Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Krajčí chce viac povinností pre poisťovne pri operáciách

Poslanec Národnej rady za opozičné Hnutie Slovensko a bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí chce zdravotným poisťovniam uložiť novú povinnosť pri zabezpečovaní operácií v rámci maximálnych čakacích lehôt. Na najbližšiu parlamentnú schôdzu plánuje predložiť novelu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Poisťovne by podľa návrhu museli pacientovi zabezpečiť zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí ho dokážu zoperovať v rámci stanovenej maximálnej čakacej lehoty.

Krajčí kritizuje súčasnú prax, pri ktorej podľa neho poisťovne prenášajú celé bremeno na pacienta. Posielajú mu zoznam všetkých poskytovateľov vykonávajúcich daný zákrok a pacient si následne musí sám zisťovať, či ho dokážu zoperovať načas a či ho vôbec prijmú.

„Nikto nepredpokladal, že sa z toho takto budú môcť vyšmyknúť,“ povedal Krajčí o zdravotných poisťovniach.

Poslanec si myslí, že schválenie novely by pomohlo skrátiť čakacie lehoty. Podobné nastavenie by podľa neho malo fungovať aj v ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj na Deň nezávislosti odmietol kapituláciu pred Ruskom

Ukrajina chce mier, nie je však pripravená jednoducho sa vzdať Rusku. Prezident Volodymyr Zelenskyj to vyhlásil v pondelok pri príležitosti 35. výročia nezávislosti krajiny od Sovietskeho zväzu.

„Ukrajina rozhodne chce mier, ale nie je pripravená jednoducho kapitulovať,“ povedal vo videu z Kyjeva. Odmietol ruskú požiadavku, aby Kyjev odovzdal zostávajúcu časť Donbasu, ktorú Moskva nekontroluje. Podľa neho by ani takýto krok ruskú agresiu nezastavil.

Zelenskyj vyzval spojencov, aby krajine poskytli všetko potrebné na ukončenie vojny, prinútili Rusko zasadnúť za rokovací stôl a zaviedli ďalšie sankcie. Zároveň vyhlásil, že „Čína už nesmie mlčať“.

Do ukrajinskej metropoly pricestovali na oslavy britský premiér Andy Burnham, predseda Európskej rady António Costa, luxemburský premiér Luc Frieden, moldavská prezidentka Maia Sanduová a estónsky prezident Alar Karis.

Burnham má počas svojej prvej návštevy Kyjeva vo funkcii premiéra spolupredsedať zasadnutiu takzvanej koalície ochotných, združujúcej krajiny podporujúce Ukrajinu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Autobus s nemeckými študentmi havaroval v Holandsku

Osem ľudí utrpelo vážne zranenia a ďalších osem ľahšie po pondelkovej rannej nehode neďaleko mesta Wezep na východe Holandska. Zranených previezli do nemocnice, informovala polícia provincie Gelderland.

V autobuse cestovalo viac ako 50 ľudí vrátane stredoškolákov z Nemecka. Vozidlo bolo podľa policajného hovorcu registrované v Rakúsku.

K nehode došlo približne o štvrtej hodine ráno asi 100 kilometrov východne od Amsterdamu. Autobus sa zrazil s dodávkou, pričom medzi zranenými bol aj jej vodič.

Po havárii diaľnicu A28 uzavreli v oboch smeroch.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kremeľ: Britská pomoc Ukrajine „prilieva olej do ohňa“

Moskva v pondelok ostro kritizovala rozhodnutie Londýna odovzdať Kyjevu utajované informácie o britských komponentoch používaných pri výrobe riadených striel dlhého doletu SCALP. Podľa hovorcu Dmitrija Peskova tým Spojené kráľovstvo „prilieva olej do ohňa“.

Britský premiér Andy Burnham pricestoval do Kyjeva na svoju prvú zahraničnú cestu od nástupu do funkcie. Ukrajine prisľúbil pokračovať v tlaku na Rusko napriek jeho „hanebným hrozbám“.

Oznámiť má podporu na zlepšenie ukrajinskej domácej výroby rakiet dlhého doletu. „Británia je zapojená do tejto vojny na strane kyjevského režimu. Metodicky a pravidelne prilieva olej do ohňa a pripravuje plány, ktoré majú zabrániť čo i len najmenšiemu pokroku v procese mierového urovnania,“ vyhlásil Peskov.

Podľa neho ruská armáda systematicky zhromažďuje informácie s cieľom lokalizovať zariadenia na výrobu rakiet a následne ich zničiť.

Moskva už minulý týždeň varovala Londýn pred bližšie nešpecifikovanými „dôsledkami“ za dodávky dronov Kyjevu. Burnham vtedy vyhlásil, že Británia je odhodlaná stopercentne podporovať Ukrajinu proti „tejto nezákonnej vojne“.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Šesť krajín chce zdaniť mimoriadne zisky ropných spoločností

Ministri financií Nemecka, Španielska, Portugalska, Talianska, Poľska a Rakúska chcú v septembri rokovať o spoločnom európskom mechanizme, ktorý by reagoval na zisky vyvolané iránskou blokádou Hormuzského prielivu.

Šestica požiadala Írsko, ktoré predsedá Európskej únii, aby tému zaradilo na stretnutie ministrov financií v Dubline 18. a 19. septembra.

„Zažívame jeden z najväčších ponukových šokov za uplynulé desaťročia a na celom svete rastie nespokojnosť so zvyšovaním životných nákladov,“ píšu ministri. Doterajšie vládne opatrenia podľa nich nedokázali ceny pre podniky a občanov trvalo znížiť ani stabilizovať.

Ropa od vypuknutia americko-izraelskej vojny proti Iránu 28. februára zdražela približne o 25 percent. Európske ceny nafty vzrástli o viac než 70 percent a benzínu približne o 20 percent.

Ministri preto navrhujú celoeurópsky rámec na zdanenie mimoriadnych ziskov s využitím skúseností z roku 2022. Preskúmať chcú aj možnosti zahrnutia zahraničných príjmov nadnárodných ropných spoločností.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zahraničná politika vlády Slovensku nič nepriniesla, tvrdí Krúpa

Opozičná SaS opätovne kritizovala zahraničnú politiku vlády „na všetky štyri svetové strany“. Poslanec Juraj Krúpa ju označil za „absolútny blud“, ktorý podľa neho Slovensku nič nepriniesol.

Krúpa tvrdí, že rokovania premiéra Roberta Fica (Smer) s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nepriniesli žiadny výsledok a verejnosť nemala informácie o ich obsahu. Podobne hodnotí návštevu vládnych predstaviteľov v Číne, ktorá podľa neho neviedla k výsledkom ani investíciám.

Kritizoval aj Ficove vyjadrenia k testovacím cestným kamerám, ktoré podľa Národného bezpečnostného úradu predstavovali bezpečnostné riziko. Koaličným predstaviteľom zase vyčítal, že pri 58. výročí okupácie Československa podľa neho nikto z nich nespomenul Rusko.

Ministrovi zahraničných vecí Jurajovi Blanárovi (Smer) vytkol rokovanie s ruským ministrom vedy a vysokého školstva Valerijom Falkovom. Ficovi zároveň vyčíta, že doteraz nerokoval s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

Expert SaS na zahraničnú politiku Ivan Novotný vyzval na obnovenie dôvery spojencov v EÚ a NATO a posilnenie boja proti hybridným hrozbám. Vo vzťahu k ruskej ambasáde považuje za nevyhnutné „odstrániť ruských agentov, ktorí požívajú diplomatickú imunitu“.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.