Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko zriadilo linku pre ľudí ohrozených cudzími režimami

Ľudia, ktorí našli útočisko v Nemecku pred autoritárskymi režimami, sa môžu po novom obrátiť na tamojší Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV). Nemecká kontrarozviedka zriadila osobitnú telefonickú linku pre osoby vystavené hrozbám či útokom agentov režimov v ich domovských krajinách.

Služba je určená najmä ľuďom pochádzajúcim z krajín ako Rusko, Čína či Irán. Podľa BfV čelia čoraz častejšie zastrašovaniu, sledovaniu, represiám, ale aj pokusom o únos či atentát.

Úrad oslovuje predovšetkým disidentov, novinárov a príslušníkov LGBTI komunity. Informácie od ohrozených osôb majú pomôcť analyzovať metódy represívnych režimov a hľadať spôsoby, ako im čeliť. Kontrarozviedka tvrdí, že vlastným vyšetrovaním a pomocou získaných podnetov dokáže vypátrať osoby zodpovedné za konkrétne hrozby.

Opatrenie prichádza v čase, keď Berlín pripravuje rozšírenie právomocí spravodajských služieb. Tie by mohli získať širšie možnosti na zber údajov, získavanie prístupu ku komunikácii a marenie útokov či operácií zahraničných protivníkov.

(reuters, bak)

  |  

Severná Kórea odpálila pravdepodobne balistickú raketu

Severná Kórea vo štvrtok odpálila smerom k moru pravdepodobne balistickú raketu. Informovali o tom japonská vláda a pobrežná stráž. Juhokórejská armáda podľa tamojších médií zaznamenala odpálenie neidentifikovaného projektilu smerom k moru východne od Kórejského polostrova.

Japonská pobrežná stráž uviedla, že projektil, ktorý považuje za balistickú raketu, už dopadol. Podľa verejnoprávnej stanice NHK zrejme skončil v mori mimo výlučnej ekonomickej zóny Japonska.

K odpáleniu došlo v čase spoločných vojenských cvičení Spojených štátov a Južnej Kórey. Tie sa majú skončiť v piatok, pričom americký prezident Donald Trump nariadil výrazne obmedziť účasť amerických síl.

Kim Jo-džong, sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una, v stredu vyhlásila, že „nepriateľská politika“ Spojených štátov voči Severnej Kórei sa nezmenila, keďže spoločné vojenské cvičenia pokračujú.

(reuters, lud)

  |  

Horúčavy znižujú úrodu slovenských paradajok až o 30 percent

Slovenskí pestovatelia paradajok hlásia pre extrémne teploty pokles produkcie o 20 až 30 percent. Problémom nie je nedostatok vody, ale dlhodobý tepelný stres v skleníkoch, ktorý znižuje úrodu aj kvalitu plodov a prispieva k rastu cien.

Najnáročnejšie sú obdobia, keď vysoké teploty pretrvávajú aj v noci. Rastliny vtedy obmedzujú tvorbu plodov a energiu využívajú najmä na zachovanie základných životných funkcií. Horúčavy zároveň komplikujú kvitnutie, dozrievanie a opeľovanie, keďže znižujú aktivitu čmeliakov.

Pestovatelia preto čelia dodatočným nákladom. Skleníky navyše pôvodne navrhli najmä na udržiavanie tepla, zatiaľ čo ich účinné chladenie si vyžaduje nákladné technológie a vysokú spotrebu energie.

Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska upozorňuje, že odvetvie súčasne zápasí s lacnejším dovozom, rastúcimi logistickými a obalovými nákladmi či novými administratívnymi povinnosťami. Podľa zväzu bude na zachovanie domácej produkcie potrebná podpora investícií do technológií umožňujúcich zvládať nové klimatické podmienky.

(tasr, bak)

  |  

Slovensko sa uchádza o miesto v Rade guvernérov MAAE

Slovensko sa na septembrovom zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo Viedni bude uchádzať o členstvo v jej rade guvernérov. Delegáciu povedie minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer).

