Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinský parlament schválil Chmaru za ministra obrany

Ukrajinský parlament v stredu schválil návrh prezidenta Volodymyra Zelenského na vymenovanie Jevhenija Chmaru na post ministra obrany. Predtým poslanci potvrdili vo funkcii aj ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu.

„Úlohy oboch ministrov sú úplne jasné: Ukrajina potrebuje viac sily. A tú aj získa. Sláva Ukrajine!“ vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj.

Za vymenovanie Chmaru hlasovalo 312 poslancov, za Sybihu 266. Na schválenie bolo potrebných najmenej 226 hlasov.

Potvrdenie Chmaru do funkcie prichádza v čase, keď sa v Kyjeve už druhý mesiac konajú protesty, ktorých účastníci požadujú návrat predchádzajúceho ministra Mychajla Fedorova. Ten vo funkcii ministra obrany skončil 15. júla pre nezhody s vtedajším hlavným veliteľom ozbrojených síl Olexandrom Syrským.

Zelenskyj mu následne ponúkol iné funkcie, ktoré však odmietol. Po niekoľkých dňoch protestov bol 21. júla odvolaný aj Syrskyj a nahradil ho Mychajlo Drapatyj.

Sybiha pôsobí na poste ministra zahraničných vecí od septembra 2024. Po rekonštrukcii vlády zostal vo funkcii, avšak iba ako dočasne poverený minister. Zelenskyj ho do funkcie opätovne navrhol v utorok.

Po potvrdení šéfov rezortov obrany a zahraničných vecí sa po nedávnych rozsiahlych personálnych zmenách skompletizovalo nové zloženie ukrajinskej vlády. V polovici júla sa jej novým premiérom stal Serhij Koreckyj.

(reuters, tasr)

  |  

KDH má návrh, ako riešiť situáciu ambulantných lekárok

Opozičné KDH upozorňuje na prekážky, s ktorými sa stretávajú ambulantné lekárky počas materskej dovolenky. Poukazuje na to, že pre chýbajúcu výnimku v zákone sú v súčasnosti zaraďované do služieb na ambulantnej pohotovosti.

Do Národnej rady preto plánuje predložiť návrh, ktorý má zaviesť výnimku z týchto služieb počas materskej dovolenky pre všetky lekárky. Vyplýva to z vyjadrení predstaviteľov KDH na stredajšej tlačovej konferencii.

„Zákon dnes pozná len výnimky pre zamestnancov. Nie však pre zamestnávateľov. A pritom väčšina všeobecných ambulancií mladých lekárov pôsobí ako s. r. o., kde je zamestnanec zároveň sám sebe zamestnávateľom. Na lekárky, ktoré prevádzkujú vlastnú ambulanciu ako konateľky či držiteľky povolenia, teda nemyslí. Ženy pritom tvoria viac ako 60 percent lekárskej profesie,“ skonštatovala poslankyňa parlamentu Monika Kolejáková (KDH) s tým, že ak sa to nezmení a lekárkam nedajú možnosť skĺbiť materstvo s profesiou, sieť ambulancií sa definitívne rozpadne.

Kresťanskí demokrati zároveň avizovali, že predstavia aj širší systémový model inšpirovaný rakúskou praxou, ktorý má komplexne vyriešiť zastupovanie ambulantných lekárov počas dlhodobej práceneschopnosti a závažných ochorení.

(tasr, bak)

  |  

Financial Times: Irán zvažuje útoky na americké ciele v Európe

Teherán posudzuje možnosti rozšírenia odvety za prípadnú ďalšiu americkú ofenzívu aj mimo Blízkeho východu. Podľa dvoch zdrojov blízkych iránskemu režimu preverovala armáda zásahy proti vojenským zariadeniam Spojených štátov v juhovýchodnej Európe.

Medzi potenciálnymi cieľmi sa spomína Bulharsko, ktoré minulý mesiac povolilo využívanie základne Bezmer americkými tankovacími lietadlami. Rovnako sa hovorí o Cypre. Iránske sily tiež skúmali možnosť útoku na podmorské optické káble v Hormuzskom prielive.

Plány prichádzajú v čase, keď rokovania o opätovnom otvorení strategickej námornej trasy uviazli. Prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že so súčasným vedením v Teheráne neprebiehajú ani nie sú naplánované žiadne rozhovory.

Iránske revolučné gardy varovali, že pri novom rozsiahlom konflikte by sa odveta nemusela obmedziť na americké zariadenia a infraštruktúru na Blízkom východe. Jeden zo zdrojov tvrdí, že v prípade amerického útoku na iránsku infraštruktúru by konflikt mohol zasiahnuť aj Európu.

