Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpovi klesá podpora. Menej Američanov schvaľuje vojnu s Iránom

Podpora americkej verejnosti pre vojnu s Iránom klesla na najnižšiu úroveň od začiatku konfliktu. Podľa najnovšieho prieskumu Reuters/Ipsos vojenskú akciu USA podporuje iba 31 percent Američanov, zatiaľ čo v marci to bolo 37 percent.

Slabne pritom aj podpora medzi republikánmi – vojnu schvaľuje približne 69 percent z nich oproti marcovým 77 percentám. Konflikt zároveň podľa prieskumu negatívne vplýva na postavenie prezidenta Donalda Trumpa.

Jeho výkon v Bielom dome schvaľuje len 33 percent respondentov, čo je najnižšia hodnota nameraná počas jeho prvého aj druhého funkčného obdobia. Medzi Američanmi navyše rastie presvedčenie, že konflikt sa tak skoro neskončí.

Až 83 percent opýtaných očakáva, že vojna bude pokračovať dlhodobo. Prieskum sa uskutočnil medzi 1 215 dospelými Američanmi a jeho odchýlka predstavuje približne tri percentuálne body.

(reuters)

Minúta  |  

Irán chcel zabiť môjho syna, tvrdí Netanjahu. O sprisahaní mlčí

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že Irán sa pokúsil zavraždiť jedného z jeho synov. V rozhovore pre Channel 14 však neuviedol, ktorého syna mal na mysli, kedy sa údajný plán objavil ani ako blízko bol k uskutočneniu. Jeho starší syn Yair žije v Miami.

Netanjahu obvinenie vyslovil pri debate o bezpečnostnej ochrane politikov pred parlamentnými voľbami naplánovanými na 27. októbra. Zdôraznil, že ochrana jeho rodiny preto podľa neho nie je luxusom. Iránska misia pri OSN na tvrdenie bezprostredne nereagovala.

Premiér zároveň informoval, že šéfa bezpečnostnej služby Šin Bet Davida Ziniho požiadal o primeranú ochranu každého kandidáta na premiéra.

Izraelské médiá predtým informovali, že Zini odmietol prideliť ochranu Netanjahuovmu politickému rivalovi Gadimu Eisenkotovi, ktorého strana by podľa očakávaní mohla vo voľbách získať najviac kresiel.

(reuters)

Minúta  |  

Manželka policajta v známej kauze dostala post v štátnej firme

Nadácia Zastavme korupciu upozornila na prípad vyšetrovateľa, ktorý trikrát odmietol trestné oznámenie na ministra vnútra a šéfa Hlasu Matúša Šutaja Eštoka. Jeho manželka, pôsobiaca ako kozmetička, sa podľa zistení neziskovky stala predsedníčkou dozornej rady spoločnosti Energetika Slovensko.

Do funkcie ju bez výberového konania údajne dosadilo ministerstvo hospodárstva, ktoré vedie Denisa Saková z Hlasu.

Ministerstvo vnútra v reakcii poznamenalo, že nesúhlas s rozhodnutím policajta automaticky neznamená jeho nezákonnosť alebo zaujatosť. Zdôraznilo, že vyšetrovateľ má povinnosť oznámiť prípadnú zaujatosť a postupovať podľa zákona.

Rezort v stanovisku neopomenul, že nad zákonnosťou konania vykonáva dozor prokuratúra. Trestné konanie podľa ministerstva nie je ponechané na svojvôľu vyšetrovateľa a na posúdenie správnosti jeho postupu existujú riadne zákonné a kontrolné mechanizmy ustanovené Trestným poriadkom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Výzvy Únie Nórsko ignoruje, od ťažby v Arktíde neodstúpi

Nórsko bude pokračovať v rozvoji svojich zdrojov ropy a zemného plynu v Barentsovom mori bez ohľadu na to, že Európska únia podporuje moratórium na arktické uhľovodíky. Nórsky minister energetiky Terje Aasland to vyhlásil pred energetickou konferenciou s tým, že krajinu už nepovažuje za „zelenú batériu“ Európy a tento koncept označil za chybný nápad.

