Preskočiť na obsah
  |  

Smer dal krajom voľnú ruku pri kandidátoch, Republika ho kritizuje

V Smere majú pri rokovaniach o podpore kandidátov v jesenných samosprávnych voľbách krajské štruktúry takzvanú voľnú ruku. Uviedla to Ľubica Končalová z tlačového odboru strany v reakcii na kritiku mimoparlamentného hnutia Republika.

„Strana Smer dala pri voľbe podpory kandidátov voľnú ruku krajským štruktúram,“ skonštatovali zo Smeru. Predseda Republiky Milan Uhrík vyhlásil, že strana Smer stavia vo voľbách kandidátov tak, aby „podkopala“ šance na úspech kandidátov Republiky.

Smer podľa Uhríka „kope“ len za seba. „A okrem svojich kandidátov nepodporuje nikoho z našich kandidátov. Práve naopak, všade stavajú svojich nominantov napriek a snažia sa úplne očividne podkopať šance na úspech našich kandidátov,“ povedal.

Záujem o spoluprácu s Republikou prejavila SNS, keď po utorkovom zasadnutí predsedníctva informovala, že je ochotná podporiť podpredsedu Republiky Milana Mazureka ako kandidáta na šéfa Prešovského samosprávneho kraja, ak Republika podporí za kandidáta na predsedu Žilinského samosprávneho kraja poslanca Národnej rady SR Adama Lučanského (SNS).

Uhrík reagoval, že Republika túto snahu od SNS oceňuje, no zatiaľ sa sústredí na podporu svojich kandidátov. SNS chce rokovať s Republikou o spolupráci aj v iných regiónoch. „Je namieste túto kooperáciu v komunálnych voľbách začať a možno v nej v budúcnosti v parlamentných voľbách pokračovať,“ uviedli národniari.

(tasr, bak)

  |  

Babiš: Poľnohospodári čelia najhoršej úrode za 15 rokov

Rok 2026 je pre českých poľnohospodárov mimoriadne náročný pre sucho, nízke výkupné ceny, rastúce náklady aj vojenské konflikty vo svete. Premiér Andrej Babiš to vyhlásil pri otvorení 52. ročníka agrosalónu Zem živiteľka v Českých Budějoviciach.

Babiš upozornil, že dostatok potravín nemožno považovať za samozrejmosť. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo označil za strategické odvetvia a prisľúbil podporu sektora aj intenzívnejšie riešenie sucha. Zároveň sa vyslovil za zrušenie európskych poľnohospodárskych dotácií, keďže českí farmári sú podľa neho dostatočne produktívni.

Prezident Agrárnej komory Českej republiky Jan Doležal označil tohtoročnú úrodu za najhoršiu za uplynulých 15 rokov. Sektor podľa neho príde na tržbách približne o 20 miliónov českých korún.

Agrosalón Zem živiteľka je najväčším podujatím svojho druhu v Česku a na Slovensku. Zúčastní sa na ňom aj slovenský minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer), ktorý má rokovať s českým rezortným partnerom Martinom Šebestyánom a Babišom.

(tasr, bak)

  |  

Austrália tlačí technologické firmy k dohodám s médiami

Austrálsky parlament vo štvrtok schválil zákon, podľa ktorého budú veľké technologické spoločnosti platiť poplatok, ak neuzavrú obchodné dohody s domácimi médiami za využívanie ich spravodajského obsahu.

Nový systém stanovuje poplatok vo výške 2,5 percenta z príjmov z reklamy. Vzťahovať sa bude na spoločnosti Meta, Google, TikTok a LinkedIn, ak ich príjmy z reklamy v Austrálii presiahnu 250 miliónov austrálskych dolárov.

Platbe sa môžu vyhnúť, ak do konca svojho účtovného obdobia uzavrú dohody najmenej s ôsmimi vydavateľmi. Tie musia podporovať tvorbu spravodajstva alebo sa týkať sprístupňovania ich obsahu na internetových platformách.

