Preskočiť na obsah
  |  

Newyorskí boháči sa búria proti Mamdaniho dani z luxusných bytov

Približne 30 majiteľov nehnuteľností a odborníkov z realitného sektora protestovalo pred newyorskou mestskou radou proti novému príplatku primátora Zohrana Mamdaniho za luxusné druhé bývanie.

Niektorí tvrdia, že mesto nesprávne označilo ich hlavné bydliská za nehnuteľnosti, ktoré môžu dani podliehať.

Z viac ako 900-tisíc nehnuteľností zaradených do zverejneného zoznamu dostalo približne 17-tisíc vlastníkov oznámenie o možnej daňovej povinnosti. Proti zaradeniu sa môžu odvolať do 18. septembra.

Traja vlastníci už 7. augusta zažalovali mesto. Sudca následne zavedenie opatrenia dočasne pozastavil, mesto sa však odvolalo a proces pokračuje. K žalobe sa pridali ďalší štyria ľudia.

Napätie rastie aj medzi radnicou a časťou podnikateľskej elity. Mamdani odvolal poradný výbor filantropickej organizácie Mayor’s Fund to Advance New York City a pripravuje novú podnikateľskú radu. Niektorí oslovení podnikatelia spoluprácu odmietli.

Obavy z masového odchodu bohatých Newyorčanov sa zatiaľ nepotvrdili. Objavili sa síce jednotlivé prípady presunu investícií mimo mesta, ale luxusné nehnuteľnosti na Manhattane naďalej nachádzajú kupcov.

(nypost, businessinsider, wsj, bak)

  |  

Izrael varuje Erdogana pred „nebezpečným dobrodružstvom“ v Sýrii

Izraelský minister obrany Jisrael Kac vo štvrtok obvinil tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že „ťahá Turecko do nebezpečných dobrodružstiev v Sýrii“. Zdôraznil, že Izrael nedovolí žiadnemu aktérovi ohrozovať svoju bezpečnosť.

Vyjadrenie prišlo po utorkovom izraelskom útoku na sýrsku leteckú základňu Abú ad-Duhúr neďaleko tureckých hraníc. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že Damask vopred varovali, aby na základni neumožnil tureckú vojenskú prítomnosť.

Sýrsky minister zahraničných vecí Asaad aš-Šajbání však pre Axios poprel, že by tam mala vzniknúť turecká základňa. Podľa neho sa objekt obnovuje pre potreby sýrskeho letectva a tureckí dôstojníci ho navštívili iba v rámci výcviku a širšej vojenskej spolupráce.

Turecko izraelské tvrdenia o svojej vojenskej prítomnosti v Sýrii označilo za nepodložené.

Šajbání zároveň uviedol, že izraelský útok nemal legitímne opodstatnenie. Damask je podľa neho naďalej pripravený rokovať s Izraelom o zmiernení napätia, prípadná dohoda však musí rešpektovať bezpečnostné záujmy oboch strán a sýrsku suverenitu.

(reuters, est)

  |  

Severná Kórea môže mať až 120 jadrových hlavíc, tvrdí Soul

Severná Kórea môže disponovať 80 až 120 jadrovými hlavicami, povedal juhokórejský minister obrany An Kju-bäk. Odhad výrazne prevyšuje tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý hovoril o 57 zbraniach.

Šéf rezortu pred parlamentným výborom upozornil, že presný počet je ťažké stanoviť. Neskôr spresnil, že rozpätie vychádza z odhadov súkromných výskumných organizácií a juhokórejská armáda ho nemôže oficiálne potvrdiť.

Soul zároveň naďalej odmieta uznať Pchjongjang za štát disponujúci jadrovými zbraňami a trvá na politike denuklearizácie. An Kju-bäk zároveň odmietol, že by jeho krajina vyvíjala vlastné jadrové zbrane alebo prijala rozmiestnenie amerických taktických jadrových zbraní. Spoliehať sa chce na americký jadrový dáždnik.

Trump v stredu vyhlásil, že očakáva stretnutie so severokórejským vodcom Kim Čong-unom ešte tento rok. Predtým nariadil obmedzenie spoločných americko-juhokórejských vojenských cvičení.

