Preskočiť na obsah
  |  

Pellegrini žiada kontinuitu reformy školstva aj po voľbách

Slovensko musí popri zlepšovaní podmienok zamestnancov školstva klásť väčší dôraz na kvalitu vzdelávania a pokračovanie reforiem bez ohľadu na politické cykly. Prezident Peter Pellegrini to zdôraznil na zjazde Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy.

Ocenil, že diskusia medzi štátom a odbormi sa už nesústreďuje iba na platy, ale aj na výsledky vzdelávania. Reforma, ktorá od 1. septembra vstúpi do ďalšej fázy, má podľa neho vytvoriť priestor na kreatívnejšie vyučovanie a viesť žiakov k chápaniu súvislostí namiesto memorovania.

Prezident očakáva, že zmeny postupne zlepšia výsledky slovenských žiakov aj v medzinárodnom porovnaní. Za dôležité považuje, aby reformný proces pokračoval aj po parlamentných voľbách a nebol prerušený len preto, že ho začala predchádzajúca vláda.

Po investíciách do budov, vybavenia a technológií sa podľa Pellegriniho treba viac sústrediť na obsah a kvalitu vyučovania. Podporuje aj rast platov, no systém odmeňovania by mal umožniť výraznejšie oceniť kvalitných učiteľov bez ohľadu na počet odpracovaných rokov. Takýto prístup môže motivovať najmä mladých pedagógov.

(tasr, bak)

  |  

Správny súd zrušil rozhodnutie na odstrel 36 bobrov

Správny súd v Bratislave zrušil rozhodnutie ministerstva životného prostredia, ktoré povoľovalo usmrtenie 36 chránených bobrov vodných na tokoch Trnávka, Latorica a Bodrog. Vec vrátil rezortu na ďalšie konanie.

Rozhodnutie z mája 2025 napadli organizácie Aevis, My sme les a Via Iuris. Súd podľa nich konštatoval, že nebolo dostatočne podložené vedeckými údajmi o populácii bobra ani posúdením alternatív k odstrelu. Po podaní žaloby súd usmrcovanie dočasne pozastavil a podľa organizácií nebol zastrelený ani jeden bobor.

Slovenský vodohospodársky podnik rozsudok rešpektuje, upozorňuje však na škody spôsobované bobrami. Na kilometrovom úseku ochranných hrádzí Trnávky zaznamenal 39 poškodení. Sanácia hrádzí Bodrogu, Trnávky a Latorice ho v roku 2024 stála 172-tisíc eur.

Podnik bude žiadať o výnimky na odstraňovanie bobrích hrádzí tam, kde obmedzujú prietok tokov. Či bude opäť žiadať aj o povolenie na usmrtenie bobrov, zatiaľ nespresnil.

(tasr, bak)

  |  

Zelenskyj posilňuje velenie ukrajinských síl v Doneckej oblasti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval Denysa Prokopenka a Andrija Bileckého za veliteľov dvoch reorganizovaných vojenských zoskupení v Doneckej oblasti. Oznámil to počas návštevy frontu.

Nové zoskupenia majú posilniť ukrajinské pozície v regióne. Zelenskyj zároveň odovzdal Bileckému Rad zlatej hviezdy, ktorý sa udeľuje nositeľom titulu Hrdina Ukrajiny. Prokopenko je takisto držiteľom tohto ocenenia.

Po rokovaniach s veliteľmi na záporožskom smere prezident oznámil rozhodnutia zvýšiť výrobu aj nákup ochranných prostriedkov a pozemných robotických systémov. Systematickejší má byť aj prístup k útokom na strednú vzdialenosť. Zelenskyj zároveň avizoval potrebné personálne zmeny.

V Záporoží sa konalo bezpečnostné rokovanie o situácii v meste, oblasti a na úsekoch frontu, od ktorých závisí bezpečnosť regiónu.

Prezident už 17. augusta po informovaní o vývoji bojov oznámil prípravu personálnych rozhodnutí s cieľom posilniť obranu na najintenzívnejších úsekoch frontu.

(ukrinform, bak)

  |  

Šéf CIA varoval Moskvu pred eskaláciou voči Pobaltiu

Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliffe počas utorkovej návštevy Moskvy varoval ruských predstaviteľov pred eskaláciou konfliktu so spojencami Spojených štátov v Severoatlantickej aliancii. Podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami išlo najmä o Estónsko, Lotyšsko a Litvu.

Ratcliffe počas neohlásenej cesty zároveň vyzval Rusko, aby obmedzilo vojenskú a ekonomickú podporu Iránu vrátane dodávok zbraní a obranných technológií. Moskvu varoval pred prehnanou reakciou na prípadné sankcie súvisiace s Teheránom.

Návšteva sa uskutočnila v čase intenzívnejších ruských a ukrajinských raketových a dronových útokov ďaleko za frontovou líniou. Moskva zároveň v posledných týždňoch adresovala hrozby krajinám Severoatlantickej aliancie podporujúcim Ukrajinu.

Americký prezident Donald Trump označil Ratcliffovu cestu za „polorutinnú“ a odmietol špekulácie, že jej cieľom bolo presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, aby neskúšal odhodlanie Aliancie. Pripustil však, že rokovania súviseli so snahou ukončiť vojnu na Ukrajine.

Išlo o prvú známu návštevu Moskvy šéfom americkej tajnej služby počas Trumpovho súčasného funkčného obdobia.

(politico, bak)

  |  

Nórsky kráľ Harald je vo veľmi vážnom stave

Zdravotný stav nórskeho kráľa Haralda V. sa počas hospitalizácie zhoršil a v súčasnosti je „veľmi vážny“, oznámil vo štvrtok kráľovský dvor.

V dôsledku zhoršenia zdravotného stavu 89-ročného panovníka zrušili všetky plánované podujatia korunný princ Haakon aj Haraldova manželka kráľovná Sonja.

Harald, ktorý je najstaršou hlavou štátu v Európe, je hospitalizovaný od 17. augusta. Kráľovský palác predtým informoval, že sa lieči na bakteriálnu infekciu v krvi.

(reuters, bak)

  |  

Pekári varujú pred zdražovaním pre vyššie príplatky

Príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky od roku 2027 opäť porastú, keďže sú naviazané na minimálnu mzdu. Tá by mala dosiahnuť 972 eur. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov upozorňuje, že vyššie náklady bude musieť premietnuť do cien pre obchodníkov.

Viac ako 82 percent produkcie chleba, pečiva a koláčov sa totiž vyrába v čase, za ktorý zamestnancom patria príplatky. Podľa predsedu zväzu Milana Lapšanského sa jednotlivé zvýhodnenia navyše sčítavajú a môžu dosiahnuť až 240 percent hodinovej mzdy.

Cena práce v pekárskom odvetví tvorí v priemere polovicu všetkých nákladov. Zväz tvrdí, že producenti ďalšie zvýšenie nedokážu absorbovať. Konečné ceny na pultoch však určujú obchodníci podľa vlastnej stratégie a výšky prirážok.

Pekári preto opätovne vyzvali štát na zmenu systému príplatkov pre odvetvia, ktoré sa bez nočnej, víkendovej či sviatočnej práce nezaobídu. Súčasné nastavenie podľa nich znižuje konkurencieschopnosť domácich výrobcov voči zahraničiu.

Hodnota dovozu chleba, pečiva a koláčov vlani presiahla 200 miliónov eur a ďalej rastie.

(tasr, bak)