Preskočiť na obsah
  |  

Slovenskí europoslanci sa zhodujú na prínosoch Islandu v EÚ

Obyvatelia Islandu budú v sobotu v referende rozhodovať o tom, či ich krajina obnoví prístupové rokovania s Európskou úniou. Slovenskí europoslanci z rôznych politických frakcií sa zhodli, že prípadný vstup ostrova by bol pre Úniu výrazným prínosom.

Lucia Yar (RE/PS), Miriam Lexmann (EPP/KDH) aj Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer) zdôrazňujú strategickú polohu Islandu v severnom Atlantiku a rastúci význam Arktídy z hľadiska bezpečnosti, obchodných ciest a nerastných surovín. Zároveň vyzdvihujú islandské skúsenosti s využívaním obnoviteľnej a geotermálnej energie.

Milan Uhrík (ESN/Republika) síce tvrdí, že Únia by sa mala sústrediť na vnútorné problémy, no rešpektuje vôľu občanov a uznáva potenciál Islandu v oblasti energetiky či námornej bezpečnosti.

Kľúčovou a najcitlivejšou témou rozhovorov zostáva rybolov. Islandská ministerka zahraničia Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttirová zdôraznila požiadavku na zachovanie plnej suverenity nad rybolovom, no europoslanci veria v možnosť kompromisu.

Pokiaľ ide o časový horizont vstupu, odhady sa líšia. Lexmann predpokladá rýchly proces trvajúci dva až tri roky, Roth Neveďalová vidí ako realistický horizont rok 2030 a Uhrík odhaduje trvanie prístupových rozhovorov na päť až desať rokov.

Ak by však Islanďania vstup schválili, v závere ho budú musieť opätovne potvrdiť v druhom referende.

(tasr, max)

  |  

Ruské drony zasiahli Kyjev aj ďalšie ukrajinské mestá

Rusko druhý deň po sebe vypustilo vlny dronov na Kyjev a okolitý región. Útoky si vyžiadali najmenej jednu obeť a poškodili 14 skladov, tri obytné bloky a 16 rodinných domov.

Podľa ukrajinských predstaviteľov je cieľom týchto postupných vĺn vyčerpať protivzdušnú obranu, vyvolať neistotu a paralyzovať každodenný život obyvateľov.

Nálety opätovne zasiahli aj spotrebiteľskú logistiku a maloobchod. Zničili triediace centrá kuriérskej spoločnosti Nova Pošta pri Kyjeve a v Sumách, sklad veľkého kníhkupectva či obchod Epicenter v Záporoží, kde utrpeli zranenia štyria ľudia. Zasiahli aj nákupné centrum v Charkove.

Útoky spôsobujú rozsiahle meškania železničnej dopravy po celej krajine a neustále poplachy. Zámerný tlak na dodávateľské reťazce a online predajcov predstavuje podľa úradov pokus o narušenie fungovania ukrajinskej ekonomiky.

(reuters, max)

  |  

SaS navrhuje prenosnú úhradu liekov, peniaze majú ísť za pacientom

Opozičný poslanec Tomáš Szalay (SaS) predloží na najbližšej schôdzi Národnej rady SR pozmeňujúci návrh k novele zákona o úhrade liekov. Presadzuje zavedenie systému takzvanej prenosnej úhrady, v ktorom by si poistenec mohol príspevok z verejného zdravotného poistenia preniesť na iný typ registrovanej liečby, pričom prípadný cenový rozdiel by si doplácal sám.

Szalay upozornil na prípady, keď lekári odporučia novšiu liečbu, no Národný inštitút pre hodnotenie zdravotníckych technológií ju vyhodnotí ako neuhrádzanú, preto sa pacienti spoliehajú na vlastné sily či zbierky.

Keďže chystaná novela situáciu podľa neho nerieši, navrhuje princíp, aby „peniaze nasledovali pacienta“.

Čerpanie prenosnej úhrady by podliehalo prísnym podmienkam. Vyžadovalo by odporúčanie špecializovaného centra, registrovanú indikáciu, informovaný súhlas pacienta a porovnanie čistých nákladov na liečbu.

