Preskočiť na obsah
  |  

V Chorvátsku zadržali podozrivého zo sabotáže Nord Streamu

Nemecká Spolková prokuratúra v stredu oznámila zatknutie ukrajinského občana Vladimira Z. v chorvátskej Pule. Polícia postupovala na základe európskeho zatykača.

Muž je vycvičeným potápačom a podľa vyšetrovateľov patril k skupine, ktorá v septembri 2022 umiestnila výbušniny na plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm. Je dôvodne podozrivý zo spoločného spôsobenia výbuchov, protiústavnej sabotáže a ničenia stavieb.

Podmorské explózie z 26. septembra 2022 poškodili potrubia vybudované na prepravu ruského zemného plynu do Nemecka cez Baltské more. Podľa prokuratúry bolo cieľom útoku natrvalo narušiť dodávky plynu a zabrániť Rusku využívať príjmy z jeho predaja na financovanie vojenských operácií.

Po vydaní z Chorvátska má Vladimir Z. predstúpiť pred vyšetrujúceho sudcu nemeckého Spolkového súdneho dvora.

Nemeckí prokurátori minulý mesiac v súvislosti s rovnakými výbuchmi obvinili aj bývalého dôstojníka ukrajinskej armády Serhija K.

(AP, bak)

  |  

Eurostat: Inflácia sa v eurozóne zrýchlila k trom percentám

Miera inflácie v eurozóne sa v júli mierne zrýchlila a posunula sa k hranici troch percent, pod čo sa výraznou mierou podpísali ceny energií. Poukázali na to spresnené údaje štatistického úradu Európskej únie Eurostat. Ide tak o zrýchlenie o 0,1 percentuálneho bodu.

Ešte výraznejšie sa miera inflácie zrýchlila v porovnaní so situáciou z júna 2025. Vtedy v rámci eurozóny dosiahla dve percentá a v rámci celej EÚ 2,4 percenta.

Najvýraznejšie sa pod júlový rast spotrebiteľských cien v menovom bloku podpísali ceny energií, ktoré zrýchlili tempo rastu na dvojcifernú úroveň. Navyše, rast bol po revízii údajov ešte výraznejší, než naznačoval predbežný odhad z 31. júla.

Výraznejšie rástli aj ceny služieb. V júli vzrástli o 3,3 percenta po júnovom raste o 3,2 percenta. Naopak, rast cien potravín, alkoholu a tabakových výrobkov sa zmiernil, a to z 1,5 percenta na 1,2 percenta.

Z členských štátov eurozóny sa po revízii údajov najvýraznejšie zvýšili spotrebiteľské ceny v Rumunsku (8,2 percenta), v Litve (5,4 percenta), tiež v Bulharsku a na Cypre, kde v oboch prípadoch vzrástli o 4,4 percenta.

Najnižšiu infláciu vykázali Švédsko (0,3 percenta), Česko (1,3 percenta) a Dánsko s Maďarskom. V oboch prípadoch sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 1,6 percenta.

Na Slovensku dosiahla inflácia v júli po spresnení údajov 3,2 percenta.

(tasr, bak)

  |  

Republika oceňuje snahu SNS o spoluprácu, kritizuje Smer

Mimoparlamentná Republika oceňuje snahu koaličnej SNS nájsť spoločný postup pri podpore kandidátov v jesenných samosprávnych voľbách. Výzvou sa bude zaoberať, oznámil predseda hnutia Milan Uhrík.

Zároveň kritizoval Smer, ktorý podľa neho podporuje iba vlastných kandidátov a svojimi nominantmi sa snaží „podkopať“ šance Republiky.

Prioritou hnutia je zatiaľ prezentácia kandidátov v Prešovskom a Žilinskom samosprávnom kraji. Ďalší postup chce prispôsobiť vývoju kampane a preferenciám voličov. Cieľom je podľa Uhríka zabrániť tomu, aby „národný hlas“ prepadol v prospech progresívcov, a posilniť zastúpenie vlastencov na komunálnej úrovni. Republika už podľa neho dohodla viaceré spolupráce aj s regionálnymi predstaviteľmi SNS.