Výdavky na dohody s veľkými vydavateľmi sa budú započítavať vo výške 150 percent, pri malých a stredných médiách pôjde o 200 percent. Jedna dohoda však môže pokryť najviac štvrtinu celkovej povinnosti platformy.

Výnosy zo systému majú smerovať austrálskym médiám, ktorých obsah pomáha technologickým firmám získavať používateľov a príjmy z reklamy.

(reuters, bak)

  |  

Blanár pripravuje jesenné zasadnutie slovensko-ruskej komisie

Šéf rezortu diplomacie Juraj Blanár (Smer) absolvoval vo štvrtok prípravné online videorokovanie so spolupredsedom – ministrom vedy a vysokého školstva Ruskej federácie Valerijom Nikolajevičom Falkovom.

Uznesením vlády SR z mája tohto roka bol vymenovaný do funkcie predsedu slovenskej časti Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„S ruskou stranou sme dnes odkomunikovali organizačné náležitosti k príprave zasadnutia komisie, ktoré plánujeme na jeseň tohto roka,“ skonštatoval Blanár, pripomínajúc pokračujúcu zahraničnú politiku na všetky svetové strany a udržiavanie dialógu so všetkými krajinami, ktoré majú záujem o pragmatickú spoluprácu.

Na obnovení činnosti Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou sa dohodli lídri oboch krajín na rokovaní predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer) s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v roku 2025.

(tasr, bak)

  |  

ZMOS navrhuje viazať časť sociálnych dávok na poplatky za odpad

Združenie miest a obcí Slovenska chce pri riešení nelegálnych skládok v marginalizovaných rómskych komunitách využiť nevyčerpané eurofondy. Zároveň navrhuje upraviť inštitút osobitného príjemcu tak, aby časť sociálnych dávok smerovala na poplatky za odpad.

Predseda združenia Jozef Božik upozornil, že od januára zvýši náklady samospráv povinná úprava zmesového komunálneho odpadu pred skládkovaním. Bez systémových zmien môžu dlhy ďalej rásť.

Krompachy evidujú na poplatkoch pohľadávku 850-tisíc eur. Trebišov má celkové pohľadávky 3,6 milióna eur, z toho približne dva milióny pochádzajú z prostredia marginalizovaných rómskych komunít.

Vládny splnomocnenec Alexander Daško súhlasí, že systém treba nastaviť tak, aby po odstránení odpadu nevznikali nové dlhy. Zmenu sociálnych dávok však podľa neho treba pripraviť uvážlivo.

Trebišov zároveň navrhuje zapojiť ľudí z komunít do kontroly a odstraňovania skládok. Nový systém by mohol na dva až tri roky zamestnať 20 až 30 ľudí, ktorí by dohliadali na problémové lokality.

(tasr, bak)

  |  

Irán kritizuje Trumpov plán na ekonomickú izoláciu Teheránu

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí označil plán amerického prezidenta Donalda Trumpa na sprísnenie ekonomického tlaku za pokračovanie „neúspešnej politiky“, ktorá podľa neho prinesie Washingtonu ďalšiu porážku.

Šéf iránskej diplomacie tvrdí, že ohlásený „ekonomický deň D“ má odvádzať pozornosť od problémov Spojených štátov, najmä od rekordného dlhu a rastúcich úrokových nákladov. Americké sankcie zároveň označil za ekonomický terorizmus ohrozujúci svetové hospodárstvo a suverenitu štátov.

Trump oznámil ekonomickú vojnu a izoláciu Iránu v bezprecedentnom rozsahu. Vážnymi hospodárskymi dôsledkami pohrozil aj krajinám, ktorých finančné inštitúcie, firmy, letiská alebo úrady poskytnú Teheránu pomoc.

Vojna sa začala 28. februára americkými a izraelskými útokmi, po ktorých nasledovala iránska odveta. Prímerie z 8. apríla ukončilo intenzívne bombardovanie, sporadické zrážky však pokračujú v okolí Hormuzského prielivu.

Teherán trvá na jeho uzavretí, kým Washington nezruší námornú blokádu iránskych prístavov, ropné sankcie a neuvoľní iránske aktíva v zahraničí.

(alarabiya, bak)