Preskočiť na obsah
  |  

Nový obchodný register sprístupňuje citlivé údaje Slovákov

Vynovený portál Obchodného registra môže podľa zistení Živé.sk predstavovať problém z hľadiska ochrany osobných údajov. Verejne dostupná služba totiž umožňuje dostať sa k firemným dokumentom obsahujúcim citlivé informácie o konkrétnych ľuďoch.

Nejde pritom iba o mená konateľov či adresy spoločností. Listiny môžu obsahovať úplné adresy fyzických osôb, rodné čísla, vlastnoručné podpisy, podpisové vzory alebo čísla dokladov totožnosti.

Zbierka listín je zo zákona súčasťou verejného Obchodného registra a samotné dokumenty nie sú novinkou. Rozdiel spočíva v ich dostupnosti. Pri niektorých listinách sa používateľ nemusí identifikovať občianskym preukazom s čipom ani preukazovať vzťah k spoločnosti. Stačí prepísať štvormiestny overovací kód.

Starší systém pri niektorých dokumentoch vyžadoval digitálne overenie a následne ich zasielal do elektronickej schránky.

Rizikom je najmä spojenie viacerých údajov o jednej osobe na jednom mieste. Hoci banky a ďalšie inštitúcie používajú dodatočné mechanizmy overovania identity, takáto dostupnosť informácií môže podvodníkom uľahčiť páchanie ďalších útokov.

(aktuality, bak)

  |  

V Alpách našli telá dvoch Belgičanov, ktorí zmizli v roku 1992

Telá dvoch belgických horolezcov, ktorí pred 34 rokmi zmizli vo švajčiarskych Alpách, našli v dôsledku topiaceho sa ľadovca Trift. V stredu o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na tamojšiu políciu.

Turista nahlásil nález dvoch tiel na tomto ľadovci v kantóne Valais v južnom Švajčiarsku v blízkosti talianskej hranice 26. júla. Následne ich previezli na identifikáciu do Ústavu súdneho lekárstva v nemocnici Valais v meste Sion.

„Priamym porovnaním DNA profilov sa formálne potvrdilo, že ide o dvoch horolezcov, ktorí zmizli v oblasti v okolí vrchu Weissmies v roku 1992,“ uvádza sa vo vyhlásení polície. Belgičania mali v tom čase 39 a 41 rokov.

(tasr, bak)

  |  

Lesný požiar v NP Veľká Fatra sa podarilo zlikvidovať

Lesný požiar v Národnom parku (NP) Veľká Fatra, ktorý sa nachádzal v oblasti medzi Smrekovicou a Skalnou Alpou na území s piatym stupňom ochrany sa podarilo zlikvidovať. Ako informovalo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Žiline na sociálnej sieti, likvidáciu požiaru nahlásili v stredu o 8.55 h.

Hasiči ozrejmili, že požiar v centrálnej časti NP Veľká Fatra vypukol 16. augusta popoludní a počas prvého dňa zasiahol plochu približne 3 500 štvorcových metrov v ťažko dostupnom teréne v pásme kosodreviny, v území s piatym stupňom ochrany.

Podľa Správy NP Veľká Fatra dosiahne spoločenská hodnota zničeného biotopu niekoľko desiatok tisíc eur. Správa tiež informovala, že požiar zrejme spôsobili ľudia. Pod vyhliadkou Skalnej Alpy v najvyššom, piatom stupni ochrany prírody, kde je zákaz vstupu, totiž našli stopy po ohnisku.

(tasr)

  |  

Ukrajinský parlament schválil Chmaru za ministra obrany

Ukrajinský parlament v stredu schválil návrh prezidenta Volodymyra Zelenského na vymenovanie Jevhenija Chmaru na post ministra obrany. Predtým poslanci potvrdili vo funkcii aj ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu.

„Úlohy oboch ministrov sú úplne jasné: Ukrajina potrebuje viac sily. A tú aj získa. Sláva Ukrajine!“ vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj.

Za vymenovanie Chmaru hlasovalo 312 poslancov, za Sybihu 266. Na schválenie bolo potrebných najmenej 226 hlasov.

