Preskočiť na obsah
  |  

Nútená antikoncepcia v Grónsku porušovala práva žien

Kampaň nútenej antikoncepcie v Grónsku porušovala ľudské práva žien, podľa dvoch expertných správ však nenaplnila právnu definíciu genocídy. Praktiky sa týkali najmä 60. a 70. rokov minulého storočia.

Najmenej 4-tisíc Grónčaniek a dievčat, niektorých vo veku 12 rokov, dostalo v rokoch 1966 až 1991 vnútromaternicové telieska alebo antikoncepčné injekcie, často bez súhlasu či vedomia. Cieľom bolo znížiť pôrodnosť a veľkosť rodín. Dánske úrady to vraj vtedy považovali za spôsob zlepšenia životných, sociálnych a zdravotných podmienok.

Niektoré ženy následne trpeli silným krvácaním, vážnymi infekciami, poškodením vajíčkovodov či neplodnosťou. V určitých prípadoch im museli odstrániť maternicu.

Experti sa zhodli, že antikoncepcia bez platného súhlasu zasiahla do práva na súkromný a rodinný život a v niektorých prípadoch predstavovala ponižujúce zaobchádzanie. Nezistili však dostatočné dôkazy o úmysle zlikvidovať grónske obyvateľstvo.

Grónska vláda plánuje vytvoriť zmierovaciu komisiu. Dánsko zároveň schválilo odškodnenie 300-tisíc dánskych korún pre každú postihnutú ženu.

(reuters, bak)

  |  

Letuške uznali rakovinu prsníka ako chorobu z povolania

Bývalá letuška Air France Sophie Lainaultová dosiahla na súde uznanie rakoviny prsníka ako choroby z povolania. Ide o prvý takýto precedens vo francúzskom leteckom priemysle. Rozhodnutie je právoplatné a 59-ročnej žene umožní odísť do predčasného dôchodku. Informuje Guardian.

Lainaultová pracovala v rokoch 1989 až 2019 a nalietala vyše 12 600 hodín, z toho viac ako polovicu v noci. Súd uznal priamu súvislosť medzi jej ochorením a rizikovými faktormi práce: pravidelnými nočnými zmenami, vystavením ionizujúcemu žiareniu a pasívnemu fajčeniu, ktoré bolo na palubách povolené do roku 2000.

Keďže rakovina prsníka nefiguruje na oficiálnom zozname chorôb z povolania vo Francúzsku, súdny boj trval dva a pol roka. Podľa právnikov a odborov toto rozhodnutie otvára dvere pre ďalšie ženy v sektore.

(max)

  |  

Trump zakladá Americkú vesmírnu akadémiu

Americký prezident Donald Trump v piatok podpísal výkonné nariadenie, ktorým sa začína proces vytvorenia Americkej vesmírnej akadémie. Nová inštitúcia má byť vybudovaná podľa vzoru vojenskej akadémie West Point a ďalších prestížnych vojenských škôl.

Trump to oznámil počas návštevy Johnsonovho vesmírneho strediska Národného úradu pre letectvo a vesmír v Houstone. Akadémia má pripravovať vojakov, inžinierov a civilných pracovníkov potrebných pre rastúce Vesmírne sily Spojených štátov a komerčný vesmírny priemysel.

Washington zároveň rozširuje svoje ambície v súvislosti s Mesiacom i vzdialenejším vesmírom. „Národ nemôže byť prvý na Zemi, ak budeme druhí vo vesmíre,“ vyhlásil prezident.

Trump zároveň oznámil, že Národný úrad pre letectvo a vesmír začal pracovať na prvej medziplanetárnej kozmickej lodi s jadrovým pohonom. Na misiu k Marsu by mala odštartovať v roku 2028.

Plavidlo by podľa prezidenta mohlo byť prvým z väčšej americkej flotily, ktorej cieľom bude urobiť cestovanie vo vesmíre bežnejším.

