Preskočiť na obsah
  |  

Europol varuje pred trendom v krádežiach umeleckých predmetov

Krádeže umeleckých predmetov v Európe prechádzajú výraznou zmenou. Páchatelia sa v uplynulých dvoch rokoch čoraz viac zameriavajú na zlato, šperky a kultúrne artefakty, ktoré prinášajú vyššie zisky.

Podľa Europolu bol príkladom tohto trendu minuloročný októbrový útok na parížsky Louvre, pri ktorom páchatelia ohrozovali strážnikov a návštevníkov a ukradli šperky v hodnote 88 miliónov eur.

Pri vlámaniach používajú kladivá, sekery, páčidlá a v niektorých prípadoch aj výbušniny. Tradičné organizované skupiny s jasným vedením a odbornými znalosťami nahrádzajú decentralizované zoskupenia motivované ziskom.

Zlato za uplynulé dva roky zdraželo o 85 percent, čo zvyšuje atraktivitu predmetov z drahých kovov. Tie možno ľahko roztaviť a sťažiť tak ich vystopovanie, zatiaľ čo drahokamy sa dajú zo šperkov vybrať a ďalej predať.

Europol zaznamenal aj nárast krádeží starovekého čínskeho porcelánu vrátane váz z obdobia dynastie Ming pre vysoký dopyt.

(reuters, bak)

  |  

Fínsko bude hostiť samit európskych lídrov o Arktíde

Rovaniemi bude 13. a 14. septembra dejiskom stretnutia európskych lídrov venovaného Arktíde, ktorej geopolitický a bezpečnostný význam rastie. Oznámila to v pondelok kancelária fínskeho premiéra Petteriho Orpa.

Cieľom rokovaní je posilniť spoločný strategický prístup Európskej únie k regiónu. Pozornosť sa naň sústreďuje aj pre tvrdenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že autonómne dánske územie Grónsko by sa malo stať americkým, či pre vyslanie čínskej kontajnerovej lode na trasu cez Arktídu.

Na stretnutí sa majú zúčastniť nemecký kancelár Friedrich Merz, poľský premiér Donald Tusk, dánska premiérka Mette Frederiksenová, šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová a predseda Európskej rady António Costa.

„Arktický región je čoraz dôležitejšou súčasťou bezpečnostného prostredia Európy,“ vyhlásil Orpo. Európska únia má podľa neho priamy záujem na jeho stabilite, bezpečnosti a udržateľnom rozvoji.

Strategický význam oblasti rastie aj v dôsledku topenia morského ľadu, ktoré zlepšuje prístup k dôležitým prírodným zdrojom a otvára nové námorné trasy.

(freemalaysiatoday, bak)

  |  

Babiš: Výsledky kontrol návykových látok sú desivé

Český premiér Andrej Babiš označil výsledky kontrol zameraných na nelegálne zaobchádzanie s kratomom a nebezpečnými syntetickými psychoaktívnymi látkami za „desivé“. Zo situácie viní príliš liberálnu politiku predchádzajúcej vlády.

Babiš tvrdí, že súčasná legislatíva nedáva štátu dostatočné právomoci proti predajcom, ktorí zákony obchádzajú. Ministri zdravotníctva a vnútra preto majú do 14. septembra pripraviť zmeny umožňujúce zatvárať takéto prevádzky.

Minister vnútra Lubomír Metnar informoval, že počas akcie Korund skontrolovali takmer tisíc prevádzok a distribučných miest. Porušenie zákona zistili v 63 percentách z nich. Zdokumentovali takmer 900 protiprávnych konaní, z toho 373 podozrení z trestnej činnosti.

Kontrolóri zaistili takmer pol milióna výrobkov a ďalších viac než 17-tisíc nariadili zlikvidovať. Z obehu stiahli tritisíc kilogramov hašiša, 1 300 kilogramov kratomu, takmer 12 ton sušiny nízkopotentnej konopy a viac ako 22 kilogramov syntetických kanabinoidov.

Identifikovali aj 169 rizikových internetových domén, zablokovali 25 internetových obchodov a odstránili ponuku z 96 predajných automatov. Kontroly majú pokračovať.

