Preskočiť na obsah
  |  

Pellegrini vystúpi na Bledskom strategickom fóre v Slovinsku

Prezident Peter Pellegrini sa v pondelok zúčastní na 21. ročníku Bledského strategického fóra v Slovinsku. Hlavnou témou konferencie s názvom Sila formovať budúcnosť bude rastúca geopolitická neistota, meniace sa mocenské pomery a úloha Európy pri formovaní svojej budúcnosti.

Hlava štátu vystúpi v moderovanom dialógu so slovinskou prezidentkou Natašou Pircovou Musarovou. Diskutovať budú o postavení a význame strednej Európy, pragmatickej spolupráci so štátmi mimo Európskej únie a umelej inteligencii.

Pellegrini absolvuje aj bilaterálne rokovania s Pircovou Musarovou, slovinským premiérom Janezom Janšom a predsedom parlamentu Zoranom Stevanovičom. Stretnutia majú nadviazať na doterajšiu spoluprácu oboch krajín.

Prezident navštívil Slovinsko v júni 2025, slovinská prezidentka následne pricestovala na Slovensko v októbri minulého roka.

(tasr, bak)

  |  

Slovalco obnovuje výrobu hliníka v Žiari nad Hronom

Spoločnosť Slovalco začala v piatok v Žiari nad Hronom postupný reštart výroby, do ktorého investuje najmenej 100 miliónov eur.

Obnova výroby zaradí Slovensko po viac ako troch rokoch opäť medzi európske krajiny vyrábajúce primárny hliník a podporí viac ako 200 pracovných miest, informovala spoločnosť, ktorá je spoločným podnikom nórskej spoločnosti Hydro a investičnej skupiny Penta Investments.

„Dnes sa mení na realitu to, o čom sme ešte pred niekoľkými mesiacmi hovorili ako o možnosti. Po viac ako troch rokoch začíname opäť vyrábať primárny hliník. Je to výsledok obrovského úsilia našich zamestnancov, vlastníkov spoločnosti aj konštruktívneho prístupu štátu,“ skonštatoval Milan Veselý, generálny riaditeľ spoločnosti Slovalco.

Piatkové spustenie prvých elektrolyzérov podľa spoločnosti neznamená okamžitý návrat závodu na jeho plnú výrobnú kapacitu. Jednotlivé časti elektrolýzy budú nabiehať postupne.

V prvej fáze reštartu podnik obnoví výrobnú kapacitu 75-tisíc ton hliníka ročne. O prípadnom obnovení zostávajúcej časti z celkovej kapacity približne 175-tisíc ton firma rozhodne podľa budúcich rámcových podmienok, situácie na trhu a dostupnosti konkurencieschopnej elektriny.

(tasr, lud)

  |  

Francúzsko dá farmárom stovky miliónov eur za škody zo sucha

Francúzsko poskytne poľnohospodárom niekoľko stoviek miliónov eur ako kompenzáciu za rozsiahle škody spôsobené extrémnymi letnými horúčavami a suchom. Podrobnosti balíka pomoci má ministerstvo poľnohospodárstva predstaviť na budúci týždeň.

Sucho zasiahlo približne 65 percent územia krajiny a 60 percent zásob podzemnej vody kleslo pod bežnú úroveň. Priemerná júlová teplota dosiahla 24,9 stupňa Celzia, čo bolo o 3,8 stupňa viac než sezónny priemer a zároveň nad rekordmi z rokov 2003 a 1976.

V niektorých oblastiach zaznamenali straty úrody najmenej 50 percent, miestami až 70 či 80 percent. Produkcia kukurice na zrno má klesnúť o 34 percent a kŕmnej kukurice o 30 percent. Približne polovičné straty postihli aj viaceré druhy zeleniny.

Pestovatelia očakávajú pokles úrody zemiakov o 23 percent a cukrovej repy o viac ako pätinu. V niektorých lokalitách úplne zanikla úroda drobného červeného ovocia či nezavlažovaných artičokov.