(reuters, bak)

  |  

Uvažuje sa o výstavbe mosta medzi Angernom a Záhorskou Vsou

V Dolnom Rakúsku uvažujú o vybudovaní stáleho dopravného spojenia cez rieku Morava pri obci Angern an der March, ležiacej oproti slovenskej Záhorskej Vsi. V regióne musí existovať „priame a spoľahlivé cestné spojenie“ so Slovenskom, uviedol v piatok zástupca krajinskej hajtmanky zodpovedný za dopravu Udo Landbauer. Informuje o tom rakúska verejnoprávna televízia ORF a agentúra APA.

V súčasnosti spája Angern a Záhorskú Ves iba kompa ako jediné priame regionálne spojenie cez Moravu. Z dôvodu nízkej hladiny rieky v poslednom čase nepremávala, čo vyvolalo frustráciu ľudí dochádzajúcich za prácou. Požiadavka vybudovať most preto silnie, konštatovala ORF.

Teraz ju podporila aj spolková krajina Dolné Rakúsko. „Potrebujeme rozumné riešenie, ktoré prinesie zlepšenie v doprave, bude ekonomicky udržateľné a a predovšetkým zohľadní jasnú vôľu obyvateľov,“ uviedol Landbauer vo vyhlásení.

Ak kompa nepremáva, ľuďom ako jediné riešenie ostáva len obchádzka cez Hohenau a Moravský Svätý Ján, čo znamená každý deň navyše prejazdiť viac ako sto kilometrov.

Podľa Landbauera by sa mala aktualizovať štúdia realizovateľnosti dolnorakúskych cestárov z roku 2023, ktorá by následne slúžila ako základ pre rozhodovanie. Financovanie mosta zatiaľ nie je vyjasnené.

(tasr, apa, bak)
      

  |  

Fedorov bude radiť talianskemu ministrovi obrany

Bývalý ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov prijal pozíciu poradcu pre inovácie na talianskom ministerstve obrany.

Šéf rezortu Guido Crosetto mu funkciu ponúkol krátko po jeho júlovom odvolaní. Fedorova ocenil ako jednu z hnacích síl vojenských inovácií, ktorá pomohla Ukrajine získať späť iniciatívu vo vojne proti Rusku.

Tridsaťpäťročný politik skončil na čele ukrajinského ministerstva šesť mesiacov po vymenovaní. Počas pôsobenia presadzoval reformy v oblasti obstarávania a mobilizácie, pre ktoré sa dostal do konfliktu s predstaviteľmi armády a politickými rivalmi.

Fedorov poďakoval Crosettovi za osobnú podporu aj ponuku na spoluprácu. Ako poradca chce Taliansku pomáhať so zavádzaním moderných vojenských technológií, posilňovaním obranného sektora a prispôsobovaním sa novým globálnym bezpečnostným výzvam.

(reuters, bak)

  |  

Samosprávy dostanú viac podpory a menej administratívy

Podpora samospráv, eurofondy, rozvoj vidieka a pozemkové úpravy boli témami stretnutia členov vlády so zástupcami miest a obcí v Hliníku nad Hronom.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč pripomenul, že po nástupe súčasnej vlády bolo z Programu rozvoja vidieka vyčerpaných približne osem percent prostriedkov. Po zrýchlení procesov a zmenách na Pôdohospodárskej platobnej agentúre sa podľa neho podarilo dostupné zdroje dočerpať. Pre miestne akčné skupiny je v strategickom pláne vyčlenených 167 miliónov eur.

Rezort obnovil aj pozemkové úpravy. Vysúťažených je 120 katastrálnych území a pripravujú sa ďalšie. Prioritou je riešenie neznámych vlastníkov a znižovanie rozdrobenosti pôdy. Legislatívne zmeny zároveň umožňujú samosprávam za stanovených podmienok bezodplatne nadobúdať štátne pozemky pod verejnoprospešnými stavbami.

Diskusia sa týkala aj zjednodušenia čerpania eurofondov a ich možného využívania prostredníctvom miestnych akčných skupín.

Výjazdové rokovanie vlády sa týkalo štyroch okresov, medzi ktoré rozdelí viac ako 3,3 milióna eur. Z toho vyše 2,3 milióna eur poputuje priamo samosprávam.

(tasr, bak)