Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Školskí odborári majú nového predsedu aj názov

Delegáti 10. zjazdu Odborového zväzu školstva zvolili v piatok za nového predsedu Ivana Dudáša. Vo funkcii nahradil dlhoročného šéfa Pavla Ondeka, ktorý sa rozhodol znovu nekandidovať.

Zjazd zároveň schválil zmenu oficiálneho názvu zväzu (doterajší názov bol Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku) a zvolil novú trojicu podpredsedov pre základné, stredné a vysoké školstvo.

Zástupcovia viac ako 52-tisíc členov prijali vyhlásenie, v ktorom definovali 10 hlavných priorít na obdobie rokov 2027 až 2031. Medzi kľúčové požiadavky patria predvídateľný a pravidelný rast platov, zvýšenie atraktivity učiteľského povolania, zlepšenie pracovných podmienok či silnejšia ochrana zamestnancov pred agresiou a násilím.

Aj keď odborári ocenili doterajší sociálny dialóg s ministerstvom aj memorandum z roku 2025, ktoré otvorilo cestu k platovému automatu, súčasnú úroveň odmeňovania v školstve naďalej považujú za nedostatočnú vzhľadom na náročnosť a spoločenský význam ich práce.

(tasr, max)

Minúta  |  

Za genocídu v Rwande odsúdili 67-ročného muža na doživotie

Holandský súd odsúdil 67-ročného Eugena N. na doživotný trest odňatia slobody za vojnové zločiny a genocídu spáchanú v Rwande v roku 1994. Obžalovaný sa podieľal na masakri približne tritisíc Tutsiov, ktorí hľadali útočisko na štadióne v Byize.

Podľa súdu mal muž v obci Mbazi autoritu a riadil útoky, pri ktorých vypaľovali domy obetí. Na štadióne dal pokyn Hutuom, aby nikoho nepustili zo štadióna, sám hodil medzi ne ručný granát a dav zasypal obete kameňmi a následne ich ubíjali mačetami.

Eugene N. utiekol do Holandska v roku 1998 a neskôr získal tamojšie občianstvo. Zatkli ho v roku 2024 po štvorročnom vyšetrovaní. Obhajoba jeho vinu odmietala s tvrdením, že sa genocíde snažil vyhnúť.

Holandsko využilo princíp univerzálnej jurisdikcie, ktorý umožňuje stíhať závažné medzinárodné zločiny bez ohľadu na miesto ich spáchania. Počas 100 dní genocídy v Rwande zavraždili viac ako 800-tisíc ľudí.

(reuters, max)

Minúta  |  

Regióny stredného Slovenska dostanú viac ako 3,3 milióna eur

Vláda na piatkovom výjazdovom rokovaní v Hliníku nad Hronom vyčlenila viac ako 3,3 milióna eur pre obce a ďalšie subjekty na strednom Slovensku. Viac než 2,3 milióna eur pôjde na konkrétne projekty v okresoch Žiar nad Hronom, Zvolen, Veľký Krtíš a Krupina.

Hliník nad Hronom dostane 150-tisíc eur na rekonštrukciu a vybavenie jedálne materskej školy a obnovu domu smútku. Zvolen má dostať 276-tisíc eur na dopravnú infraštruktúru a dobudovanie ohrevne pre ľudí bez domova. Vláda podporí aj projekty v Dudinciach, Krupine, Kremnici či Sliači. Na sprístupnenie Pustého hradu vo Zvolene vyčlenila 90-tisíc eur na turistický vláčik.

Kabinet zároveň uložil ministrom viac ako 40 úloh zameraných na rozvoj regiónov. Rezort hospodárstva má pokračovať v hľadaní investorov a minister dopravy má do konca roka vyhlásiť obstarávanie na štúdiu realizovateľnosti zdvojkoľajnenia trate Zvolen – Banská Bystrica.

Rezorty školstva a práce majú preveriť rozšírenie duálneho vzdelávania. Ministerstvo zdravotníctva sa má zaoberať nedostatkom zdravotníkov aj možnosťami modernizácie kúpeľov v Dudinciach a Sliači.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Trebišovská nemocnica zatvára onkológiu, odišli všetci lekári

Nemocnica v Trebišove od 1. septembra dočasne preruší prevádzku štyroch onkologických ambulancií a denného stacionára. Dôvodom je odchod celého päťčlenného tímu atestovaných onkológov, ktorí sa rozhodli prejsť na nové súkromné pracovisko v Košiciach.

