Preskočiť na obsah
  |  

Trump namieta jadrové zbrane KĽDR a chce sa stretnúť s Kimom

Americký prezident Donald Trump oznámil zámer stretnúť sa so severokórejským vodcom Kim Čong-unom, pričom vyhlásil, že Severná Kórea disponuje 57 „veľmi silnými“ jadrovými zbraňami. Vyjadreniu predchádzali jeho pokyn Pentagónu na skrátenie spoločných vojenských cvičení s juhokórejskou armádou a kritika predchádzajúcich nepriateľských odkazov voči Pchjongjangu.

Trump zdôraznil svoje dobré osobné vzťahy s Kimom z obdobia svojho prvého mandátu, keď sa stal prvým úradujúcim prezidentom USA, ktorý vstúpil na severokórejské územie.

Aj keď v minulosti sprevádzalo ich komunikáciu napätie, súčasné porozumenie označil za prínos. Zároveň poznamenal, že k vytvoreniu takého počtu zbraní nemalo v minulosti dôjsť.

Odhady odborníkov týkajúce sa veľkosti severokórejského jadrového arzenálu sa líšia. Podľa júnového odhadu Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru Severná Kórea pravdepodobne zostavila približne 60 jadrových hlavíc a disponuje štiepnym materiálom na výrobu ďalších troch desiatok.

(reuters, max)

  |  

Po vzore EÚ predĺžilo ochranu Ukrajincov aj Švajčiarsko

Švajčiarska vláda rozhodla o predĺžení statusu dočasnej ochrany S pre odídencov z Ukrajiny do 4. marca 2028. Dôvodom je chýbajúca istota v trvalé prímerie a snaha nepreťažiť vnútroštátny azylový systém, informuje Jevropejska pravda.

Švajčiarsko týmto krokom synchronizuje svoju politiku s Európskou úniou, ktorá rovnaké predĺženie schválila koncom júla.

Súčasne s predĺžením však krajina zavádza nové obmedzenia pre žiadateľov. Od 20. augusta 2026 sa nová úprava vzťahuje najmä na mužov podliehajúcich vojenskej službe – status S udelia len tým osobám s brannou povinnosťou, ktoré majú v poriadku svoje vojenské registračné doklady.

Nové sprísnené pravidlá sa nedotknú ukrajinských občanov, ktorým status dočasnej ochrany vo Švajčiarsku udelili už pred týmto termínom.

V prípade trvalej stabilizácie bezpečnostnej situácie na Ukrajine je federálna rada pripravená platnosť statusu S opätovne prehodnotiť.

(max)

  |  

Súd zrušil kandidatúru člena Jabloka do Štátnej dumy

Moskovský oblastný súd zrušil registráciu Viktora Bystrova z opozičnej strany Jabloko, ktorý kandidoval do Štátnej dumy v jednomandátovom obvode v Kolomne. Návrh podal jeho protikandidát Dmitrij Gelever zo strany Zelení.

Bystrovov advokát Alexandr Muraviov vysvetlil, že žaloba vychádzala z podobných argumentov ako konanie proti federálnej kandidátnej listine Jabloka. Týkali sa údajného porušenia autorských práv počas kampane, extrémizmu a zahraničného financovania. Bystrov sa proti verdiktu odvolá.

Rozhodnutie nasleduje po ďalších krokoch obmedzujúcich účasť Jabloka v septembrových voľbách. Ruský najvyšší súd minulý týždeň na podnet prokremeľskej strany Vlasť zrušil registráciu celej federálnej kandidátnej listiny. Dôvodom boli okrem iného agitácia na sociálnych sieťach bez úhrady z volebného fondu či údajný extrémizmus.

Za jeho prejavy označila Vlasť aj podporu práv sexuálnych menšín a výzvu Jabloka na prímerie vo vojne na Ukrajine. Jabloko označuje rozhodnutia za politicky motivované a po neúspešnom odvolaní sa chce obrátiť na prezídium najvyššieho súdu.