Odborníci označujú hrozbu iránskych rakiet pre európske ciele za reálnu, ale obmedzenú.

(ft, bak)

  |  

V Chorvátsku zadržali podozrivého zo sabotáže Nord Streamu

Nemecká Spolková prokuratúra v stredu oznámila zatknutie ukrajinského občana Vladimira Z. v chorvátskej Pule. Polícia postupovala na základe európskeho zatykača.

Muž je vycvičeným potápačom a podľa vyšetrovateľov patril k skupine, ktorá v septembri 2022 umiestnila výbušniny na plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm. Je dôvodne podozrivý zo spoločného spôsobenia výbuchov, protiústavnej sabotáže a ničenia stavieb.

Podmorské explózie z 26. septembra 2022 poškodili potrubia vybudované na prepravu ruského zemného plynu do Nemecka cez Baltské more. Podľa prokuratúry bolo cieľom útoku natrvalo narušiť dodávky plynu a zabrániť Rusku využívať príjmy z jeho predaja na financovanie vojenských operácií.

Po vydaní z Chorvátska má Vladimir Z. predstúpiť pred vyšetrujúceho sudcu nemeckého Spolkového súdneho dvora.

Nemeckí prokurátori minulý mesiac v súvislosti s rovnakými výbuchmi obvinili aj bývalého dôstojníka ukrajinskej armády Serhija K.

(AP, bak)

  |  

Eurostat: Inflácia sa v eurozóne zrýchlila k trom percentám

Miera inflácie v eurozóne sa v júli mierne zrýchlila a posunula sa k hranici troch percent, pod čo sa výraznou mierou podpísali ceny energií. Poukázali na to spresnené údaje štatistického úradu Európskej únie Eurostat. Ide tak o zrýchlenie o 0,1 percentuálneho bodu.

Ešte výraznejšie sa miera inflácie zrýchlila v porovnaní so situáciou z júna 2025. Vtedy v rámci eurozóny dosiahla dve percentá a v rámci celej EÚ 2,4 percenta.

Najvýraznejšie sa pod júlový rast spotrebiteľských cien v menovom bloku podpísali ceny energií, ktoré zrýchlili tempo rastu na dvojcifernú úroveň. Navyše, rast bol po revízii údajov ešte výraznejší, než naznačoval predbežný odhad z 31. júla.

Výraznejšie rástli aj ceny služieb. V júli vzrástli o 3,3 percenta po júnovom raste o 3,2 percenta. Naopak, rast cien potravín, alkoholu a tabakových výrobkov sa zmiernil, a to z 1,5 percenta na 1,2 percenta.

Z členských štátov eurozóny sa po revízii údajov najvýraznejšie zvýšili spotrebiteľské ceny v Rumunsku (8,2 percenta), v Litve (5,4 percenta), tiež v Bulharsku a na Cypre, kde v oboch prípadoch vzrástli o 4,4 percenta.

Najnižšiu infláciu vykázali Švédsko (0,3 percenta), Česko (1,3 percenta) a Dánsko s Maďarskom. V oboch prípadoch sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 1,6 percenta.

Na Slovensku dosiahla inflácia v júli po spresnení údajov 3,2 percenta.

(tasr, bak)

  |  

Republika oceňuje snahu SNS o spoluprácu, kritizuje Smer

Mimoparlamentná Republika oceňuje snahu koaličnej SNS nájsť spoločný postup pri podpore kandidátov v jesenných samosprávnych voľbách. Výzvou sa bude zaoberať, oznámil predseda hnutia Milan Uhrík.

Zároveň kritizoval Smer, ktorý podľa neho podporuje iba vlastných kandidátov a svojimi nominantmi sa snaží „podkopať“ šance Republiky.

Prioritou hnutia je zatiaľ prezentácia kandidátov v Prešovskom a Žilinskom samosprávnom kraji. Ďalší postup chce prispôsobiť vývoju kampane a preferenciám voličov. Cieľom je podľa Uhríka zabrániť tomu, aby „národný hlas“ prepadol v prospech progresívcov, a posilniť zastúpenie vlastencov na komunálnej úrovni. Republika už podľa neho dohodla viaceré spolupráce aj s regionálnymi predstaviteľmi SNS.

SNS chce s Republikou rokovať o vzájomnej podpore kandidátov. Je ochotná podporiť Milana Mazureka za predsedu Prešovského kraja, ak Republika podporí poslanca Adama Lučanského za šéfa Žilinského kraja.

(tasr, bak)