Kim Jo-džong, sestra severokórejského lídra, však tento krok odmietla považovať za významné gesto dobrej vôle a cvičenia naďalej označila za provokatívne a agresívne.

(reuters, bak)

  |  

Ukrajina odvolá vedenie štátnej banky pre protikorupčné vyšetrovanie

Ukrajinská vláda plánuje odvolať predsedu dozornej rady a generálneho riaditeľa štátnej banky v súvislosti s novým vyšetrovaním protikorupčných orgánov. Oznámil to premiér Serhij Koreckyj.

Podľa neho si zverejnené zistenia vyžadujú primeranú reakciu a vláda ich nemôže ignorovať. Protikorupčné úrady v stredu vykonali prehliadky u viacerých podozrivých a spustili rozsiahlu operáciu pre podozrenie z prania špinavých peňazí v hodnote miliónov dolárov.

Vyšetrovanie sa dotklo aj zástupkyne šéfa kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského Iryny Mudrej. Zelenskyj ju niekoľko hodín po zásahu odvolal bez uvedenia dôvodu.

Mudra potvrdila, že vyšetrovatelia ráno prehľadali jej dom. Uviedla, že s úradmi spolupracuje a sama podala demisiu.

Zelenského kancelária už v minulosti čelila pozornosti protikorupčných orgánov. Prezident následne odvolal jej vtedajšieho šéfa Andrija Jermaka.

Zelenskyj opakovane sľubuje tvrdý postup proti korupcii, čo je dôležité aj pre snahu Ukrajiny o vstup do Európskej únie.

(dpa, est)

  |  

Slovensko získalo historickú medailu v hĺbkovom freedivingu

Slovenský reprezentant Martin Ruman sa stal vicemajstrom sveta CMAS v disciplíne Free Immersion. Ponorom do hĺbky 116 metrov zároveň vytvoril nový slovenský rekord CMAS, absolútny slovenský rekord a prekonal svoje osobné maximum.

Podľa Rumana ide o vôbec prvú medailu pre Slovensko z majstrovstiev sveta v hĺbkovom freedivingu.

Úspech má pre neho aj osobitný význam. Pred dvadsiatimi rokmi získal striebro na majstrovstvách sveta v armwrestlingu. Po dvoch desaťročiach sa tak opäť postavil na druhý najvyšší stupienok svetového šampionátu, tentoraz v hĺbkovom potápaní.

Po pretekoch poďakoval svojim trénerom Petrovi Valovi a Alene Konečnej, ktorí ho viedli počas začiatkov, ako aj Andreovi Zuccarimu, s ktorým sa neskôr posunul v hĺbkovom freedivingu ďalej.

„Som neskutočne šťastný a hrdý,“ napísal Ruman na sociálnej sieti po zisku historickej medaily.

(facebook, bak)

  |  

Americký dlh prvýkrát prekročil 40 biliónov dolárov

Záväzky federálnej vlády sa za necelé desaťročie viac než zdvojnásobili. V januári 2017, keď Donald Trump prvýkrát nastúpil do Bieleho domu, dosahovali 19,95 bilióna dolárov.

Približne tretina následného nárastu pripadla na rozsiahle pôžičky počas pandémie koronavírusu za Trumpa a Joea Bidena.

Ministerstvo financií oznámilo, že celkový verejný dlh v utorok dosiahol 40,047 bilióna dolárov. Rozpočtové organizácie varujú pred neudržateľným vývojom, ktorý si podľa nich bude vyžadovať zvýšenie daní, obmedzenie výdavkov alebo kombináciu oboch opatrení.

Za Bidenovho mandátu vzrástlo zadlženie o 8,4 bilióna dolárov. Počas Trumpovho prvého obdobia pribudlo 7,8 bilióna a od jeho návratu do úradu v januári 2025 ďalších 3,8 bilióna.

Rastú aj náklady na obsluhu dlhu. Spojené štáty na úroky vynakladajú približne 1,1 bilióna dolárov ročne. Za prvých desať mesiacov rozpočtového roka 2026 sa úrokové náklady stali druhou najväčšou položkou federálneho rozpočtu po dôchodkovom systéme sociálneho zabezpečenia.

Trump v stredu opäť vyzval na zníženie úrokových sadzieb.

(reuters, bak)