Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Priechod medzi Ruskom a Gruzínskom čelí mimoriadnemu náporu

Viac ako 20-tisíc ľudí prekročilo za jediný deň hranicu medzi Ruskom a Gruzínskom. Ruská Federálna colná služba oznámila, že zvýšený pohyb zaznamenáva už niekoľko dní.

Cez hraničný priechod Verchnij Lars prešlo 15. aj 16. augusta denne viac ako 19-tisíc osôb. Súčasné čísla podľa úradu výrazne prevyšujú údaje z porovnateľných období minulých rokov.

Portál Ostorožno, novosti s odvolaním sa na očitých svedkov informoval, že na ruskej strane vznikla veľká dopravná zápcha. Za dve hodiny sa vozidlá posunú približne o sto metrov.

Rusko a Gruzínsko pritom 13. augusta na niekoľko hodín uzavreli pozemnú hranicu pre vyliatie rieky. Verchnij Lars je jediným pozemným hraničným priechodom medzi obomi krajinami.

Mimoriadne vyťažený bol aj koncom septembra 2022, keď po vyhlásení mobilizácie odchádzali z Ruska tisíce ľudí. Vtedy sa na hranici vytvorili niekoľkokilometrové kolóny, v ktorých cestujúci čakali aj niekoľko dní.

(meduza, bak)

Minúta  |  

Maďarsko zastavilo stíhanie pre zásielku peňazí a zlata z Ukrajiny

Maďarský Národný úrad pre dane a clá (NAV) zastavil trestné stíhanie pre podozrenie z prania špinavých peňazí v prípade zásielky ukrajinskej Oščadbanky. Vyšetrovanie podľa úradu nepreukázalo spáchanie trestného činu.

Maďarské úrady 5. marca zastavili na diaľnici dve vozidlá banky, ktoré z rakúskej Raiffeisen Bank prevážali na Ukrajinu 40 miliónov dolárov, 35 miliónov eur a deväť kilogramov zlata. Sedemčlennú posádku po výsluchu vyhostili.

NAV uviedol, že dostal odpoveď rakúskych vyšetrovateľov, ktorá potvrdila pôvod bankoviek a drahých kovov aj správnosť dokumentácie. Vyšetrovatelia nenašli dôkazy o ich kriminálnom pôvode.

Samostatne pokračuje prípad bývalého šéfa Protiteroristického centra (TEK) Jánosa Hajdua. Prokuratúra ho podozrieva z nezákonného zadržiavania spáchaného týraním obete v súvislosti so zásahom proti ukrajinskej posádke. Hajdu vinu odmieta a obhajuje sa na slobode.

Bývalý premiér Viktor Orbán označil jeho stíhanie za politickú pomstu vlády Pétera Magyara.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Vatikán odvolal kňaza známeho prijímaním migrantov

Vatikán s konečnou platnosťou odvolal kontroverzného kňaza Massima Biancalaniho z pastoračnej služby vo farnosti v talianskej Pistoji. Dikastérium pre klerikov zamietlo jeho odvolanie proti opatreniu bývalého biskupa Fausta Tardelliho. Správu zverejnila agentúra ANSA.

Rozhodnutie uzatvára viac ako desaťročný spor okolo farnosti Vicofaro, ktorá sa od roku 2015 stala centrom diskusií o prijímaní migrantov.

Kňaz vo farských priestoroch a v kostole prichýlil až 200 migrantov, z ktorých mnohí sa v Taliansku zdržiavali nelegálne. To vyvolalo spory týkajúce sa hygienických podmienok, odpor miestnych obyvateľov a odchod farníkov z bohoslužieb.

Kanonické konanie sa netýkalo disciplinárnych priestupkov, ale pastoračnej účelnosti. Biancalani predtým odmietol preloženie do Diecézneho misijného úradu v lete 2024 a voči rozhodnutiu sa bránil právne.

Kňazovo odvolanie privítal líder protiprisťahovaleckej strany Liga, vicepremiér a minister dopravy Matteo Salvini. Ten vyhlásil, že „kňaz nelegálnych imigrantov opúšťa Vicofaro“, a dodal, že čas napokon priniesol spravodlivosť.

