Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Meloniovej vláda pritvrdzuje v migračnom spore s Nemeckom

Rím sprísňuje spor s Berlínom o vracanie ľudí, ktorí požiadali o azyl v Nemecku, hoci prvýkrát vstúpili na územie Európskej únie v Taliansku. Tamojšia vláda požaduje pred rokovaniami o ich prijímaní kompenzácie.

Od nástupu Giorgie Meloniovej do funkcie premiérky v októbri 2022 priviezli súkromné záchranné plavidlá do talianskych prístavov približne 42 300 ľudí. Zhruba 22 500 z nich prepravili lode nemeckých humanitárnych organizácií. Ďalších 4 500 dorazilo na plavidlách organizácií z iných európskych krajín pod nemeckou vlajkou.

Minister vnútra Matteo Piantedosi požaduje, aby Nemecko určitým spôsobom Taliansko odškodnilo. Vicepremiér Matteo Salvini zároveň vyzval Berlín a Madrid, aby zasiahli proti svojim humanitárnym organizáciám.

Nemecko chce najskôr skúšobne vrátiť troch migrantov, ktorí požiadali o azyl na jeho území po predchádzajúcom vstupe cez Taliansko. Rím však naznačil, že ich môže okamžite poslať späť.

Taliansko zároveň pokračuje v kontrolách cestujúcich z tretích krajín prichádzajúcich loďami a lietadlami zo Španielska.

(nius, bak)

Minúta  |  

Trump označil Hormuzský prieliv za nové územie USA

Americký prezident zverejnil v utorok na platforme Truth Social mapu strategickej námornej trasy, na ktorej ju zakrúžkoval a pridal označenie „Nové územie Spojených štátov“.

Donald Trump už v piatok počas prejavu na policajnej akadémii na Long Islande vyhlásil, že po porážke Iránu prieliv čoskoro vyhlási za americké územie. Argumentoval tým, že Spojené štáty kontrolujú blokádu a rozhodujú, ktoré lode môžu prejsť.

Cez Hormuzský prieliv sa prepravuje približne pätina svetovej ropy prevážanej po mori. V najužšom mieste má šírku 21 námorných míľ a zasahuje do teritoriálnych vôd Ománu aj Iránu.

Podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve majú zahraničné obchodné a vojenské plavidlá právo na voľný prechod. Spojené štáty dohovor neratifikovali, tradične ho však považujú za záväzné medzinárodné obyčajové právo.

Trump nemôže prieliv jednostranne pričleniť k USA svojim prezidentským rozhodnutím. Americká ústava zveruje právomoc získavať a spravovať územia Kongresu.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Kushnerovi sa nedarí presadiť americký plán na ukončenie vojny

Najmenej šesť Palestínčanov zahynulo v utorok pri izraelskom nálete na malú kaviareň v rybárskom prístave na západe mesta Gaza. Zdravotníci hlásia ďalších 14 zranených.

Izraelská armáda tvrdí, že terčom boli ozbrojení velitelia Hamasu, ktorí plánovali útoky proti jej jednotkám. Prístav sa počas vojny zmenil na rozsiahly tábor pre vysídlené palestínske rodiny.

K zásahu došlo deň po odchode Jareda Kushnera z Jeruzalema. Zať a vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa po dvojdňových rokovaniach s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, sprostredkovateľmi a predstaviteľmi Hamasu nedosiahol prielom v presadzovaní amerického plánu na ukončenie vojny.

Izrael odmieta stiahnuť svoje jednotky, kým nebude Hamas úplne odzbrojený. Palestínske hnutie naopak požaduje dodržiavanie prímeria a odchod izraelských síl. Spor sa týka najmä poradia jednotlivých krokov.