Potvrdenie Chmaru do funkcie prichádza v čase, keď sa v Kyjeve už druhý mesiac konajú protesty, ktorých účastníci požadujú návrat predchádzajúceho ministra Mychajla Fedorova. Ten vo funkcii ministra obrany skončil 15. júla pre nezhody s vtedajším hlavným veliteľom ozbrojených síl Olexandrom Syrským.

Zelenskyj mu následne ponúkol iné funkcie, ktoré však odmietol. Po niekoľkých dňoch protestov bol 21. júla odvolaný aj Syrskyj a nahradil ho Mychajlo Drapatyj.

Sybiha pôsobí na poste ministra zahraničných vecí od septembra 2024. Po rekonštrukcii vlády zostal vo funkcii, avšak iba ako dočasne poverený minister. Zelenskyj ho do funkcie opätovne navrhol v utorok.

Po potvrdení šéfov rezortov obrany a zahraničných vecí sa po nedávnych rozsiahlych personálnych zmenách skompletizovalo nové zloženie ukrajinskej vlády. V polovici júla sa jej novým premiérom stal Serhij Koreckyj.

(reuters, tasr)

  |  

KDH má návrh, ako riešiť situáciu ambulantných lekárok

Opozičné KDH upozorňuje na prekážky, s ktorými sa stretávajú ambulantné lekárky počas materskej dovolenky. Poukazuje na to, že pre chýbajúcu výnimku v zákone sú v súčasnosti zaraďované do služieb na ambulantnej pohotovosti.

Do Národnej rady preto plánuje predložiť návrh, ktorý má zaviesť výnimku z týchto služieb počas materskej dovolenky pre všetky lekárky. Vyplýva to z vyjadrení predstaviteľov KDH na stredajšej tlačovej konferencii.

„Zákon dnes pozná len výnimky pre zamestnancov. Nie však pre zamestnávateľov. A pritom väčšina všeobecných ambulancií mladých lekárov pôsobí ako s. r. o., kde je zamestnanec zároveň sám sebe zamestnávateľom. Na lekárky, ktoré prevádzkujú vlastnú ambulanciu ako konateľky či držiteľky povolenia, teda nemyslí. Ženy pritom tvoria viac ako 60 percent lekárskej profesie,“ skonštatovala poslankyňa parlamentu Monika Kolejáková (KDH) s tým, že ak sa to nezmení a lekárkam nedajú možnosť skĺbiť materstvo s profesiou, sieť ambulancií sa definitívne rozpadne.

Kresťanskí demokrati zároveň avizovali, že predstavia aj širší systémový model inšpirovaný rakúskou praxou, ktorý má komplexne vyriešiť zastupovanie ambulantných lekárov počas dlhodobej práceneschopnosti a závažných ochorení.

(tasr, bak)

  |  

Financial Times: Irán zvažuje útoky na americké ciele v Európe

Teherán posudzuje možnosti rozšírenia odvety za prípadnú ďalšiu americkú ofenzívu aj mimo Blízkeho východu. Podľa dvoch zdrojov blízkych iránskemu režimu preverovala armáda zásahy proti vojenským zariadeniam Spojených štátov v juhovýchodnej Európe.

Medzi potenciálnymi cieľmi sa spomína Bulharsko, ktoré minulý mesiac povolilo využívanie základne Bezmer americkými tankovacími lietadlami. Rovnako sa hovorí o Cypre. Iránske sily tiež skúmali možnosť útoku na podmorské optické káble v Hormuzskom prielive.

Plány prichádzajú v čase, keď rokovania o opätovnom otvorení strategickej námornej trasy uviazli. Prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že so súčasným vedením v Teheráne neprebiehajú ani nie sú naplánované žiadne rozhovory.

Iránske revolučné gardy varovali, že pri novom rozsiahlom konflikte by sa odveta nemusela obmedziť na americké zariadenia a infraštruktúru na Blízkom východe. Jeden zo zdrojov tvrdí, že v prípade amerického útoku na iránsku infraštruktúru by konflikt mohol zasiahnuť aj Európu.

Odborníci označujú hrozbu iránskych rakiet pre európske ciele za reálnu, ale obmedzenú.

(ft, bak)