Preskočiť na obsah
  |  

Exhumácia má pomôcť objasniť smrť Jana Masaryka

Ostatky bývalého československého ministra zahraničných vecí Jana Masaryka by mali začiatkom septembra exhumovať. Tento krok by mohol pomôcť objasniť okolnosti jeho dodnes nevysvetlenej smrti.

Masaryk je pochovaný v rodinnej hrobke v Lánoch. Syn prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka zomrel v noci z 9. na 10. marca 1948. Jeho telo našli na dlažbe pod oknom kúpeľne bytu na druhom poschodí Černínskeho paláca, sídla ministerstva zahraničných vecí.

Podľa oficiálnej verzie komunistického režimu, ktorý sa dostal k moci krátko pred jeho smrťou, spáchal samovraždu. Medzi ďalšie teórie patrí vražda či nešťastná náhoda.

Česká polícia prípad v januári opäť otvorila a preveruje ho pre podozrenie z vraždy. Dôvodom bolo objavenie nových diplomatických a spravodajských dokumentov zo Spojených štátov, Británie a Francúzska.

Vyšetrovatelia ich chcú porovnať s doterajšími zisteniami a preveriť nové poznatky, teórie a hypotézy, ktoré by mohli priniesť podrobnejšie vysvetlenie Masarykovej smrti.

(tasr, bak)

  |  

Prejav šéfa Fedu zvýšil očakávania rastu úrokových sadzieb

Prejav šéfa americkej centrálnej banky Kevina Warsha zvýšil očakávania, že úrokové sadzby by mohli opäť vzrásť. Vyhlásil, že centrálna banka bude musieť konať, ak nebude presvedčená, že inflácia smeruje k dvojpercentnému cieľu.

Trhy po tradičnom vystúpení šéfa Fedu v Jackson Hole zvýšili pravdepodobnosť rastu sadzieb už na budúci mesiac. Podľa údajov spoločnosti CME sa šanca na septembrové zvýšenie posunula z 35 percent na približne polovicu.

Inflácia v USA zostáva nad cieľovými dvomi percentami už viac ako päť rokov. Tempo rastu cien zostalo aj v júli vysoké, ukázal Fedom preferovaný ukazovateľ inflácie. Jadrový index výdavkov na osobnú spotrebu (PCE) medziročne stúpol o 3,3 percenta, rovnako ako v júni.

Investori Warshove slová vnímali ako signál prísnejšieho smerovania menovej politiky. Zdôraznil, že inflácia zostáva príliš vysoká, trh práce je stabilný a hospodárska výkonnosť silná.

Viacerí analytici očakávajú, že Fed môže úrokové sadzby zvýšiť do konca tohto roka, hoci Warsh neposkytol konkrétny výhľad ďalších krokov.

(reuters, bak)

  |  

Islanďania tesne odmietajú rokovania o vstupe do EÚ

Tesná väčšina Islanďanov je proti obnoveniu prístupových rokovaní s Európskou úniou. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry Gallup pred sobotňajším referendom.

Prieskum z 24. až 27. augusta na vzorke 4 583 ľudí ukázal, že rokovania s Bruselom odmieta 51,6 percenta respondentov, zatiaľ čo 48,4 percenta ich podporuje. Ide o obrat oproti skoršiemu prieskumu agentúry Maskina, v ktorom bolo za rokovania 51,3 percenta opýtaných a proti 48,7 percenta.

Sobotňajšie hlasovanie nebude rozhodovať priamo o členstve. V prípade obnovenia rokovaní by dohodu o vstupe do bloku museli občania potvrdiť v ďalšom referende.

Reykjavík prerušil prístupové rozhovory v roku 2013, štyri roky po podaní žiadosti, keď sa k moci dostala euroskeptická vláda. Rastúce životné náklady a vojna na Ukrajine však opäť otvorili otázku európskej integrácie.

