Preskočiť na obsah
  |  

USA chcú spoplatniť víza pre zahraničných odborníkov

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zverejnila návrh nariadenia, ktoré trvalo stanovuje poplatok 103 265 dolárov za nové pracovné víza H-1B pre vysokokvalifikovaných cudzincov. Aj keď výber tohto poplatku v júni pozastavil federálny súd, rezort vnútornej bezpečnosti sa ho snaží kodifikovať pred vypršaním dočasného opatrenia v septembri.

Víza H-1B využívajú najmä technologické, vzdelávacie a výskumné sektory. Pôvodné poplatky sa pohybovali od dvoch tisíc do päťtisíc dolárov. Nová suma sa nemá vzťahovať na obnovenie víz ani na zahraničných študentov, ktorí už študujú v USA.

Kritici z radov podnikov a odborov tvrdia, že poplatok je nezákonnou daňou zavedenou bez súhlasu Kongresu, ktorá obmedzuje prísun talentov.

Trumpova vláda, naopak, argumentuje ochranou domácich pracovníkov pred lacnejšou zahraničnou silou. Opatrenia spolu so sprísneným preverovaním už viedli k výraznému poklesu žiadostí o tieto víza.

(reuters, max)

  |  

Pri útoku neznámych ozbrojencov zomreli dvaja pracovníci OSN

Dvaja príslušníci mierových síl Organizácie Spojených národov zahynuli v pondelok pri útoku neznámych ozbrojencov v štáte Jonglei v Južnom Sudáne. Útok si okrem obetí vyžiadal aj sedem zranených – troch členov mierových síl, dvoch miestnych policajtov a dvoch civilných zamestnancov misií.

Misia OSN v Južnom Sudáne okamžite vyslala do oblasti jednotky rýchlej reakcie na zaistenie bezpečnosti a poskytnutie núdzovej pomoci. Vedúca misie Anita Kiki Gbehová odsúdila smrteľné násilie voči personálu ako absolútne neprijateľné a zdôraznila, že útoky na mierové sily môžu byť podľa medzinárodného práva klasifikované ako vojnové zločiny.

Útoky na personál OSN sú v Južnom Sudáne zriedkavé, ale nie bezprecedentné. Patroly misie pôsobia v nestabilných oblastiach postihnutých medzikomunitnými bojmi, ozbrojenou mobilizáciou mládeže a stretmi s účasťou vládnych síl.

(reuters, max)

  |  

Fico trvá na vysvetlení od Žilinku pre kauzu škody na MOM-kách

Premiér Robert Fico (Smer) opätovne vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby verejnosti vysvetlil postup pri vyšetrovaní podvodného vyplácania dotácií pre mobilné odberové miesta (MOM) počas pandémie COVID-19.

Reagoval tak na obvinenie bývalej zamestnankyne ministerstva zdravotníctva, ktorú prokurátor prepustil zo zadržania už po niekoľkých hodinách.

Fico označil tento postup za škandalózny a zdôraznil, že pri miliardových škodách a podozreniach z rozkrádania verejných zdrojov je povinnosťou predsedu vlády žiadať jasné vysvetlenie. Generálnemu prokurátorovi vyčítal alibizmus a pripomenul jeho aktívny prístup v iných, menej závažných prípadoch.

Žilinka už predtým reagoval, že prokuratúra nemá povinnosť informovať o jednotlivých krokoch v prípravnom konaní, ktoré je zo zákona neverejné. Podľa jeho slov je prvoradé náležité objasnenie veci vedúce k zákonnému a spravodlivému rozhodnutiu.

(tasr, max)

  |  

Europol varuje pred trendom v krádežiach umeleckých predmetov

Krádeže umeleckých predmetov v Európe prechádzajú výraznou zmenou. Páchatelia sa v uplynulých dvoch rokoch čoraz viac zameriavajú na zlato, šperky a kultúrne artefakty, ktoré prinášajú vyššie zisky.

Podľa Europolu bol príkladom tohto trendu minuloročný októbrový útok na parížsky Louvre, pri ktorom páchatelia ohrozovali strážnikov a návštevníkov a ukradli šperky v hodnote 88 miliónov eur.

Pri vlámaniach používajú kladivá, sekery, páčidlá a v niektorých prípadoch aj výbušniny. Tradičné organizované skupiny s jasným vedením a odbornými znalosťami nahrádzajú decentralizované zoskupenia motivované ziskom.

Zlato za uplynulé dva roky zdraželo o 85 percent, čo zvyšuje atraktivitu predmetov z drahých kovov. Tie možno ľahko roztaviť a sťažiť tak ich vystopovanie, zatiaľ čo drahokamy sa dajú zo šperkov vybrať a ďalej predať.

Europol zaznamenal aj nárast krádeží starovekého čínskeho porcelánu vrátane váz z obdobia dynastie Ming pre vysoký dopyt.

(reuters, bak)

  |  

Fínsko bude hostiť samit európskych lídrov o Arktíde

Rovaniemi bude 13. a 14. septembra dejiskom stretnutia európskych lídrov venovaného Arktíde, ktorej geopolitický a bezpečnostný význam rastie. Oznámila to v pondelok kancelária fínskeho premiéra Petteriho Orpa.

Cieľom rokovaní je posilniť spoločný strategický prístup Európskej únie k regiónu. Pozornosť sa naň sústreďuje aj pre tvrdenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že autonómne dánske územie Grónsko by sa malo stať americkým, či pre vyslanie čínskej kontajnerovej lode na trasu cez Arktídu.

Na stretnutí sa majú zúčastniť nemecký kancelár Friedrich Merz, poľský premiér Donald Tusk, dánska premiérka Mette Frederiksenová, šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová a predseda Európskej rady António Costa.

„Arktický región je čoraz dôležitejšou súčasťou bezpečnostného prostredia Európy,“ vyhlásil Orpo. Európska únia má podľa neho priamy záujem na jeho stabilite, bezpečnosti a udržateľnom rozvoji.

Strategický význam oblasti rastie aj v dôsledku topenia morského ľadu, ktoré zlepšuje prístup k dôležitým prírodným zdrojom a otvára nové námorné trasy.

(freemalaysiatoday, bak)

  |  

Babiš: Výsledky kontrol návykových látok sú desivé

Český premiér Andrej Babiš označil výsledky kontrol zameraných na nelegálne zaobchádzanie s kratomom a nebezpečnými syntetickými psychoaktívnymi látkami za „desivé“. Zo situácie viní príliš liberálnu politiku predchádzajúcej vlády.

Babiš tvrdí, že súčasná legislatíva nedáva štátu dostatočné právomoci proti predajcom, ktorí zákony obchádzajú. Ministri zdravotníctva a vnútra preto majú do 14. septembra pripraviť zmeny umožňujúce zatvárať takéto prevádzky.

Minister vnútra Lubomír Metnar informoval, že počas akcie Korund skontrolovali takmer tisíc prevádzok a distribučných miest. Porušenie zákona zistili v 63 percentách z nich. Zdokumentovali takmer 900 protiprávnych konaní, z toho 373 podozrení z trestnej činnosti.

Kontrolóri zaistili takmer pol milióna výrobkov a ďalších viac než 17-tisíc nariadili zlikvidovať. Z obehu stiahli tritisíc kilogramov hašiša, 1 300 kilogramov kratomu, takmer 12 ton sušiny nízkopotentnej konopy a viac ako 22 kilogramov syntetických kanabinoidov.

Identifikovali aj 169 rizikových internetových domén, zablokovali 25 internetových obchodov a odstránili ponuku z 96 predajných automatov. Kontroly majú pokračovať.

(tasr, bak)