Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Odvolaný ukrajinský minister Fedorov vyzval na voľby v čase vojny

Nedávno odvolaný ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov v utorok večer vo svojom šokujúcom prejave vyzval na voľby v čase vojny. Uviedol, že vojnová krajina čelí kríze riadenia a kritizoval korupciu z čias vojny.

Ukrajinský zákon zakazuje konanie volieb počas vojny. Fedorovova výzva, prednesená vo video prejave zverejnenom na Youtube, je prvou takouto požiadavkou významnej ukrajinskej politickej osobnosti od začiatku rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022.

Tridsaťpäťročný Fedorov bol dlhoročným spojencom Zelenského až do svojho nečakaného prepustenia z ministerstva obrany v júli, len šesť mesiacov po tom, čo bol vymenovaný, pričom sľuboval rozsiahle reformy.

„Demokracia nemôže byť rukojemníkom Ruska,“ povedal Fedorov. „Musíme nájsť právny, bezpečný a realistický mechanizmus, ktorý umožní Ukrajine obnoviť jej plný demokratický proces aj v podmienkach dlhej vojny.“

V tom, čo sa javilo ako otvorená výzva Zelenskému, Fedorov povedal, že Ukrajina čelí „systémovej kríze riadenia“.

„Starý systém sa príliš často riadi vlastnými pravidlami. Chráni sa. Bojí sa zmien,“ povedal.

Fedorov bez toho, aby menoval žiadne mená, kritizoval korupciu vo verejnej správe, ktorá podľa neho poškodila vojnové úsilie Ukrajiny. Bývalý minister nedávno vyhlásil, že verí, že jeho reforma procesov verejného obstarávania ministerstva obrany, ktoré je zodpovedné za nákup vybavenia v hodnote miliárd dolárov, prispela k jeho odvolaniu.

(reuters, im)

Minúta  |  

Apple po dohode s EK zavádza zmeny v obchode App Store

Spoločnosť Apple od októbra zavedie v Európskej únii zmeny, ktoré používateľom poskytnú väčšiu slobodu pri sťahovaní aplikácií a platbách za ne.

Vývojári získajú širšie možnosti distribúcie programov a výberu platobných metód. Aplikácie bude možné získavať nielen cez App Store, ale aj z webových stránok či internetových trhovísk tretích strán.

Európska komisia tvrdí, že Apple doteraz prostredníctvom poplatkov odrádzal vývojárov od využívania alternatívnych distribučných kanálov. Brusel bude preto nové podmienky pozorne monitorovať. V apríli spoločnosti vymeral pokutu 500 miliónov eur za porušenie pravidiel Európskej únie o digitálnych trhoch.

Tie sa vzťahujú na veľké technologické spoločnosti s viac ako 45 miliónmi aktívnych používateľov mesačne v Únii a celosvetovým obratom najmenej 7,5 miliardy eur. Takzvaní strážcovia prístupu musia svoje platformy viac otvoriť konkurentom. Za porušenie pravidiel im hrozí pokuta až do výšky desiatich percent celosvetového ročného obratu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Nemecko informovalo EK o predĺžení hraničných kontrol

Nemecko predĺži kontroly na svojich vonkajších hraniciach o ďalších šesť mesiacov, teda do polovice marca 2027. Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt o tom podľa hovorkyne rezortu oficiálne informoval Európsku komisiu. Informuje o tom stredajšia správa agentúry DPA.

Dobrindt toto opatrenie oznámil už koncom júla, keď vyše 80-tisíc migrantov prekročilo hranice z Maroka do španielskej exklávy Ceuta. Veľká väčšina z nich sa neskôr vrátila.

„Vývoj na vonkajších európskych hraniciach ukazuje, že na obmedzenie nelegálnej migrácie stále treba kontroly,“ povedal Dobrindt pre denník Bild. Podľa neho sú tiež dôležitým nástrojom v boji proti zločineckým gangom obchodujúcim s ľuďmi.

Kontroly na všetkých vonkajších hraniciach Nemecka boli opätovne zavedené 16. septembra 2024. Vtedajšia ministerka vnútra Nancy Faeserová ich nariadila s cieľom obmedziť počet nelegálnych prekročení hraníc.