Vláda označuje súčasné rozhodovanie za moment „teraz alebo nikdy“. Premiérka Kristrún Frostadóttirová v auguste vyhlásila, že odmietnutie rokovaní by ukončilo špekulácie o vstupe krajiny do Európskej únie.

(reuters, bak)

  |  

Ottawa chce premenovať ulicu nesúcu Trumpovo meno

Mestská rada v Ottawe podnikla prvý krok k premenovaniu ulice nesúcej meno amerického prezidenta Donalda Trumpa. Návrh v stredu jednomyseľne podporila v čase rastúceho obchodného napätia medzi Kanadou a Spojenými štátmi.

Trump Avenue v štvrti Central Park nesie tento názov približne 25 rokov. Niektorí miestni politici ho však v súčasnosti považujú za hanbu. Medzi navrhovanými alternatívami sú Obama Avenue, Ontario Avenue, Canada Avenue, Beaver Avenue či Taco Avenue.

Radný Tim Tierney upozornil, že zmena nebude okamžitá. Podporiť ju musí viac ako polovica obyvateľov ulice a nový názov následne prejde verejným pripomienkovaním. Proces sa neočakáva pred komunálnymi voľbami na konci októbra.

Podobný pokus neuspel v roku 2021. Zo 62 domácností hlasovalo 21 za premenovanie, rovnaký počet proti a 20 sa nezapojilo. Časť odporcov nechcela podstupovať komplikácie spojené so zmenou adresy.

Diskusiu opäť oživilo Trumpovo nariadenie, aby americká vláda označovala Ontárijské jazero ako Americké jazero.

(abc17news, bak)

  |  

Konflikt pri kandidátnych listinách vo Vrbnici skončil dvoma zranenými

Incident, ku ktorému došlo v utorok (25. 8.) vo Vrbnici v okrese Michalovce, súvisel s odovzdávaním kandidátnych listín pre komunálne voľby. Pri konflikte utrpeli dvaja ľudia bodné alebo rezné zranenia, pričom jeden z nich sa má liečiť dva až tri mesiace. Uviedla to Krajská prokuratúra v Košiciach.

Košická krajská policajná hovorkyňa Jana Illésová uviedla, že policajti v súvislosti s udalosťou zadržali tri osoby, s ktorými vykonali potrebné procesné úkony.

Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach následne vzniesol obvinenie za trestný čin ublíženia na zdraví v súbehu s trestným činom výtržníctva, spáchaný formou spolupáchateľstva. „Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Michalovce dnešným dňom (v piatok) rozhodol o vzatí všetkých obvinených do väzby,“ uviedla prokuratúra.

(tasr, bak)

  |  

Budanov očakáva skoré rokovania o vojne s Ruskom

Poradca ukrajinského prezidenta Kyrylo Budanov očakáva, že v blízkej budúcnosti sa uskutočnia technické rokovania o vojne s Ruskom. Rýchlu dohodu však nepredpokladá.

„Myslím si, že rokovania všetci uvidia už veľmi skoro. Budú sa však týkať najmä technickej stránky a príprav na niečo veľké, k čomu sa, dúfam, nakoniec dostaneme,“ povedal v rozhovore pre projekt Mosejčuk+ na platforme YouTube.

Mierové rozhovory podporované Spojenými štátmi zatiaľ nepriniesli konkrétne výsledky. Posledné kolo trojstranných rokovaní sa uskutočnilo vo februári. Budanov zároveň považuje za nereálne očakávať ukončenie bojov pred zimou.

Podľa neho musia Ukrajina a Rusko dospieť do bodu, keď budú pripravené „súčasne urobiť krok k sebe“. Kyjev je podľa Budanova otvorený takémuto postupu, Moskva však zatiaľ nie.

Jednou z hlavných ruských požiadaviek zostáva stiahnutie ukrajinských síl z Donbasu, ktorý ruská armáda nedokázala úplne obsadiť. Kyjev odmieta vzdať sa územia, ktoré naďalej kontroluje.

(reuters, bak)