Obyvatelia Islandu budú v sobotu v referende rozhodovať o tom, či ich krajina obnoví prístupové rokovania s Európskou úniou. Slovenskí europoslanci z rôznych politických frakcií sa zhodli, že prípadný vstup ostrova by bol pre Úniu výrazným prínosom.

Lucia Yar (RE/PS), Miriam Lexmann (EPP/KDH) aj Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer) zdôrazňujú strategickú polohu Islandu v severnom Atlantiku a rastúci význam Arktídy z hľadiska bezpečnosti, obchodných ciest a nerastných surovín. Zároveň vyzdvihujú islandské skúsenosti s využívaním obnoviteľnej a geotermálnej energie.

Milan Uhrík (ESN/Republika) síce tvrdí, že Únia by sa mala sústrediť na vnútorné problémy, no rešpektuje vôľu občanov a uznáva potenciál Islandu v oblasti energetiky či námornej bezpečnosti.

Kľúčovou a najcitlivejšou témou rozhovorov zostáva rybolov. Islandská ministerka zahraničia Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttirová zdôraznila požiadavku na zachovanie plnej suverenity nad rybolovom, no europoslanci veria v možnosť kompromisu.

Pokiaľ ide o časový horizont vstupu, odhady sa líšia. Lexmann predpokladá rýchly proces trvajúci dva až tri roky, Roth Neveďalová vidí ako realistický horizont rok 2030 a Uhrík odhaduje trvanie prístupových rozhovorov na päť až desať rokov.

Ak by však Islanďania vstup schválili, v závere ho budú musieť opätovne potvrdiť v druhom referende.

(tasr, max)