Oslo argumentuje potrebou udržať úroveň produkcie a exportu do roku 2035 v záujme európskej aj vlastnej energetickej bezpečnosti. Nórsko momentálne pokrýva približne 30 percent dopytu po plyne v Únii a Británii. Ak by Európa arktické suroviny odmietla, energetické firmy ako Equinor ich plánujú vyvážať do celého sveta.

Environmentálni aktivisti z Greenpeace, naopak, varujú pred rizikom takzvaných uviaznutých aktív, keďže dopyt po fosílnych palivách v Európe má v budúcnosti klesať.

Aasland však zdôraznil, že rozvoj Barentsovho mora zostáva zvrchovaným právom Nórska. Vyzval krajiny na kontinente, aby posilnili svoje stabilné dodávky energie, oslabené uzatváraním uhoľných a jadrových elektrární a nedostatkom investícií do novej výroby energie zo plynu. Tým sa znížia ceny a vytvorí sa väčšia reciprocita, pokiaľ ide o toky energie medzi rôznymi krajinami.

„Budúcnosť spočíva vo veľmi silnom a integrovanom systéme,“ povedal Aasland.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po havárii stíhačky Maďarsko pozastavilo cvičné lety

Maďarské ozbrojené sily prišli o stíhacie lietadlo JAS 39 Gripen, ktoré havarovalo na leteckej základni pri Szolnoku. Stroj po nácviku boja vyslal núdzový signál pre poruchu prístrojov a pri pristávaní na záložnom letisku vybočil z dráhy a začal horieť.

Minister obrany Romulusz Ruszin-Szendi označil udalosť za smutný deň, zdôraznil však, že pilot sa úspešne katapultoval a žije.

Pilotom bol 51-ročný skúsený major s takmer dvetisíc odlietanými hodinami. Pri incidente utrpel vážne zranenia, no po prevoze do Vojenskej nemocnice v Budapešti je v stabilizovanom stave a mimo ohrozenia života.

Náčelník generálneho štábu Zsolt Sándor potvrdil, že výcvikové lety lietadiel Gripen až do vyšetrenia príčin havárie pozastavili. Stíhačky nateraz plnia výhradne úlohy spojené s obranou maďarského vzdušného priestoru.

Havária nespôsobila žiadne škody na civilnej infraštruktúre ani nezranila ďalšie osoby.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ekonomický deň D: USA odpájajú svet od obchodu s Iránom

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa oznámila masívne rozšírenie sekundárnych sankcií voči subjektom a krajinám po celom svete, ktoré udržiavajú obchodné vzťahy s Iránom.

Minister financií Scott Bessent tento krok označil za „ekonomický deň D“. Cieľom stratégie je odstrihnúť Teherán od globálneho finančného systému založeného na americkom dolári a izolovať ho.

Rozhodnutie sa zameriava na päť kľúčových sektorov iránskej ekonomiky – digitálne aktíva, technológie, zlato, letectvo a lodnú dopravu. Popritom Spojené štáty uvalili priame sankcie na takmer 60 jednotlivcov, plavidiel a firemných subjektov, ktoré pomáhajú režimu obchádzať obmedzenia a pašovať ropu.

Kroky prichádzajú v čase blížiacich sa šiestich mesiacov od začiatku vojenského konfliktu s Iránom, ktorý paralyzoval prepravu cez Hormuzský prieliv a vyhnal ceny energií nahor. Aj keď najväčším odberateľom iránskej ropy zostáva Čína, Washington zatiaľ kľúčové čínske banky zo sprostredkovania obchodu formálne neobvinil.

Ministerstvo zahraničných vecí USA zároveň v pondelok odstránilo Sýriu zo zoznamu štátov sponzorujúcich terorizmus.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.