Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Alpách našli telá dvoch Belgičanov, ktorí zmizli v roku 1992

Telá dvoch belgických horolezcov, ktorí pred 34 rokmi zmizli vo švajčiarskych Alpách, našli v dôsledku topiaceho sa ľadovca Trift. V stredu o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na tamojšiu políciu.

Turista nahlásil nález dvoch tiel na tomto ľadovci v kantóne Valais v južnom Švajčiarsku v blízkosti talianskej hranice 26. júla. Následne ich previezli na identifikáciu do Ústavu súdneho lekárstva v nemocnici Valais v meste Sion.

„Priamym porovnaním DNA profilov sa formálne potvrdilo, že ide o dvoch horolezcov, ktorí zmizli v oblasti v okolí vrchu Weissmies v roku 1992,“ uvádza sa vo vyhlásení polície. Belgičania mali v tom čase 39 a 41 rokov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Lesný požiar v NP Veľká Fatra sa podarilo zlikvidovať

Lesný požiar v Národnom parku (NP) Veľká Fatra, ktorý sa nachádzal v oblasti medzi Smrekovicou a Skalnou Alpou na území s piatym stupňom ochrany sa podarilo zlikvidovať. Ako informovalo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Žiline na sociálnej sieti, likvidáciu požiaru nahlásili v stredu o 8.55 h.

Hasiči ozrejmili, že požiar v centrálnej časti NP Veľká Fatra vypukol 16. augusta popoludní a počas prvého dňa zasiahol plochu približne 3 500 štvorcových metrov v ťažko dostupnom teréne v pásme kosodreviny, v území s piatym stupňom ochrany.

Podľa Správy NP Veľká Fatra dosiahne spoločenská hodnota zničeného biotopu niekoľko desiatok tisíc eur. Správa tiež informovala, že požiar zrejme spôsobili ľudia. Pod vyhliadkou Skalnej Alpy v najvyššom, piatom stupni ochrany prírody, kde je zákaz vstupu, totiž našli stopy po ohnisku.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament schválil Chmaru za ministra obrany

Ukrajinský parlament v stredu schválil návrh prezidenta Volodymyra Zelenského na vymenovanie Jevhenija Chmaru na post ministra obrany. Predtým poslanci potvrdili vo funkcii aj ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu.

„Úlohy oboch ministrov sú úplne jasné: Ukrajina potrebuje viac sily. A tú aj získa. Sláva Ukrajine!“ vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj.

Za vymenovanie Chmaru hlasovalo 312 poslancov, za Sybihu 266. Na schválenie bolo potrebných najmenej 226 hlasov.

Potvrdenie Chmaru do funkcie prichádza v čase, keď sa v Kyjeve už druhý mesiac konajú protesty, ktorých účastníci požadujú návrat predchádzajúceho ministra Mychajla Fedorova. Ten vo funkcii ministra obrany skončil 15. júla pre nezhody s vtedajším hlavným veliteľom ozbrojených síl Olexandrom Syrským.

Zelenskyj mu následne ponúkol iné funkcie, ktoré však odmietol. Po niekoľkých dňoch protestov bol 21. júla odvolaný aj Syrskyj a nahradil ho Mychajlo Drapatyj.

Sybiha pôsobí na poste ministra zahraničných vecí od septembra 2024. Po rekonštrukcii vlády zostal vo funkcii, avšak iba ako dočasne poverený minister. Zelenskyj ho do funkcie opätovne navrhol v utorok.

Po potvrdení šéfov rezortov obrany a zahraničných vecí sa po nedávnych rozsiahlych personálnych zmenách skompletizovalo nové zloženie ukrajinskej vlády. V polovici júla sa jej novým premiérom stal Serhij Koreckyj.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

KDH má návrh, ako riešiť situáciu ambulantných lekárok

Opozičné KDH upozorňuje na prekážky, s ktorými sa stretávajú ambulantné lekárky počas materskej dovolenky. Poukazuje na to, že pre chýbajúcu výnimku v zákone sú v súčasnosti zaraďované do služieb na ambulantnej pohotovosti.