Podľa ministra by členstvo umožnilo Slovensku aktívnejšie ovplyvňovať rozhodovanie v otázkach energetickej bezpečnosti a bezpečnej prevádzky jadrových zariadení. Pripomenul, že krajina má najvyšší podiel elektriny vyrobenej z jadra v Európskej únii. Na jeseň sa zároveň plánuje spustenie štvrtého bloku Mochoviec s výkonom 500 megawattov a vláda pripravuje nový jadrový zdroj.

Slovensko chce v prípade zvolenia podporovať systém záruk agentúry, mierové využívanie jadrových technológií, technickú spoluprácu a rozvoj inovatívnych riešení vrátane malých modulárnych reaktorov.

Vláda schválila, že slovenskou guvernérkou by sa stala predsedníčka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková. Jej zástupcom má byť stály predstaviteľ Slovenska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Peter Burian.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vznikla v roku 1957 a združuje 181 štátov.

(tasr, bak)

  |  

Bývalý arcibiskup viní Faragea zo zneužívania kresťanstva

Niekdajší canterburský arcibiskup Rowan Williams obvinil lídra strany Reform UK Nigela Faragea, že kresťanskú identitu Británie využíva na posilňovanie protimoslimských nálad.

Podľa Williamsa Farageovi a ďalším pomáha tvrdenie, že Británia je kresťanskou spoločnosťou, ako argument proti islamu. Za vzostupom kresťanského nacionalizmu vidí okrem obáv z migrácie a odporu voči islamu aj snahu nájsť vinníka spoločenských problémov.

Farage počas Veľkej noci vyhlásil, že Británia má byť hrdá na kresťanské hodnoty, na ktorých je postavená. V minulosti tvrdil, že rastúci počet mladých moslimov nemá britské hodnoty. Kritizoval aj moslimské prerušenie pôstu na Trafalgarskom námestí ako pokus „ovládnuť, zastrašiť a dominovať nášmu spôsobu života“.

Williams sa vyjadril aj k aktivistovi Tommymu Robinsonovi, vlastným menom Stephenovi Yaxleyovi-Lennonovi, ktorý sa hlási ku kresťanstvu. Jeho vieru nechce spochybňovať, pýta sa však, ako možno kresťanské nasledovníctvo zosúladiť s verejnou rétorikou, ktorá podľa neho vyvoláva nepriateľstvo a násilie.

(guardian, bak)

  |  

Záporožská jadrová elektráreň zostala bez externého napájania

Ruskom kontrolovaná Záporožská jadrová elektráreň na Ukrajine prešla vo štvrtok na núdzové dieselové generátory po tom, ako poškodenie vysokonapäťového vedenia spôsobilo výpadok vonkajšieho napájania. Informovalo o tom vedenie elektrárne dosadené Moskvou.

Podľa vedenia pracovníci elektrárne monitorujú prevádzkové parametre zariadení a prijímajú všetky potrebné opatrenia na zachovanie bezpečného stavu jednotlivých blokov. Úroveň radiácie zostáva podľa ruskej správy v norme.

Záporožská jadrová elektráreň je so šiestimi reaktormi najväčším jadrovým zariadením v Európe. V súčasnosti elektrinu nevyrába, naďalej však potrebuje stabilné napájanie, ktoré zabezpečuje chod systémov nevyhnutných na chladenie jadrového paliva. Za bežných okolností ho zabezpečujú dve externé elektrické vedenia.

Ruské sily obsadili elektráreň počas prvých týždňov invázie na Ukrajinu v roku 2022. Moskva a Kyjev sa odvtedy opakovane navzájom obviňujú z vojenských útokov a ďalších aktivít v okolí zariadenia, ktoré podľa nich ohrozujú jeho bezpečnosť. Situácia v elektrárni preto zostáva jedným z najcitlivejších jadrových rizík vojny na Ukrajine.

(reuters, bak)