(tasr, max)

  |  

Novinári zažalovali Pentagón za porušenie slobody slova

Traja bývalí zamestnanci denníka Stars and Stripes zažalovali americké ministerstvo obrany a ministra Peta Hegsetha na federálnom súde. Prepustení novinári Max Lederer, Erik Slavin a Lara Korteová tvrdia, že krok Pentagónu bol nezákonný, porušil ich práva podľa prvého dodatku ústavy a išlo o odvetu za obranu redakčnej nezávislosti a zverejnenie nelichotivej správy.

Spúšťačom prepustenia bol podľa Guardianu článok z 11. augusta o zhoršujúcich sa životných podmienkach a problémoch s jedlom či vodou pre päťtisíc námorníkov na lietadlovej lodi USS Abraham Lincoln.

Vydavateľ Lederer odmietol vyhodiť svojich podriadených za správy a predchádzajúce vyjadrenia pre CBS News k hrozbe cenzúry. Namiesto vykonania príkazu oznámil odchod do dôchodku, vzápätí ho Pentagón okamžite prepustil a dosadil do vedenia aktívneho vojaka.

Novinári v žalobe zdôrazňujú, že redakčná nezávislosť média od vojenského velenia je kľúčová pre poskytovanie nestranných informácií vojakom. Pentagón sa k súdnemu sporu bezprostredne nevyjadril.

(max)

  |  

Huliak žiada pre zmarený útok zvolať bezpečnostnú radu

Minister cestovného ruchu Rudolf Huliak (nominant Smeru) podporil výzvu prezidenta Petra Pellegriniho, aby sa zmareným podpaľačským útokom na výrobný závod dronov na východe Slovenska zaoberala Bezpečnostná rada SR.

Huliak pred rokovaním vlády v Hliníku nad Hronom zdôraznil, že ohrozenie továrne na výrobu dronov v blízkosti vojenského konfliktu si vyžaduje zásah štátu a schválenie preventívnych opatrení proti ďalším rizikám.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) si, naopak, nemyslí, že by mala bezpečnostná rada zasadnúť: „Všetko sa zvládlo. Myslím si, že keby bolo potrebné z pohľadu nejakého bezpečnostného rizika, aby zasadla, tak by určite zasadla.“

Príslušníci protizločineckej jednotky ÚBOK prekazili plánovaný útok na objekt na východnom Slovensku, v ktorom vyrábajú bezpilotné systémy. Hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek informoval, že v prípade obvinili troch cudzincov. Dve osoby čelia obvineniu z obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia v štádiu prípravy a budú stíhané väzobne.

Podľa polície mohol požiar ohroziť životy približne 70 zamestnancov nachádzajúcich sa v objekte. Hodnota majetku vo výrobnej hale dosahuje desiatky miliónov eur a pri útoku hrozili rozsiahle materiálne aj ľudské škody.

(tasr, max)

  |  

Google ustúpil EÚ a mení pravidlá spamu, aby sa vyhol pokute

Spoločnosť Google v piatok oznámila úpravu svojej politiky týkajúcej sa spamu pre krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru. Týmto krokom reaguje na vyšetrovanie Európskej komisie v rámci Aktu o digitálnych trhoch, v rámci ktorého jej hrozí pokuta až do výšky desať percent globálneho ročného obratu.

Pôvodné pravidlá zacielené na zneužívanie reputácie stránok podľa Únie nespravodlivo znižovali pozície webových stránok spravodajských médií a vydavateľov vo výsledkoch vyhľadávania, pokiaľ hosťovali obsah tretích strán či obchodných partnerov.

Google potvrdil, že od 30. augusta sa v 27 štátoch Únie, na Islande, v Nórsku a Lichtenštajnsku nebudú uplatňovať žiadne manuálne opatrenia na zníženie pozície takýchto webov.

Mimo územia Európskeho hospodárskeho priestoru zostáva politika nezmenená. Európska komisia rozhodnutie privítala a dodala, že uplatňovanie novej politiky bude dôkladne monitorovať, aby zabezpečila jej plný súlad s legislatívou.

(reuters, max)