Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po havárii stíhačky Maďarsko pozastavilo cvičné lety

Maďarské ozbrojené sily prišli o stíhacie lietadlo JAS 39 Gripen, ktoré havarovalo na leteckej základni pri Szolnoku. Stroj po nácviku boja vyslal núdzový signál pre poruchu prístrojov a pri pristávaní na záložnom letisku vybočil z dráhy a začal horieť.

Minister obrany Romulusz Ruszin-Szendi označil udalosť za smutný deň, zdôraznil však, že pilot sa úspešne katapultoval a žije.

Pilotom bol 51-ročný skúsený major s takmer dvetisíc odlietanými hodinami. Pri incidente utrpel vážne zranenia, no po prevoze do Vojenskej nemocnice v Budapešti je v stabilizovanom stave a mimo ohrozenia života.

Náčelník generálneho štábu Zsolt Sándor potvrdil, že výcvikové lety lietadiel Gripen až do vyšetrenia príčin havárie pozastavili. Stíhačky nateraz plnia výhradne úlohy spojené s obranou maďarského vzdušného priestoru.

Havária nespôsobila žiadne škody na civilnej infraštruktúre ani nezranila ďalšie osoby.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ekonomický deň D: USA odpájajú svet od obchodu s Iránom

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa oznámila masívne rozšírenie sekundárnych sankcií voči subjektom a krajinám po celom svete, ktoré udržiavajú obchodné vzťahy s Iránom.

Minister financií Scott Bessent tento krok označil za „ekonomický deň D“. Cieľom stratégie je odstrihnúť Teherán od globálneho finančného systému založeného na americkom dolári a izolovať ho.

Rozhodnutie sa zameriava na päť kľúčových sektorov iránskej ekonomiky – digitálne aktíva, technológie, zlato, letectvo a lodnú dopravu. Popritom Spojené štáty uvalili priame sankcie na takmer 60 jednotlivcov, plavidiel a firemných subjektov, ktoré pomáhajú režimu obchádzať obmedzenia a pašovať ropu.

Kroky prichádzajú v čase blížiacich sa šiestich mesiacov od začiatku vojenského konfliktu s Iránom, ktorý paralyzoval prepravu cez Hormuzský prieliv a vyhnal ceny energií nahor. Aj keď najväčším odberateľom iránskej ropy zostáva Čína, Washington zatiaľ kľúčové čínske banky zo sprostredkovania obchodu formálne neobvinil.

Ministerstvo zahraničných vecí USA zároveň v pondelok odstránilo Sýriu zo zoznamu štátov sponzorujúcich terorizmus.

(reuters, max)

Minúta  |  

Naprv násilnosti v tábore, potom útek. Grécko hľadá migrantov

V detenčnom centre Sintiki v severnom Grécku vypukli cez víkend strety medzi migrantmi a bezpečnostnými zložkami. Z tábora, kde stovky ľudí čakajú na azyl alebo deportáciu, utieklo po prerezaní plotu 35 migrantov, informuje Welt.

Grécka polícia v nedeľu oznámila, že 17 z nich sa jej podarilo dolapiť, pričom po ďalších 18 utečencoch stále pátra. Násilnosti, pri ktorých zasahovali špeciálne jednotky omračujúcimi granátmi, si vyžiadali päť zranených.

Incident v Sintiki podčiarkuje narastajúci tlak na grécky systém. Atény zároveň riešia situáciu okolo stovák ďalších migrantov zachytených pri pobreží Kréty. Tých plánujú dočasne premiestniť na bezpečnostnú previerku a registráciu na ostrovy Samos a Lesbos predtým, ako rozhodnú o ich prípadnom presune na pevninu.

Kým starosta mesta Mytilene na Lesbose zvolal pre príchod ďalších stoviek utečencov mimoriadne stretnutie, ministerstvo pre migráciu plánuje na Kréte zriadiť stále prijímacie centrum. Zároveň rokuje s Nemeckom, Rakúskom, Dánskom a Holandskom o možnom zriadení deportačných centier mimo územia Európskej únie.