Väčšina regiónov hlási aj vážne poškodenie pasienkov. Požiare zasiahli poľnohospodársku alebo lesnú pôdu vo všetkých francúzskych regiónoch.

(reuters, bak)

  |  

Švédsko posilní obranu Fínska stíhačkami a vojnovou loďou

Švédsko nasadí vo Fínsku stíhačky Gripen a vojenskú korvetu, ktoré sa budú podieľať na monitorovaní a ochrane fínskeho územia najmenej do konca roka 2026. Oznámili to v piatok fínske ozbrojené sily.

Švédska technika má posilniť najmä vzdušný dohľad a uvoľniť fínske vojenské kapacity na riešenie prípadných narušení a incidentov. Minister obrany Pål Jonson uviedol, že Štokholm reagoval na žiadosť Helsínk o posilnenie protivzdušnej obrany pre zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu.

Okrem bojových lietadiel a plavidiel schopných bojovať proti dronom môže Švédsko v prípade potreby poskytnúť aj pozemné protidronové systémy.

Obe severské krajiny, ktoré sú najnovšími členmi NATO, už úzko spolupracujú v oblasti obrany. Fínsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 1 340 kilometrov.

Obavy v regióne zvyšujú vojenské drony, ktoré zablúdili do vzdušného priestoru Fínska, Estónska, Lotyšska a Litvy. Niektoré ukrajinské drony pri útokoch na ruské ropné prístavy v Baltskom mori minuli svoje ciele a vyvolali bezpečnostné varovania v susedných krajinách.

(reuters, bak)

  |  

Školskí odborári majú nového predsedu aj názov

Delegáti 10. zjazdu Odborového zväzu školstva zvolili v piatok za nového predsedu Ivana Dudáša. Vo funkcii nahradil dlhoročného šéfa Pavla Ondeka, ktorý sa rozhodol znovu nekandidovať.

Zjazd zároveň schválil zmenu oficiálneho názvu zväzu (doterajší názov bol Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku) a zvolil novú trojicu podpredsedov pre základné, stredné a vysoké školstvo.

Zástupcovia viac ako 52-tisíc členov prijali vyhlásenie, v ktorom definovali 10 hlavných priorít na obdobie rokov 2027 až 2031. Medzi kľúčové požiadavky patria predvídateľný a pravidelný rast platov, zvýšenie atraktivity učiteľského povolania, zlepšenie pracovných podmienok či silnejšia ochrana zamestnancov pred agresiou a násilím.

Aj keď odborári ocenili doterajší sociálny dialóg s ministerstvom aj memorandum z roku 2025, ktoré otvorilo cestu k platovému automatu, súčasnú úroveň odmeňovania v školstve naďalej považujú za nedostatočnú vzhľadom na náročnosť a spoločenský význam ich práce.

(tasr, max)

  |  

Za genocídu v Rwande odsúdili 67-ročného muža na doživotie

Holandský súd odsúdil 67-ročného Eugena N. na doživotný trest odňatia slobody za vojnové zločiny a genocídu spáchanú v Rwande v roku 1994. Obžalovaný sa podieľal na masakri približne tritisíc Tutsiov, ktorí hľadali útočisko na štadióne v Byize.

Podľa súdu mal muž v obci Mbazi autoritu a riadil útoky, pri ktorých vypaľovali domy obetí. Na štadióne dal pokyn Hutuom, aby nikoho nepustili zo štadióna, sám hodil medzi ne ručný granát a dav zasypal obete kameňmi a následne ich ubíjali mačetami.

Eugene N. utiekol do Holandska v roku 1998 a neskôr získal tamojšie občianstvo. Zatkli ho v roku 2024 po štvorročnom vyšetrovaní. Obhajoba jeho vinu odmietala s tvrdením, že sa genocíde snažil vyhnúť.

Holandsko využilo princíp univerzálnej jurisdikcie, ktorý umožňuje stíhať závažné medzinárodné zločiny bez ohľadu na miesto ich spáchania. Počas 100 dní genocídy v Rwande zavraždili viac ako 800-tisíc ľudí.

(reuters, max)