Preskočiť na obsah
  |  

Zomrel dlhoročný bubeník kapely ZZ Top Frank Beard

Frank Beard, dlhoročný bubeník rockovej skupiny ZZ Top, zomrel vo veku 77 rokov, oznámila v utorok skupina. Príčina jeho smrti nebola zverejnená.

Beard bol 56 rokov bubeníkom kapely známej hitmi ako „Sharp Dressed Man“ a „Legs“. Trio Beard, gitarista Billy Gibbons a basgitarista Dusty Hill patrilo medzi najtrvalejšie zostavy v hudobnej histórii. Prvýkrát spolu hrali v roku 1970 a pokračovali až do Hillovej smrti v roku 2021, keď sa ku skupine pridal Elwood Francis.

„Dnes sme s Elwoodom stratili skvelého priateľa a spolupracovníka a svet stratil jedného z najprirodzenejších inovatívnych bubeníkov a skvelého a pravého syna Texasu,“ uviedol Gibbons vo vyhlásení. „Jeho charakteristický rytmus bol kľúčom k tomu, aby ZZ zostali na vrchole. Kapela, ktorej bol súčasťou šesť desaťročí, bude pokračovať tak, ako si to prial.“

Skupina ZZ Top si získala fanúšikov v 80. rokoch ako jedna z kapiel, ktoré sa objavovali na MTV počas vrcholu hudobných videoklipov. Skupina sa preslávila roztiahnutými bradami svojich členov, hoci bubeník Beard bol väčšinou hladko oholený.

(reuters, im)

  |  

Ruské firmy poslali štátu dobrovoľne 3,9 miliardy eur

Domáce firmy a ďalší darcovia odviedli do ruského štátneho rozpočtu do polovice augusta dobrovoľné príspevky v hodnote 383,69 miliardy rubľov, približne 3,9 miliardy eur. Rusko pritom čelí rastúcim nákladom vojny na Ukrajine.

Väčšina peňazí podľa denníka Vedomosti pribudla od marca po výzve adresovanej podnikateľským lídrom. Prispievať môžu okrem veľkých koncernov aj jednotlivci či firemné a rodinné nadácie.

Predseda Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov Alexander Šochin povedal, že veľkí darcovia rozhodujú o výške príspevku podľa svojej finančnej situácie.

Ruská vláda by podľa denníka mohla na jeseň zaviesť aj daň z nadmerných ziskov vo finančnom sektore. Moskva už na financovanie vojny zvýšila daň z príjmu a daň z pridanej hodnoty.

(tasr, bak)

  |  

Švédska opozícia smeruje k víťazstvu, vláda zaostáva o desať bodov

Necelé štyri týždne pred parlamentnými voľbami má stredoľavicový blok výrazný náskok pred pravicovou koalíciou premiéra Ulfa Kristerssona. Podľa prieskumu pre verejnoprávnu televíziu SVT by zmenu vlády mohol odvrátiť „len zázrak“.

Štyri ľavicovo orientované strany majú podporu 53,9 percenta voličov, čo by im prinieslo približne 196 kresiel. Vládny blok dosahuje 43,9 percenta a získal by 153 mandátov. Prieskum agentúry Verian sa uskutočnil od 3. do 16. augusta na vzorke približne tritisíc respondentov.

Výsledky naznačujú návrat líderky sociálnych demokratov Magdaleny Anderssonovej do premiérskeho kresla po štyroch rokoch v opozícii. Jej strana zostáva najsilnejšou politickou silou v krajine s podporou 30,5 percenta, čo je o 0,2 percentuálneho bodu viac ako vo voľbách v roku 2022.

Kampaň sa sústreďuje najmä na životné náklady, bezpečnosť, migráciu, kriminalitu a dodávky energií. Voľby sa uskutočnia 13. septembra.

(reuters, bak)

  |  

Odvolaný ukrajinský minister Fedorov vyzval na voľby v čase vojny

Nedávno odvolaný ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov v utorok večer vo svojom šokujúcom prejave vyzval na voľby v čase vojny. Uviedol, že vojnová krajina čelí kríze riadenia a kritizoval korupciu z čias vojny.