Napriek rastúcej kritike boli kontroly predĺžené už trikrát – naposledy do 15. septembra 2026.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Meloniovej vláda pritvrdzuje v migračnom spore s Nemeckom

Rím sprísňuje spor s Berlínom o vracanie ľudí, ktorí požiadali o azyl v Nemecku, hoci prvýkrát vstúpili na územie Európskej únie v Taliansku. Tamojšia vláda požaduje pred rokovaniami o ich prijímaní kompenzácie.

Od nástupu Giorgie Meloniovej do funkcie premiérky v októbri 2022 priviezli súkromné záchranné plavidlá do talianskych prístavov približne 42 300 ľudí. Zhruba 22 500 z nich prepravili lode nemeckých humanitárnych organizácií. Ďalších 4 500 dorazilo na plavidlách organizácií z iných európskych krajín pod nemeckou vlajkou.

Minister vnútra Matteo Piantedosi požaduje, aby Nemecko určitým spôsobom Taliansko odškodnilo. Vicepremiér Matteo Salvini zároveň vyzval Berlín a Madrid, aby zasiahli proti svojim humanitárnym organizáciám.

Nemecko chce najskôr skúšobne vrátiť troch migrantov, ktorí požiadali o azyl na jeho území po predchádzajúcom vstupe cez Taliansko. Rím však naznačil, že ich môže okamžite poslať späť.

Taliansko zároveň pokračuje v kontrolách cestujúcich z tretích krajín prichádzajúcich loďami a lietadlami zo Španielska.

(nius, bak)

Minúta  |  

Trump označil Hormuzský prieliv za nové územie USA

Americký prezident zverejnil v utorok na platforme Truth Social mapu strategickej námornej trasy, na ktorej ju zakrúžkoval a pridal označenie „Nové územie Spojených štátov“.

Donald Trump už v piatok počas prejavu na policajnej akadémii na Long Islande vyhlásil, že po porážke Iránu prieliv čoskoro vyhlási za americké územie. Argumentoval tým, že Spojené štáty kontrolujú blokádu a rozhodujú, ktoré lode môžu prejsť.

Cez Hormuzský prieliv sa prepravuje približne pätina svetovej ropy prevážanej po mori. V najužšom mieste má šírku 21 námorných míľ a zasahuje do teritoriálnych vôd Ománu aj Iránu.

Podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve majú zahraničné obchodné a vojenské plavidlá právo na voľný prechod. Spojené štáty dohovor neratifikovali, tradične ho však považujú za záväzné medzinárodné obyčajové právo.

Trump nemôže prieliv jednostranne pričleniť k USA svojim prezidentským rozhodnutím. Americká ústava zveruje právomoc získavať a spravovať územia Kongresu.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Kushnerovi sa nedarí presadiť americký plán na ukončenie vojny

Najmenej šesť Palestínčanov zahynulo v utorok pri izraelskom nálete na malú kaviareň v rybárskom prístave na západe mesta Gaza. Zdravotníci hlásia ďalších 14 zranených.

Izraelská armáda tvrdí, že terčom boli ozbrojení velitelia Hamasu, ktorí plánovali útoky proti jej jednotkám. Prístav sa počas vojny zmenil na rozsiahly tábor pre vysídlené palestínske rodiny.

K zásahu došlo deň po odchode Jareda Kushnera z Jeruzalema. Zať a vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa po dvojdňových rokovaniach s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, sprostredkovateľmi a predstaviteľmi Hamasu nedosiahol prielom v presadzovaní amerického plánu na ukončenie vojny.

Izrael odmieta stiahnuť svoje jednotky, kým nebude Hamas úplne odzbrojený. Palestínske hnutie naopak požaduje dodržiavanie prímeria a odchod izraelských síl. Spor sa týka najmä poradia jednotlivých krokov.

Od uzavretia prímeria vlani v októbri zahynulo podľa palestínskych zdravotníkov a izraelskej armády viac ako 1 200 Palestínčanov a štyria izraelskí vojaci.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.