SNS chce s Republikou rokovať o vzájomnej podpore kandidátov. Je ochotná podporiť Milana Mazureka za predsedu Prešovského kraja, ak Republika podporí poslanca Adama Lučanského za šéfa Žilinského kraja.

(tasr, bak)

  |  

Do právneho poriadku by sa mal vrátiť inštitút justičného čakateľa

Do právneho poriadku by sa mal opäť zaviesť inštitút justičného čakateľa. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý v stredu schválila vláda. Upraviť by sa mali aj pravidlá obsadzovania voľných miest sudcov.

Justiční čakatelia by mali absolvovať systematickú odbornú prípravu pod dohľadom skúsených odborníkov, aby získali praktické skúsenosti potrebné na výkon funkcie sudcu. Návrh upravuje podmienky prijatia vrátane výberového konania, vzdelávanie zakončené odbornou justičnou skúškou aj ďalšie pôsobenie na súde.

Zároveň by sa zrušila právna úprava odborných justičných stážistov.

Voľné miesto sudcu okresného súdu by sa malo obsadzovať primárne justičným čakateľom. Ak by to nebolo možné, nasledovalo by otvorené výberové konanie. Rovnaký postup sa navrhuje pri hosťujúcich sudcoch a na správnych súdoch.

Miesta na krajských súdoch, Špecializovanom trestnom súde a najvyšších súdoch by sa obsadzovali výlučne sudcami na základe výberového konania.

Navrhovaná účinnosť zákona je od 1. júla 2027.

(tasr, bak)

  |  

András Baka sa stal novým prezidentom Maďarska

Na čelo štátu v stredu oficiálne nastúpil bývalý predseda Najvyššieho súdu András Baka, ktorého minulý týždeň zvolil parlament. Kandidáta vládnej strany Tisza podporilo 140 poslancov, šiesti hlasovali proti. Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana sa na hlasovaní nezúčastnili.

K výmene hlavy štátu došlo po prijatí 17. novely maďarskej ústavy, ktorá ukončila mandát Tamása Sulyoka 20. júla. Jeho právomoci dočasne prevzala predsedníčka parlamentu Ágnes Forsthofferová.

Premiér Péter Magyar vyzýval Sulyoka na odchod už po aprílových voľbách, v ktorých Tisza získala dvojtretinovú väčšinu. Keď prezident odmietol odstúpiť, vláda presadila ústavnú zmenu umožňujúcu ukončenie jeho mandátu. Sulyok novelu podpísal, označil ju však za závažný a hanebný príklad zneužitia politickej moci.

Fidesz a kresťanskí demokrati považujú jeho odvolanie za nelegitímne a obrátili sa na Ústavný súd. Ten ich podanie 17. augusta odmietol pre nedostatok právomoci.

Strana Tisza nominovala Andrása Baku 8. augusta.

(hvg, bak)

  |  

Sektory mlieka a bravčoviny dostanú podporu 2,1 milióna eur

Európska únia poskytne sektoru mlieka a sektoru bravčového mäsa na Slovensku podporu vo výške najviac 2,1 milióna eur. Vyplýva to z návrhu nariadenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktoré v stredu prerokovala a schválila vláda.

„Cieľom návrhu nariadenia vlády je ustanoviť podmienky poskytnutia výnimočnej podpory na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov vzniknutých v dôsledku krízovej situácie v sektoroch mlieka a bravčového mäsa,“ priblížilo v dôvodovej správe MPRV.

Ministerstvo doplnilo, že na základe žiadosti Slovenskej republiky prijala Európska komisia vykonávacie nariadenie, ktorým sa Slovensku poskytuje finančný príspevok EÚ vo výške najviac 2 092 445 eur, predstavujúci 60 percent výdavkov Slovenska. Zvyšnú časť podpory poskytnú z finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu určených na spolufinancovanie.

(tasr)