(tasr, bak)

  |  

Kamenický po rokovaní s Ficom o rozpočte: Bolo to náročné

Rozpočet na rok 2027 by mal podľa premiéra Roberta Fica (Smer) zohľadňovať tri priority: boj proti následkom sucha, výstavbu nového jadrového zdroja a rozvoj dopravy na Slovensku. V stredu to po pracovnom stretnutí s premiérom na sociálnej sieti uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Rokovanie označil za „náročné“.

„Sú to priority za stovky miliónov eur, ktoré bude mimoriadne náročné zohľadniť v napätom rozpočte. Už čoskoro ma čaká aj ďalšie kolo rokovaní o rozpočte s koaličnými partnermi. Môj cieľ je jasný. Vláda musí pri rozpočte klásť maximálny ohľad na udržanie sociálneho štandardu bežných ľudí,“ spresnil.

Koalícia podľa neho musí nájsť akceptovateľnú dohodu a politický kompromis, aby udržala verejné financie na uzde a splnila nevyhnutné európske kritériá.

„Od toho závisí aj postoj investorov voči Slovensku,“ upozornil. Okrem toho skonštatoval, že strana Smer je stabilná a ostáva už len nájsť spoločné riešenie.

(tasr, max)

  |  

Pchjongjang odmieta Zelenského tvrdenie o vyslaní 50-tisíc vojakov

Kim Jo-čong, sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una, poprela tvrdenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Severná Kórea plánuje vyslať do Ruska až 50-tisíc ďalších vojakov.

Vplyvná predstaviteľka vládnucej strany označila Zelenského odhad za „nepodložený“ a „zinscenovaný incident“. Ukrajinský líder o možnom nasadení informoval tento mesiac a zároveň vyzval Južnú Kóreu na podporu ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Pchjongjang podľa odhadov vyslal v roku 2024 do ruskej Kurskej oblasti približne 14-tisíc vojakov na základe dohody o strategickom partnerstve uzavretej počas návštevy Vladimira Putina v Severnej Kórei. Podľa ukrajinských a nezávislých hodnotení dodal Moskve aj milióny delostreleckých a mínometných granátov, balistické rakety či raketomety.

Kim Jo-čong zároveň obvinila Spojené štáty a Západ zo vzniku a predlžovania vojny na Ukrajine. Dodala, že nepriateľská politika Washingtonu voči Pchjongjangu sa nezmenila napriek rozhodnutiu Donalda Trumpa výrazne obmedziť americkú účasť na spoločných vojenských cvičeniach s Južnou Kóreou.

(reuters, bak)

  |  

Putin nariadil obnovu skladov poškodených ukrajinskými útokmi

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil vláde, aby spustila program obnovy komerčných skladov poškodených alebo zničených pri ukrajinských útokoch. Ukrajina od 18. júla podnikla dronové útoky na najmenej dve desiatky skladov najväčšieho ruského internetového predajcu Wildberries.

Útoky spôsobili výbuchy a požiare a zničili značnú časť skladovacích kapacít spoločnosti. Putin Wildberries priamo nemenoval, uviedol však, že viaceré logistické objekty treba obnoviť so zapojením štátu. Vládu poveril prípravou príslušného programu.

„Je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa poškodené objekty obnovili na kvalitatívne novej technologickej úrovni,“ povedal Putin na rokovaní ministrov a predstaviteľov firiem o ekonomike.

Ruský prezident zároveň vyhlásil, že ekonomika napriek západným sankciám a ukrajinským útokom na priemyselné a infraštruktúrne objekty mierne rastie. Útoky podľa neho nespôsobili a ani nemohli spôsobiť kritické následky, spôsobujú však škody.

Ukrajina tvrdí, že útokmi sa snaží zvýšiť Rusku náklady na pokračovanie vojny, ktorú Moskva rozpútala vo februári 2022. Ukrajinské mestá, prístavy a logistické centrá sú zároveň terčom ruských útokov.

(reuters, lud)