Do Národnej rady preto plánuje predložiť návrh, ktorý má zaviesť výnimku z týchto služieb počas materskej dovolenky pre všetky lekárky. Vyplýva to z vyjadrení predstaviteľov KDH na stredajšej tlačovej konferencii.

„Zákon dnes pozná len výnimky pre zamestnancov. Nie však pre zamestnávateľov. A pritom väčšina všeobecných ambulancií mladých lekárov pôsobí ako s. r. o., kde je zamestnanec zároveň sám sebe zamestnávateľom. Na lekárky, ktoré prevádzkujú vlastnú ambulanciu ako konateľky či držiteľky povolenia, teda nemyslí. Ženy pritom tvoria viac ako 60 percent lekárskej profesie,“ skonštatovala poslankyňa parlamentu Monika Kolejáková (KDH) s tým, že ak sa to nezmení a lekárkam nedajú možnosť skĺbiť materstvo s profesiou, sieť ambulancií sa definitívne rozpadne.

Kresťanskí demokrati zároveň avizovali, že predstavia aj širší systémový model inšpirovaný rakúskou praxou, ktorý má komplexne vyriešiť zastupovanie ambulantných lekárov počas dlhodobej práceneschopnosti a závažných ochorení.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Financial Times: Irán zvažuje útoky na americké ciele v Európe

Teherán posudzuje možnosti rozšírenia odvety za prípadnú ďalšiu americkú ofenzívu aj mimo Blízkeho východu. Podľa dvoch zdrojov blízkych iránskemu režimu preverovala armáda zásahy proti vojenským zariadeniam Spojených štátov v juhovýchodnej Európe.

Medzi potenciálnymi cieľmi sa spomína Bulharsko, ktoré minulý mesiac povolilo využívanie základne Bezmer americkými tankovacími lietadlami. Rovnako sa hovorí o Cypre. Iránske sily tiež skúmali možnosť útoku na podmorské optické káble v Hormuzskom prielive.

Plány prichádzajú v čase, keď rokovania o opätovnom otvorení strategickej námornej trasy uviazli. Prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že so súčasným vedením v Teheráne neprebiehajú ani nie sú naplánované žiadne rozhovory.

Iránske revolučné gardy varovali, že pri novom rozsiahlom konflikte by sa odveta nemusela obmedziť na americké zariadenia a infraštruktúru na Blízkom východe. Jeden zo zdrojov tvrdí, že v prípade amerického útoku na iránsku infraštruktúru by konflikt mohol zasiahnuť aj Európu.

Odborníci označujú hrozbu iránskych rakiet pre európske ciele za reálnu, ale obmedzenú.

(ft, bak)

Minúta  |  

V Chorvátsku zadržali podozrivého zo sabotáže Nord Streamu

Nemecká Spolková prokuratúra v stredu oznámila zatknutie ukrajinského občana Vladimira Z. v chorvátskej Pule. Polícia postupovala na základe európskeho zatykača.

Muž je vycvičeným potápačom a podľa vyšetrovateľov patril k skupine, ktorá v septembri 2022 umiestnila výbušniny na plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm. Je dôvodne podozrivý zo spoločného spôsobenia výbuchov, protiústavnej sabotáže a ničenia stavieb.

Podmorské explózie z 26. septembra 2022 poškodili potrubia vybudované na prepravu ruského zemného plynu do Nemecka cez Baltské more. Podľa prokuratúry bolo cieľom útoku natrvalo narušiť dodávky plynu a zabrániť Rusku využívať príjmy z jeho predaja na financovanie vojenských operácií.

Po vydaní z Chorvátska má Vladimir Z. predstúpiť pred vyšetrujúceho sudcu nemeckého Spolkového súdneho dvora.

Nemeckí prokurátori minulý mesiac v súvislosti s rovnakými výbuchmi obvinili aj bývalého dôstojníka ukrajinskej armády Serhija K.

(AP, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.