Náhradu sa zatiaľ nepodarilo nájsť, preto termín obnovenia pracoviska nateraz nie je známy.

Pacienti z viac ako stotisícového okresu tak budú musieť za ambulantnou starostlivosťou a chemoterapiou dochádzať do Košíc, Michaloviec, Prešova, Vranova nad Topľou či Humenného, čo pre mnohých predstavuje výraznú záťaž.

Sieť Penta Hospitals SK upozorňuje na zlyhanie štátnej regulácie pri plánovaní kapacít. Generálny riaditeľ Radoslav Čuha zdôraznil, že vznik nového pracoviska v krajskom meste by nemal odčerpať personál z 50 kilometrov vzdialeného regiónu na úkor pacienta.

Pripomenul, že kým akútna medicína sa môže koncentrovať v centrách, ambulantná starostlivosť musí zostať čo najbližšie k ľuďom.

Ostatné oddelenia nemocnice fungujú bez zmien.

(tasr, max)

Minúta  |  

Zbrojovka odmieta obvinenia PS: Slová Valáška sú klamstvo

Spoločnosť ZVS holding odmietla tvrdenia opozičného poslanca Tomáša Valáška (PS) o ekonomickom úpadku a „vyvádzaní zisku“ zo zbrojovky ako nepravdivé a zavádzajúce. Poslanec predtým vyhlásil, že štátna časť firmy prichádza o milióny eur v prospech súkromného spoluvlastníka a musela odpredať vlastné výrobné stroje.

Zbrojovka reagovala zverejnením hospodárskych výsledkov za rok 2025, v ktorom dosiahla čistý obrat 230,97 milióna eur, zisk 36,61 milióna eur a hrubú maržu viac než 37,28 percenta. Tvrdenia o predaji strojov či ukončení výroby delostreleckých zapaľovačov označila za klamstvo.

Firma vysvetlila, že spolupráca so spoločnosťou MSM Export je prirodzená, keďže MSM zabezpečuje ďalšie komponenty kompletnej 155-milimetrovej munície, napríklad prachové náplne.

V spolupráci štátneho akcionára DMD Group a súkromnej MSM Group sa navyše pripravuje projekt s firmou EURENCO na výrobu modulárnych prachových náplní aj bezlicenčná výroba 120-milimetrovej munície.

(tasr, max)

Minúta  |  

Slovenskí europoslanci sa zhodujú na prínosoch Islandu v EÚ

Obyvatelia Islandu budú v sobotu v referende rozhodovať o tom, či ich krajina obnoví prístupové rokovania s Európskou úniou. Slovenskí europoslanci z rôznych politických frakcií sa zhodli, že prípadný vstup ostrova by bol pre Úniu výrazným prínosom.

Lucia Yar (RE/PS), Miriam Lexmann (EPP/KDH) aj Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer) zdôrazňujú strategickú polohu Islandu v severnom Atlantiku a rastúci význam Arktídy z hľadiska bezpečnosti, obchodných ciest a nerastných surovín. Zároveň vyzdvihujú islandské skúsenosti s využívaním obnoviteľnej a geotermálnej energie.

Milan Uhrík (ESN/Republika) síce tvrdí, že Únia by sa mala sústrediť na vnútorné problémy, no rešpektuje vôľu občanov a uznáva potenciál Islandu v oblasti energetiky či námornej bezpečnosti.

Kľúčovou a najcitlivejšou témou rozhovorov zostáva rybolov. Islandská ministerka zahraničia Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttirová zdôraznila požiadavku na zachovanie plnej suverenity nad rybolovom, no europoslanci veria v možnosť kompromisu.

Pokiaľ ide o časový horizont vstupu, odhady sa líšia. Lexmann predpokladá rýchly proces trvajúci dva až tri roky, Roth Neveďalová vidí ako realistický horizont rok 2030 a Uhrík odhaduje trvanie prístupových rozhovorov na päť až desať rokov.

Ak by však Islanďania vstup schválili, v závere ho budú musieť opätovne potvrdiť v druhom referende.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.