Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Úrad pre kontrolu potravín a liečiv má viesť poradkyňa Trumpa

Americký prezident Donald Trump vymenoval svoju politickú poradkyňu Heidi Overtonovú za novú vedúcu Úradu pre kontrolu potravín a liečiv.

Overtonová, ktorá je lekárkou a pôsobí ako zástupkyňa riaditeľa Rady pre domácu politiku Bieleho domu, vo funkcii nahradí Martyho Makaryho. Ten z postu komisára Úradu pre kontrolu potravín a liečiv odstúpil v máji po 13 mesiacoch.

Nominácia Overtonovej podlieha schváleniu americkým Senátom. Trump na sociálnych sieťach vyzdvihol jej schopnosť riešiť náročné výzvy a zdôraznil, že úrad povedie v duchu politiky „Amerika na prvom mieste“.

Pred príchodom do Bieleho domu pôsobila v konzervatívnom think tanku America First Policy Institute. Jej vymenovanie prichádza v období, keď vedenie zdravotníctva rieši viaceré citlivé témy vrátane očkovania, autizmu a dostupnosti potratových tabliet.

(reuters, max)

Minúta  |  

Medzinárodný trestný súd reaguje na nové americké sankcie

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu ostro odsúdil sankcie Spojených štátov uvalené na jeho prezidentku Tomoko Akaneovú a senegalského právnika Abdoulayea Seyeho, ktorý sa podieľa na vyšetrovaní izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Informuje agentúra DPA.

Súd označil kroky USA za priamy útok na nezávislosť súdnictva a medzinárodný právny poriadok.

Podľa amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia sú opatrenia opodstatnené, keďže ICC stíha predstaviteľov štátov, ktoré neuznávajú jeho jurisdikciu. Okrem USA nepodliehajú právomoci inštitúcie ani Izrael či Rusko. Sankcie zahŕňajú zmrazenie amerických aktív a odstrihnutie od medzinárodných finančných služieb.

Predstavitelia Európskej únie na čele s Ursulou von der Leyenovou a Antóniom Costom vyjadrili súdu plnú podporu s dôrazom na potrebu jeho nezávislosti. Nemecká ministerka spravodlivosti Stefanie Hubigová označila sankčné opatrenia za čelné spochybnenie medzinárodného trestného práva, pričom pripomenula historickú rolu USA pri jeho vzniku počas Norimberských procesov.

(max)

Minúta  |  

Kuffa skončil na čele dvoch komisií envirorezortu

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa skončil na čele delimitačnej komisie, i ako predseda komisie pre predkupné právo štátu. Vyplýva to z jeho vyjadrenia vo videu na sociálnej sieti.

Štátny tajomník spresnil, že ide o komisiu pre uplatňovanie predkupného práva štátu a medzirezortnú komisiu k prechodu pozemkov a iného nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu v národných parkoch a súvisiaceho majetku do správy správ národných parkov.

Ako Kuffa vo videu poukázal, na čelo delimitačnej komisie minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) vymenoval generálneho tajomníka služobného úradu Mareka Chovana.

„Teraz sa možnože tak lepšie začína skladať tá mozaika, prečo minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) svojho času Chovana tak vychválil. No tak asi si doťahujú nejaké veci do konca, ktoré v podstate na našich interných stretnutiach prezentoval on a ešte jedna taká postavička z radov Lesov SR,“ naznačoval Kuffa vo videu, no ďalšie detaily neuviedol.

Štátny tajomník zároveň potvrdil, že na stredajšom rokovaní vlády nebol envirorezort zastúpený. Ministra podľa neho nezastupoval žiadny štátny tajomník. Tento postup nepovažuje za štandardný.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump namieta jadrové zbrane KĽDR a chce sa stretnúť s Kimom

Americký prezident Donald Trump oznámil zámer stretnúť sa so severokórejským vodcom Kim Čong-unom, pričom vyhlásil, že Severná Kórea disponuje 57 „veľmi silnými“ jadrovými zbraňami. Vyjadreniu predchádzali jeho pokyn Pentagónu na skrátenie spoločných vojenských cvičení s juhokórejskou armádou a kritika predchádzajúcich nepriateľských odkazov voči Pchjongjangu.

Trump zdôraznil svoje dobré osobné vzťahy s Kimom z obdobia svojho prvého mandátu, keď sa stal prvým úradujúcim prezidentom USA, ktorý vstúpil na severokórejské územie.

Aj keď v minulosti sprevádzalo ich komunikáciu napätie, súčasné porozumenie označil za prínos. Zároveň poznamenal, že k vytvoreniu takého počtu zbraní nemalo v minulosti dôjsť.

Odhady odborníkov týkajúce sa veľkosti severokórejského jadrového arzenálu sa líšia. Podľa júnového odhadu Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru Severná Kórea pravdepodobne zostavila približne 60 jadrových hlavíc a disponuje štiepnym materiálom na výrobu ďalších troch desiatok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po vzore EÚ predĺžilo ochranu Ukrajincov aj Švajčiarsko

Švajčiarska vláda rozhodla o predĺžení statusu dočasnej ochrany S pre odídencov z Ukrajiny do 4. marca 2028. Dôvodom je chýbajúca istota v trvalé prímerie a snaha nepreťažiť vnútroštátny azylový systém, informuje Jevropejska pravda.

Švajčiarsko týmto krokom synchronizuje svoju politiku s Európskou úniou, ktorá rovnaké predĺženie schválila koncom júla.

Súčasne s predĺžením však krajina zavádza nové obmedzenia pre žiadateľov. Od 20. augusta 2026 sa nová úprava vzťahuje najmä na mužov podliehajúcich vojenskej službe – status S udelia len tým osobám s brannou povinnosťou, ktoré majú v poriadku svoje vojenské registračné doklady.

Nové sprísnené pravidlá sa nedotknú ukrajinských občanov, ktorým status dočasnej ochrany vo Švajčiarsku udelili už pred týmto termínom.

V prípade trvalej stabilizácie bezpečnostnej situácie na Ukrajine je federálna rada pripravená platnosť statusu S opätovne prehodnotiť.

(max)

Minúta  |  

Súd zrušil kandidatúru člena Jabloka do Štátnej dumy

Moskovský oblastný súd zrušil registráciu Viktora Bystrova z opozičnej strany Jabloko, ktorý kandidoval do Štátnej dumy v jednomandátovom obvode v Kolomne. Návrh podal jeho protikandidát Dmitrij Gelever zo strany Zelení.

Bystrovov advokát Alexandr Muraviov vysvetlil, že žaloba vychádzala z podobných argumentov ako konanie proti federálnej kandidátnej listine Jabloka. Týkali sa údajného porušenia autorských práv počas kampane, extrémizmu a zahraničného financovania. Bystrov sa proti verdiktu odvolá.

Rozhodnutie nasleduje po ďalších krokoch obmedzujúcich účasť Jabloka v septembrových voľbách. Ruský najvyšší súd minulý týždeň na podnet prokremeľskej strany Vlasť zrušil registráciu celej federálnej kandidátnej listiny. Dôvodom boli okrem iného agitácia na sociálnych sieťach bez úhrady z volebného fondu či údajný extrémizmus.

Za jeho prejavy označila Vlasť aj podporu práv sexuálnych menšín a výzvu Jabloka na prímerie vo vojne na Ukrajine. Jabloko označuje rozhodnutia za politicky motivované a po neúspešnom odvolaní sa chce obrátiť na prezídium najvyššieho súdu.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.