Od uzavretia prímeria vlani v októbri zahynulo podľa palestínskych zdravotníkov a izraelskej armády viac ako 1 200 Palestínčanov a štyria izraelskí vojaci.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Meta čelí procesu pre údajné poškodzovanie detí

Na federálnom súde v Kalifornii sa začal proces, ktorý môže priniesť zásadné zmeny vo fungovaní Facebooku a Instagramu. Koalícia 29 amerických štátov tvrdí, že spoločnosť navrhla svoje platformy tak, aby u mladých používateľov vytvárali závislosť a zavádzala verejnosť o ich bezpečnosti.

Žalobu vedú Kalifornia, Colorado, Kentucky a New Jersey. Podľa zástupkyne kalifornskej prokuratúry Megan O’Neillovej bolo obchodným modelom firmy udržať používateľov čo najdlhšie, získavať ich údaje a zatajovať riziká. Tento model mal byť osobitne účinný pri deťoch.

Štáty spájajú používanie platforiem mladistvými s úzkosťami, depresiami či samovraždami. Tvrdia tiež, že firma nezákonne zhromažďovala a využívala osobné údaje detí.

Meta obvinenia odmieta a tvrdí, že vytvorila rozsiahle ochranné opatrenia pre tínedžerov. Žalujúce štáty žiadajú okrem finančných sankcií aj vekové obmedzenia či odstránenie nekonečného posúvania obsahu.

Proces má trvať šesť týždňov. Vypovedať by mali aj Mark Zuckerberg a šéf Instagramu Adam Mosseri.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Výbuch vo vzdelávacom centre v Kábule zranil najmenej 42 detí

Výbuch vo vzdelávacom centre v Kábule v pondelok zranil najmenej 42 detí, uviedla v utorok Misia OSN pre pomoc Afganistanu a vyzvala na „vyšetrovanie s cieľom zistiť okolnosti tohto incidentu“.

Incident sa stal v pondelok večer vo štvrti Dašt-e Barčí, kde žijú prevažne príslušníci afganskej hazárskej a šiitskej menšiny. Misia Organizácie Spojených národov v Afganistane vyzvala na vyšetrenie okolností prípadu.

Príčinu explózie sa agentúre Reuters nepodarilo nezávisle overiť. Kábulská polícia riadená Talibanom na žiadosť o vyjadrenie nereagovala.

Nemocnica, ktorá prijala najmenej 35 zranených študentov, oznámila, že všetci pacienti mali 10 až 14 rokov. Utrpeli zranenia spôsobené črepinami a najmenej traja potrebovali operáciu.

Osobitný spravodajca Organizácie Spojených národov pre ľudské práva v Afganistane Richard Bennett označil udalosť za „ohavný útok“. Delegácia Európskej únie v krajine odsúdila úmyselné útoky na deti a vzdelávacie centrá.

Dašt-e Barčí sa v minulosti opakovane stala terčom sunnitských islamistických militantov vrátane Islamského štátu. Pri útoku na školu v roku 2021 zahynulo najmenej 85 ľudí, v roku 2022 zabil samovražedný útočník vo vzdelávacom centre najmenej 19 osôb.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj navrhol Jevhenija Chmaru za ministra obrany

Prezident Volodymyr Zelenskyj nominoval Jevhenija Chmaru do parlamentu na schválenie za ministra obrany a Andrija Sybihu na ministra zahraničných vecí.

Jevhenij Chmara pôsobil ako dočasný minister obrany po náhlom júlovom odvolaní svojho predchodcu Mychajla Fedorova. Toto rozhodnutie vyvolalo politickú krízu pre Volodymyra Zelenského, ktorý následne odvolal aj šéfa armády Oleksandra Syrského.

Rezort zahraničných vecí by mal opäť viesť Andrij Sybiha, ktorý v nej pôsobí od septembra 2024. Po nedávnej rekonštrukcii vlády bol ponechaný v úrade, no len v pozícii dočasne povereného ministra. Zelenskyj ho teraz oficiálne nominoval, aby sa po schválení parlamentom opäť ujal funkcie.

O oboch nomináciách by mali poslanci podľa zákonodarcov hlasovať v stredu.

(reuters, tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.