(tasr, bak)

  |  

Košice budú mať vlastnú nonstop lekáreň

Košice budú mať v najbližšom období vlastnú lekáreň s nepretržitou prevádzkou. Informovali o tom ministerstvo zdravotníctva a minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) na sociálnej sieti Facebook.

Rezort chce dostupnosť liekov 24 hodín denne otestovať v Košiciach a Bratislave. Vo východoslovenskej metropole pripravuje projekt v spolupráci s Univerzitnou nemocnicou Louisa Pasteura, zatiaľ čo v hlavnom meste vzniká obdobný model v spolupráci kraja a farmaceutickej fakulty.

„Chcem, aby ste sa k svojmu lieku dostali vtedy, keď ho potrebujete. A verím, že práve toto je jedna z ciest, ako to dosiahnuť,“ vyhlásil Šaško.

Oba modely následne vyhodnotia. Ak sa osvedčia, ministerstvo bude hľadať riešenia, aby sa nonstop lekárne postupne rozšírili aj do ďalších regiónov a krajov.

Šaško zároveň avizoval rokovanie so Slovenskou lekárnickou komorou a Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv o ďalších možnostiach zabezpečenia dostupnosti liekov pre pacientov v každom kraji.

(bak)

  |  

Irak zvažuje odklad odzbrojenia ozbrojených frakcií

Iracká vláda rokuje o predĺžení lehoty na odovzdanie zbraní ozbrojenými skupinami štátu. Pôvodný termín je 30. september, podľa zdrojov Al-Džazíry ho však vláda zvažuje posunúť do konca roka, aby predišla vojenskej konfrontácii.

Vláda premiéra Alího az-Zajdího chce na ozbrojené skupiny pôsobiť tromi spôsobmi – bezpečnostnými, právnymi a informačnými krokmi. Bezpečnostné zložky presúvajú jednotky vo viacerých mestách, vláda pripravuje právne opatrenia aj informačnú kampaň na podporu sústredenia zbraní v rukách štátu.

Hnutie an-Nudžabá podmieňuje odzbrojenie dosiahnutím úplnej irackej suverenity a ukončením zahraničnej prítomnosti. Katáib Hizballáh, jedna z najväčších a najlepšie vyzbrojených frakcií, takisto odmieta odovzdať zbrane a chce svoj arzenál ďalej rozširovať.

Premiér v piatok zdôraznil, že vláda nechce vojenskú konfrontáciu s ozbrojenými skupinami a pokračuje v dialógu.

Niektoré frakcie už začali zbrane odovzdávať. Ministerstvo vnútra zároveň vytvorilo databázu približne šiestich miliónov zbraní v rámci snahy dostať ich držbu a používanie pod kontrolu štátu.

(aljazeera, bak)

  |  

Macinka: S Moskvou nemožno obnoviť normálne vzťahy

Česko sa nemôže vrátiť k normálnym vzťahom s Moskvou, kým pokračuje ruská agresia na Ukrajine. Minister zahraničných vecí Petr Macinka na porade českých veľvyslancov zároveň zdôraznil, že nie je dôvod prestať uplatňovať protiruské sankcie.

Česko podľa neho nemení svoje geopolitické ukotvenie a zostáva členom Európskej únie a NATO. Nová vláda však dostala mandát zmeniť zahraničnú politiku a „prejsť od aktivizmu späť k diplomacii, od moralizovania k rokovaniu, od politiky gest k politike výsledkov“. Dôležitou úlohou veľvyslancov má byť aj podpora českých firiem.

Macinka zároveň upozornil, že svet nemožno vnímať iba cez vojnu na Ukrajine. Bezpečnosť Európy podľa neho ovplyvňujú aj nekontrolovaná masová migrácia, energetická závislosť či technologické zaostávanie.

Česko bude naďalej so spojencami uplatňovať ekonomický tlak na Rusko, zároveň však podľa ministra treba vytvárať podmienky na bezpečný a udržateľný mier.

Praha chce svoje predsedníctvo Vyšehradskej štvorky v roku 2027 využiť na posilnenie spolupráce v konkurencieschopnosti, energetike, infraštruktúre, bezpečnosti a ochrane Európy pred nelegálnou migráciou.

(tasr, bak)