Ukrajinský zákon zakazuje konanie volieb počas vojny. Fedorovova výzva, prednesená vo video prejave zverejnenom na Youtube, je prvou takouto požiadavkou významnej ukrajinskej politickej osobnosti od začiatku rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022.

Tridsaťpäťročný Fedorov bol dlhoročným spojencom Zelenského až do svojho nečakaného prepustenia z ministerstva obrany v júli, len šesť mesiacov po tom, čo bol vymenovaný, pričom sľuboval rozsiahle reformy.

„Demokracia nemôže byť rukojemníkom Ruska,“ povedal Fedorov. „Musíme nájsť právny, bezpečný a realistický mechanizmus, ktorý umožní Ukrajine obnoviť jej plný demokratický proces aj v podmienkach dlhej vojny.“

V tom, čo sa javilo ako otvorená výzva Zelenskému, Fedorov povedal, že Ukrajina čelí „systémovej kríze riadenia“.

„Starý systém sa príliš často riadi vlastnými pravidlami. Chráni sa. Bojí sa zmien,“ povedal.

Fedorov bez toho, aby menoval žiadne mená, kritizoval korupciu vo verejnej správe, ktorá podľa neho poškodila vojnové úsilie Ukrajiny. Bývalý minister nedávno vyhlásil, že verí, že jeho reforma procesov verejného obstarávania ministerstva obrany, ktoré je zodpovedné za nákup vybavenia v hodnote miliárd dolárov, prispela k jeho odvolaniu.

(reuters, im)

  |  

Apple po dohode s EK zavádza zmeny v obchode App Store

Spoločnosť Apple od októbra zavedie v Európskej únii zmeny, ktoré používateľom poskytnú väčšiu slobodu pri sťahovaní aplikácií a platbách za ne.

Vývojári získajú širšie možnosti distribúcie programov a výberu platobných metód. Aplikácie bude možné získavať nielen cez App Store, ale aj z webových stránok či internetových trhovísk tretích strán.

Európska komisia tvrdí, že Apple doteraz prostredníctvom poplatkov odrádzal vývojárov od využívania alternatívnych distribučných kanálov. Brusel bude preto nové podmienky pozorne monitorovať. V apríli spoločnosti vymeral pokutu 500 miliónov eur za porušenie pravidiel Európskej únie o digitálnych trhoch.

Tie sa vzťahujú na veľké technologické spoločnosti s viac ako 45 miliónmi aktívnych používateľov mesačne v Únii a celosvetovým obratom najmenej 7,5 miliardy eur. Takzvaní strážcovia prístupu musia svoje platformy viac otvoriť konkurentom. Za porušenie pravidiel im hrozí pokuta až do výšky desiatich percent celosvetového ročného obratu.

(tasr, bak)

  |  

Nemecko informovalo EK o predĺžení hraničných kontrol

Nemecko predĺži kontroly na svojich vonkajších hraniciach o ďalších šesť mesiacov, teda do polovice marca 2027. Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt o tom podľa hovorkyne rezortu oficiálne informoval Európsku komisiu. Informuje o tom stredajšia správa agentúry DPA.

Dobrindt toto opatrenie oznámil už koncom júla, keď vyše 80-tisíc migrantov prekročilo hranice z Maroka do španielskej exklávy Ceuta. Veľká väčšina z nich sa neskôr vrátila.

„Vývoj na vonkajších európskych hraniciach ukazuje, že na obmedzenie nelegálnej migrácie stále treba kontroly,“ povedal Dobrindt pre denník Bild. Podľa neho sú tiež dôležitým nástrojom v boji proti zločineckým gangom obchodujúcim s ľuďmi.

Kontroly na všetkých vonkajších hraniciach Nemecka boli opätovne zavedené 16. septembra 2024. Vtedajšia ministerka vnútra Nancy Faeserová ich nariadila s cieľom obmedziť počet nelegálnych prekročení hraníc.

Napriek rastúcej kritike boli kontroly predĺžené už trikrát – naposledy do 15. septembra 2026.

(tasr, bak)