v súčasnosti nekonajú žiadne rozhovory a ďalšie nie sú ani naplánované. Donald Trump zároveň tvrdí, že strategická námorná trasa je otvorená a všetky míny boli odstránené alebo zneškodnené.

Hlavný iránsky vyjednávač Mohammad Báker Kálíbáf však vyhlásil, že Hormuzský prieliv zostane uzavretý, kým Washington nesplní podmienky júnovej dočasnej dohody. Teherán požaduje zrušenie blokády iránskych prístavov a ropných sankcií, uvoľnenie zmrazených aktív a ukončenie hrozieb aj vojenských operácií.

Trumpove slová sú v rozpore s pondelkovým vyjadrením jeho zaťa a osobitného vyslanca Jareda Kushnera, podľa ktorého kontakty medzi oboma krajinami pokračovali a boli mimoriadne intenzívne.

Pokrok smerom k mierovým rokovaniam a obnoveniu prepravy ropy cez prieliv sa zastavil. Vysokopostavený iránsky predstaviteľ v pondelok povedal pre agentúru Reuters, že krajina prejde na „plne ofenzívny“ vojenský postoj, keďže snahy o trvalé ukončenie vojny so Spojenými štátmi uviazli.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.