(max)

Minúta  |  

Agriwow má prilákať mladých k štúdiu poľnohospodárstva

Ministerstvo pôdohospodárstva spúšťa projekt Agriwow, ktorého cieľom je zvýšiť záujem žiakov siedmych až deviatych ročníkov základných škôl o štúdium poľnohospodárskych, potravinárskych a lesníckych odborov.

Minister Richard Takáč (Smer) upozornil, že sektor potrebuje novú generáciu kvalifikovaných pracovníkov. Žiakom a rodičom chcú preto ukázať, že moderné poľnohospodárstvo využíva digitalizáciu, umelú inteligenciu, robotizáciu či samonavádzacie stroje.

Na nedostatok odborníkov poukázal aj Eugen Mizerák zo Združenia dodávateľov pôdohospodárskej techniky Agrion. Poľnohospodárstvo je podľa neho pri výbere strednej školy stále na „druhej, tretej koľaji“. Projekt preto počíta so stretávaním s výchovnými poradcami, so žiakmi a s učiteľmi.

„Chceme týmto projektom ukázať cieľ. Ten cieľ nie je škola, cieľ je práca v poľnohospodárstve,“ zdôraznil Mizerák.

Memorandum o spolupráci podpísali okrem ministerstva a združenia Agrion aj vzdelávacie inštitúcie, Združenie miest a obcí Slovenska, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Londýn odobril Kyjevu výrobu striel Storm Shadow

Spojené kráľovstvo podľa portálu Oboronka schválilo prevod technológie na výrobu strely s plochou dráhou letu Storm Shadow na Ukrajinu. Oznámil to britský premiér Andy Burnham počas stretnutia takzvanej koalície ochotných v Kyjeve.

Reagoval tým na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského, aby si Ukrajina dokázala tieto kapacity vybudovať samostatne.

Na rozvoji výroby a zriadení montážnych liniek budú s Ukrajinou spolupracovať britské aj francúzske obranné firmy v kooperácii so spoločnosťou, ktorá systémy vyrába. Zdieľanie utajovaných informácií o britských komponentoch zároveň dopĺňa britský projekt Brakestop, zameraný na vývoj lacných zbraní dlhého doletu.

Strela Storm Shadow predstavuje vysoko presnú zbraň typu vzduch-zem určenú na ničenie stacionárnych a dobre chránených cieľov za každého počasia. Vďaka kombinačnému navádzaciemu systému a letu v nízkej výške sa účinne vyhýba odhaleniu.

V záverečnej fáze letu navádza raketu na cieľ infračervený hľadač, čo zaručuje vysokú presnosť zásahu.

(max)

Minúta  |  

USA chcú spoplatniť víza pre zahraničných odborníkov

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zverejnila návrh nariadenia, ktoré trvalo stanovuje poplatok 103 265 dolárov za nové pracovné víza H-1B pre vysokokvalifikovaných cudzincov. Aj keď výber tohto poplatku v júni pozastavil federálny súd, rezort vnútornej bezpečnosti sa ho snaží kodifikovať pred vypršaním dočasného opatrenia v septembri.

Víza H-1B využívajú najmä technologické, vzdelávacie a výskumné sektory. Pôvodné poplatky sa pohybovali od dvoch tisíc do päťtisíc dolárov. Nová suma sa nemá vzťahovať na obnovenie víz ani na zahraničných študentov, ktorí už študujú v USA.

Kritici z radov podnikov a odborov tvrdia, že poplatok je nezákonnou daňou zavedenou bez súhlasu Kongresu, ktorá obmedzuje prísun talentov.

Trumpova vláda, naopak, argumentuje ochranou domácich pracovníkov pred lacnejšou zahraničnou silou. Opatrenia spolu so sprísneným preverovaním už viedli k výraznému poklesu žiadostí o tieto víza.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.