(max)

Minúta  |  

Ukrajina žiada Poľsko o povolenie na exhumačné práce

Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyl Bodnar povedal, že sa už niekoľko mesiacov bezvýsledne snaží získať od poľskej strany aspoň jedno povolenie na ukrajinské prieskumné a exhumačné práce. Ako píše Jevropejska pravda, v rozhovore pre RMF 24 vyzval, aby poľská verejnosť nerozdúchavala naratív o tom, že Kyjev poľským žiadostiam nevyhovuje.

Diplomat poukázal na úsilie získať povolenie na prácu v obci Lasków, kde v roku 1944 zahynuli ukrajinskí civilisti rukami Krajinskej armády a Roľníckych práporov. Napriek tomu, že ukrajinská strana predložila poľskému Inštitútu národnej pamäti tri žiadosti, naráža na byrokratické prekážky.

Podľa Bodnara aj riaditeľa Ukrajinského inštitútu národnej pamäti Oleksandra Alferova stále žije nádej, že pátranie po ukrajinských obetiach na územiach Sahrynu a Laskówa sa začne ešte tento rok. Kyjev preto verejne apeluje na Poľsko na schválenie aspoň jedného povolenia.

(max)

Minúta  |  

PS spochybňuje Ficove tvrdenia o problémových kamerách

Progresívne Slovensko odmieta tvrdenia premiéra Roberta Fica (Smer), že kauza problémových cestných kamier sa týka iba dvoch zariadení v skúšobnej prevádzke. Podľa člena predsedníctva hnutia Petra Bátora vládny materiál hovorí o zozname 25 zariadení, ktoré sa mali do konca augusta inštalovať v rámci plánu obnovy.

Bátor pripomenul, že aj ministerstvo vnútra pôvodne hovorilo o 25 radaroch v pilotnej prevádzke. Ficovu reakciu označil za bagatelizovanie problému.

Predseda hnutia Michal Šimečka premiérovi vyčítal aj spochybňovanie Národného bezpečnostného úradu. PS naďalej tvrdí, že kamery predstavovali bezpečnostné riziko s napojením na Rusko, a žiada odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).

Národný bezpečnostný úrad minulý týždeň varoval pred viacerými cestnými rýchlomermi od výrobcov z Cypru, Ruska a Chorvátska, ktoré podľa neho predstavujú výrazné kybernetické nebezpečenstvo. Prípad preverujú orgány činné v trestnom konaní.

Fico v pondelok odmietol, že by dve kamery mohli ohroziť bezpečnosť Slovenska, pričom za nepodstatný označil aj pôvod ich súčiastok.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Exriaditeľ Mety obvinil Zuckerberga pre bezpečnosť detí

Bývalý technický riaditeľ spoločnosti Meta Arturo Bejar vypovedal na súde v Oaklande proti zanedbávaniu ochrany mladistvých na Facebooku a Instagrame. Ako kľúčový svedok v súdnom procese vedenom koalíciou amerických štátov vyhlásil, že generálny riaditeľ Mark Zuckerberg osobne riadil firemnú kultúru, ktorá kládla zisk a zapojenie používateľov nad bezpečnosť detí.

Podľa Bejara Meta vedome navrhovala vlastné platformy tak, aby vytvárali závislosť, vyvolávali úzkosti či depresie a ignorovali nelegálne zhromažďovanie údajov od detí mladších ako 13 rokov. Pripomenul, že bezpečnostné nástroje vrátane pripomienok na prestávku boli navrhnuté tak, aby zlyhávali.

Zároveň obvinil spoločnosť z využívania politiky „nepýtaj sa, nehovor“ pri overovaní veku najmladších používateľov z finančných dôvodov.

Spoločnosť Meta všetky obvinenia odmieta a Bejarove tvrdenia spochybňuje.

V šesťtýždňovom súdnom procese očakávajú aj výpoveď Zuckerberga. Ide o dosiaľ najväčší právny test vplyvu sociálnych sietí na mládež, pričom Meta už v obdobnom spore v Novom Mexiku čelila pokute a odškodnému vo výške 942 miliónov dolárov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.