Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump kúpil akcie SpaceX, Biely dom vysvetľuje jeho investíciu

Americký prezident Donald Trump v júni investoval 15 001 až 50-tisíc dolárov do spoločnosti SpaceX Elona Muska. Vyplýva to z finančného priznania, podľa ktorého bol nákup jedným z viac ako tisícky akciových obchodov prezidenta počas mesiaca.

Investícia vytvára nové finančné prepojenie medzi Trumpom a firmou jeho bývalého poradcu práve v čase, keď administratíva prijíma rozhodnutia dôležité pre americký vesmírny sektor. SpaceX je významným vojenským dodávateľom vlády, potrebuje súhlasy federálnych úradov a zároveň dominuje komerčným štartom v USA.

Biely dom však zdôrazňuje, že Trump svoje portfólio neriadi. Podľa hovorcu Davisa Ingla ho nezávisle spravujú finančné inštitúcie, pričom prezident ani jeho rodina nemôžu ovplyvňovať nákup či predaj investícií.

Presnú hodnotu Trumpovho podielu nemožno zo zverejnených údajov určiť, keďže majetkové priznania uvádzajú iba hodnotové rozpätia.

(reuters)

Minúta  |  

Nízke zásoby, vysoké ceny. Nemeckým strojárom hrozí kríza

Združenie nemeckých výrobcov strojov a zariadení varuje pred hroziacim nedostatkom plynu v nadchádzajúcich zimných mesiacoch. Ako píše agentúra DPA, dôvodom je pomalé tempo plnenia zásobníkov, ktoré sú v Nemecku aktuálne naplnené len na približne 50 percent.

Podľa združenia pre skladovanie plynu Ines ide o najnižšiu úroveň za toto obdobie od začiatku meraní v roku 2011, pričom minulý rok dosahovala 67 percent.

Prudký nárast cien plynu v dôsledku vojny s Iránom vedie obchodníkov k nižším nákupom. Výkonný riaditeľ Združenia nemeckých výrobcov strojov a zariadení Thilo Brodtmann upozornil, že zemný plyn je kľúčový pre mnohé kritické procesy v sektore a jeho fyzický nedostatok či vysoké ceny predstavujú pre odvetvie vážnu hrozbu.

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že hlavnú zodpovednosť za dodávky nesú súkromné plynárenské spoločnosti a obchodníci. Štátne zásahy zatiaľ odmieta s dôvetkom, že nedostatok plynu počas zimy nateraz neočakáva. Pripravuje však možnosti na rýchlu reakciu v prípade zhoršenia situácie.

(max)

Minúta  |  

Europoslancov nepustili do Izraela pre „falošné obvinenia“

Izrael v pondelok potvrdil, že odoprel vstup na svoje územie dvom švédskym europoslancom z Ľavicovej strany Jonasovi Sjöstedtovi a Hanne Gedinovej. Zákonodarcovia chceli cez letisko Bena Guriona navštíviť okupovaný Západný breh Jordánu. Správu zverejnil Euractiv.

Ministerstvo zahraničných vecí rozhodnutie odôvodnilo tým, že dvojica dlhodobo koná proti Izraelu a šíri nepravdivé obvinenia z genocídy, úmyselného hladovania či útokov na deti a zdravotníkov. Reagovalo tým aj na správy vyšetrovateľov OSN, ktoré Izrael spájajú s útokmi na maloletých v Gaze, čo Tel Aviv odmieta.

Europoslanci poznamenali, že cieľom ich cesty boli stretnutia s humanitárnymi organizáciami a návšteva utečeneckých táborov. Proti kroku Izraela už protestovali veľvyslanectvá Únie aj Švédska.

Predseda Palestínskej národnej rady Rawhi Fattouh odopretie vstupu skritizoval ako pokus o umlčanie kritiky okupácie a vyzval európske parlamenty na reakciu.

(max)

Minúta  |  

Trumpovi klesá podpora. Menej Američanov schvaľuje vojnu s Iránom

Podpora americkej verejnosti pre vojnu s Iránom klesla na najnižšiu úroveň od začiatku konfliktu. Podľa najnovšieho prieskumu Reuters/Ipsos vojenskú akciu USA podporuje iba 31 percent Američanov, zatiaľ čo v marci to bolo 37 percent.

Slabne pritom aj podpora medzi republikánmi – vojnu schvaľuje približne 69 percent z nich oproti marcovým 77 percentám. Konflikt zároveň podľa prieskumu negatívne vplýva na postavenie prezidenta Donalda Trumpa.

Jeho výkon v Bielom dome schvaľuje len 33 percent respondentov, čo je najnižšia hodnota nameraná počas jeho prvého aj druhého funkčného obdobia. Medzi Američanmi navyše rastie presvedčenie, že konflikt sa tak skoro neskončí.

Až 83 percent opýtaných očakáva, že vojna bude pokračovať dlhodobo. Prieskum sa uskutočnil medzi 1 215 dospelými Američanmi a jeho odchýlka predstavuje približne tri percentuálne body.

(reuters)

Minúta  |  

Irán chcel zabiť môjho syna, tvrdí Netanjahu. O sprisahaní mlčí

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že Irán sa pokúsil zavraždiť jedného z jeho synov. V rozhovore pre Channel 14 však neuviedol, ktorého syna mal na mysli, kedy sa údajný plán objavil ani ako blízko bol k uskutočneniu. Jeho starší syn Yair žije v Miami.

Netanjahu obvinenie vyslovil pri debate o bezpečnostnej ochrane politikov pred parlamentnými voľbami naplánovanými na 27. októbra. Zdôraznil, že ochrana jeho rodiny preto podľa neho nie je luxusom. Iránska misia pri OSN na tvrdenie bezprostredne nereagovala.

Premiér zároveň informoval, že šéfa bezpečnostnej služby Šin Bet Davida Ziniho požiadal o primeranú ochranu každého kandidáta na premiéra.

Izraelské médiá predtým informovali, že Zini odmietol prideliť ochranu Netanjahuovmu politickému rivalovi Gadimu Eisenkotovi, ktorého strana by podľa očakávaní mohla vo voľbách získať najviac kresiel.

(reuters)

Minúta  |  

Manželka policajta v známej kauze dostala post v štátnej firme

Nadácia Zastavme korupciu upozornila na prípad vyšetrovateľa, ktorý trikrát odmietol trestné oznámenie na ministra vnútra a šéfa Hlasu Matúša Šutaja Eštoka. Jeho manželka, pôsobiaca ako kozmetička, sa podľa zistení neziskovky stala predsedníčkou dozornej rady spoločnosti Energetika Slovensko.

Do funkcie ju bez výberového konania údajne dosadilo ministerstvo hospodárstva, ktoré vedie Denisa Saková z Hlasu.

Ministerstvo vnútra v reakcii poznamenalo, že nesúhlas s rozhodnutím policajta automaticky neznamená jeho nezákonnosť alebo zaujatosť. Zdôraznilo, že vyšetrovateľ má povinnosť oznámiť prípadnú zaujatosť a postupovať podľa zákona.

Rezort v stanovisku neopomenul, že nad zákonnosťou konania vykonáva dozor prokuratúra. Trestné konanie podľa ministerstva nie je ponechané na svojvôľu vyšetrovateľa a na posúdenie správnosti jeho postupu existujú riadne zákonné a kontrolné mechanizmy ustanovené Trestným poriadkom.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.