Preskočiť na obsah
  |  

Kolaps exportu obilia z Ruska a Ukrajiny: ceny na trhoch stúpajú

Intenzívne útoky na prístavy a lodnú dopravu zastavili viac ako 97 percent kapacít exportu obilia z Ruska a Ukrajiny v Azovskom a Čiernom mori. Dvoch hlavných svetových dodávateľov odstrihli vojenské akcie od trhu, čo zasiahlo dovozcov na Blízkom východe, v Afrike a Ázii. Tí musia nakupovať od drahších dodávateľov z USA či Austrálie.

Globálne ceny pšenice vzrástli tento mesiac o 6,5 percenta a medziročne sú vyššie o približne 30 percent. Ukrajina hlási úplné odstavenie odeských morských prístavov a časť vývozu presmerovala na Dunaj, železnice a cesty, čím dosahuje len polovicu svojho exportného potenciálu.

V Rusku zostal v prevádzke len jediný malý terminál v Tuapse. Hlavné exportné uzly v Novorossijsku, Tamane aj KSK – najväčší ruský obilný terminál – pozastavili činnosť po dronových útokoch.

Ruský augustový vývoz pšenice odhadujú na 1,8 milióna ton, čo predstavuje najnižšiu úroveň od roku 2010. Rusko sa pokúša presmerovať trasy cez baltské, kaspické a ďalekovýchodné prístavy, no čelí vyšším logistickým nákladom.

(reuters, max)

  |  

Šéf Mosadu rokoval so sýrskym ministrom o tureckej prítomnosti

Riaditeľ izraelskej tajnej služby Mosad Roman Gofman minulý týždeň telefonoval so sýrskym ministrom zahraničných vecí Asadom Šajbáním a diskutovali o tureckej vojenskej prítomnosti v Sýrii. Informovali o tom tri zdroje.

Hovor, ktorý sa podľa nich uskutočnil 14. augusta, prišiel niekoľko dní predtým, ako Izrael v utorok spustil nálety na sýrsku vojenskú leteckú základňu na severe krajiny.

Ide o jeden z kontaktov na najvyššej úrovni medzi Izraelom a novou sýrskou vládou od pádu bývalého diktátora Bašára Asada v decembri 2024.

Úrad izraelského premiéra, ktorý rieši otázky týkajúce sa Mosadu, na žiadosť o komentár bezprostredne nereagoval – rovnako ako hovorca Šajbáního.

(reuters, max)

  |  

Priechod medzi Ruskom a Gruzínskom čelí mimoriadnemu náporu

Viac ako 20-tisíc ľudí prekročilo za jediný deň hranicu medzi Ruskom a Gruzínskom. Ruská Federálna colná služba oznámila, že zvýšený pohyb zaznamenáva už niekoľko dní.

Cez hraničný priechod Verchnij Lars prešlo 15. aj 16. augusta denne viac ako 19-tisíc osôb. Súčasné čísla podľa úradu výrazne prevyšujú údaje z porovnateľných období minulých rokov.

Portál Ostorožno, novosti s odvolaním sa na očitých svedkov informoval, že na ruskej strane vznikla veľká dopravná zápcha. Za dve hodiny sa vozidlá posunú približne o sto metrov.

Rusko a Gruzínsko pritom 13. augusta na niekoľko hodín uzavreli pozemnú hranicu pre vyliatie rieky. Verchnij Lars je jediným pozemným hraničným priechodom medzi obomi krajinami.

Mimoriadne vyťažený bol aj koncom septembra 2022, keď po vyhlásení mobilizácie odchádzali z Ruska tisíce ľudí. Vtedy sa na hranici vytvorili niekoľkokilometrové kolóny, v ktorých cestujúci čakali aj niekoľko dní.

(meduza, bak)

  |  

Maďarsko zastavilo stíhanie pre zásielku peňazí a zlata z Ukrajiny

Maďarský Národný úrad pre dane a clá (NAV) zastavil trestné stíhanie pre podozrenie z prania špinavých peňazí v prípade zásielky ukrajinskej Oščadbanky. Vyšetrovanie podľa úradu nepreukázalo spáchanie trestného činu.

Maďarské úrady 5. marca zastavili na diaľnici dve vozidlá banky, ktoré z rakúskej Raiffeisen Bank prevážali na Ukrajinu 40 miliónov dolárov, 35 miliónov eur a deväť kilogramov zlata. Sedemčlennú posádku po výsluchu vyhostili.

NAV uviedol, že dostal odpoveď rakúskych vyšetrovateľov, ktorá potvrdila pôvod bankoviek a drahých kovov aj správnosť dokumentácie. Vyšetrovatelia nenašli dôkazy o ich kriminálnom pôvode.

Samostatne pokračuje prípad bývalého šéfa Protiteroristického centra (TEK) Jánosa Hajdua. Prokuratúra ho podozrieva z nezákonného zadržiavania spáchaného týraním obete v súvislosti so zásahom proti ukrajinskej posádke. Hajdu vinu odmieta a obhajuje sa na slobode.

Bývalý premiér Viktor Orbán označil jeho stíhanie za politickú pomstu vlády Pétera Magyara.

(tasr, lud)

  |  

Vatikán odvolal kňaza známeho prijímaním migrantov

Vatikán s konečnou platnosťou odvolal kontroverzného kňaza Massima Biancalaniho z pastoračnej služby vo farnosti v talianskej Pistoji. Dikastérium pre klerikov zamietlo jeho odvolanie proti opatreniu bývalého biskupa Fausta Tardelliho. Správu zverejnila agentúra ANSA.

Rozhodnutie uzatvára viac ako desaťročný spor okolo farnosti Vicofaro, ktorá sa od roku 2015 stala centrom diskusií o prijímaní migrantov.

Kňaz vo farských priestoroch a v kostole prichýlil až 200 migrantov, z ktorých mnohí sa v Taliansku zdržiavali nelegálne. To vyvolalo spory týkajúce sa hygienických podmienok, odpor miestnych obyvateľov a odchod farníkov z bohoslužieb.

Kanonické konanie sa netýkalo disciplinárnych priestupkov, ale pastoračnej účelnosti. Biancalani predtým odmietol preloženie do Diecézneho misijného úradu v lete 2024 a voči rozhodnutiu sa bránil právne.

Kňazovo odvolanie privítal líder protiprisťahovaleckej strany Liga, vicepremiér a minister dopravy Matteo Salvini. Ten vyhlásil, že „kňaz nelegálnych imigrantov opúšťa Vicofaro“, a dodal, že čas napokon priniesol spravodlivosť.

(max)

  |  

Ukrajina žiada Poľsko o povolenie na exhumačné práce

Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyl Bodnar povedal, že sa už niekoľko mesiacov bezvýsledne snaží získať od poľskej strany aspoň jedno povolenie na ukrajinské prieskumné a exhumačné práce. Ako píše Jevropejska pravda, v rozhovore pre RMF 24 vyzval, aby poľská verejnosť nerozdúchavala naratív o tom, že Kyjev poľským žiadostiam nevyhovuje.

Diplomat poukázal na úsilie získať povolenie na prácu v obci Lasków, kde v roku 1944 zahynuli ukrajinskí civilisti rukami Krajinskej armády a Roľníckych práporov. Napriek tomu, že ukrajinská strana predložila poľskému Inštitútu národnej pamäti tri žiadosti, naráža na byrokratické prekážky.

Podľa Bodnara aj riaditeľa Ukrajinského inštitútu národnej pamäti Oleksandra Alferova stále žije nádej, že pátranie po ukrajinských obetiach na územiach Sahrynu a Laskówa sa začne ešte tento rok. Kyjev preto verejne apeluje na Poľsko na schválenie aspoň jedného povolenia.

(max)