Hoci africké podniky a vlády prehlbujú vzťahy s Čínou, bohatstvo a sloboda Ameriky sú stále tým, čo inšpiruje mnohých afrických občanov, naznačujú migračné trendy.
V tejto súvislosti zostáva otvorenou otázka, či túžba po väčšom bohatstve a slobode a hlbšie vzťahy s Čínou môžu existovať popri sebe.
Najbohatší muž Afriky
Keby tieto slová vyslovil niekto iný ako Aliko Dangote, pravdepodobne by nevzbudili veľkú pozornosť.
Obchodné úspechy a prehľad tohto nigérijského podnikateľa však spôsobujú, že ho nemožno prehliadnuť. S čistým majetkom približne 26 miliárd dolárov (22,3 mld. eur) sa v súčasnosti nachádza na 86. mieste rebríčka najbohatších ľudí podľa časopisu Forbes.
To ho radí tesne pred zakladateľa spoločnosti Palantir Petera Thiela a tesne za bývalú manželku Jeffa Bezosa, MacKenzie Scottovú.
Dangote takmer 40 rokov budoval svoj majetok, a to najmä prostredníctvom ambicióznych infraštruktúrnych projektov zameraných na premenu Afriky zo surovinovej základne aj na výrobné podniky.
V roku 2013 oznámil plány na výstavbu ropnej rafinérie s cieľom vyriešiť palivovú krízu v Nigérii; rafinéria napokon začala výrobu v januári 2024. Jeho majetok v roku 2025 medziročne vystrelil takmer dvojnásobne z 13 na 24 miliárd dolárov, keď mu okrem spomínanej rafinérie priniesol benefity aj závod na výrobu hnojív.
Ani vo veku takmer 70 rokov Dangote neprejavuje žiadne známky podnikateľskej „únavy“. S plánmi na výstavbu ďalšej rafinérie, tentoraz v Keni, v hodnote až 17 miliárd dolárov (14,6 mld. eur), naďalej patrí medzi kľúčových hráčov, ktorí formujú obchodnú, ekonomickú a politickú scénu afrického kontinentu.
V rokoch 2026 až 2030 plánuje celkovo preinvestovať obrovskú sumu 45 miliárd dolárov (38,6 mld. eur). Jeho podnikateľská skupina expanduje do rôznych odvetví.
Partnerstvo s Čínou
Dangote v súčasnosti čoraz častejšie obchoduje s Čínou. Jeho obrat k obchodu s ázijskou veľmocou súvisí rovnako s nedostatkom pozornosti a záujmu zo strany Ameriky, ako aj s ponukou samotnej Číny.
Vzťah medzi Čínou a Afrikou vyplýva zo situácie, keď „vás akoby všetci opustili a niekto k vám príde a povie: ‚Dobre, fajn, poďme spolupracovať‘“, uviedol Dangote.
Krajina podľa neho ponúka dlhodobé financovanie, ktoré rozloží bremeno na podniky, a kvalitné výrobky vyrábané rýchlejšie a vo väčšom rozsahu než v USA a iných západných krajinách.
Ľudia Čínu naozaj „podceňujú“, varoval Dangote.
Čínske investície v Afrike
Nie je to prvýkrát, čo sa tento nigérijský podnikateľ vyjadroval k čínskej dominancii v africkom biznise.
V máji tohto roku, keď sa ho opýtali, ktorá svetová veľmoc – Európa, USA alebo Čína – robí pre pomoc podnikom v Afrike najviac, Dangote bez okolkov vyhlásil: „Je to Čína.“
Finančná flexibilita, ktorú ponúkajú čínske štátom podporované firmy, robí ázijskú krajinu pre podniky atraktívnejšou, povedal. V rámci iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ čínski veritelia a dodávatelia investujú miliardy dolárov do veľkých priemyselných projektov. Európa a Amerika sa medzitým stali opatrnejšími, čo sa týka investícií do rozvíjajúcich sa ekonomík.
Zatiaľ čo sa Amerika pod vedením prezidenta Donalda Trumpa zapája do colných vojen a uprednostňuje diplomatické vzťahy s africkými národmi, jej hlavný konkurent zintenzívňuje svoje úsilie o prehĺbenie hospodárskych väzieb s týmto kontinentom.
V decembri 2024 ponúkla Čína 33 najmenej rozvinutým africkým krajinám bezcolný prístup na svoje trhy. V máji 2026 rozšírila toto bezcolné pravidlo na ďalšie dve desiatky afrických krajín.
Pre rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky stredného príjmového pásma na kontinente, ako sú Keňa, Južná Afrika a Nigéria, je to dar, ktorý im ponúka šancu zvýšiť vývoz, povedala ekonómka špecializujúca sa na Čínu Lauren Johnstonová.
Čína je už 16 rokov po sebe najväčším obchodným partnerom Afriky, pričom podľa Generálneho colného úradu ázijskej krajiny dosiahol bilaterálny obchod s tovarom v roku 2025 rekordnú hodnotu 348 miliárd dolárov (298,9 mld. eur).
Afrika v roku 2025 nakúpila z Číny tovar v hodnote približne 225 miliárd dolárov (193,2 mld. eur) vrátane solárnych panelov a elektrických vozidiel, pričom africké spoločnosti čoraz častejšie využívajú čínsku umelú inteligenciu. Čína zároveň získava prístup k bohatým zdrojom surovín v Afrike.
Nezištná pomoc alebo dlhová pasca?
Mnohí kritici však tvrdia, že čínske investície na africkom kontinente nie sú bez podmienok. Čínu dokonca obviňujú z toho, že pomoc a obchod využíva ako „diplomaciu dlhovej pasce“.
Najmä na iniciatívu „Pás a cesta“ sa v USA a u ich hlavných spojencov pozerajú podozrievavo. Považujú ju za dravý, netransparentný projekt a za hrozbu pre západné záujmy. V roku 2019 obvinil americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo Čínu z využívania diplomacie dlhovej pasce, pričom tento prístup označil za neokoloniálny prístup, ktorý by sa nemal tolerovať. Táto otázka je naďalej predmetom diskusie.
Kritici poukazujú na príklad prístavu Hambantota na Srí Lanke. Po tom, čo srílanská vláda nebola schopná splácať čínske úvery na jeho výstavbu, ho v roku 2017 prenajala čínskej štátnej spoločnosti na 99 rokov za 1,1 miliardy dolárov (940 mil. eur).
Kritici tvrdia, že k tejto dohode došlo v dôsledku neschopnosti Srí Lanky splácať čínske úvery, no táto verzia je sporná, keďže iné analýzy naznačujú, že Srí Lanka použila túto sumu na splatenie iných dlhov.
Keďže prostriedky z čínskeho súkromného sektora sú obmedzené, hlavným garantom tejto iniciatívy je čínsky štát. Tamojšia komunistická vláda však nikdy nezverejnila podrobné informácie o objeme a podmienkach pôžičiek v rámci iniciatívy „Pás a cesta“, čo podľa londýnskeho think-tanku Chatham House prispieva k „zmätku a nedôvere“.
Africký sen
Hoci sa Čína stáva čoraz viac preferovaným partnerom pre afrických podnikateľov, faktom zostáva, že Amerika a Západ vo všeobecnosti naďalej predstavujú kultúrny referenčný bod pre veľkú časť Afriky. Ako ukazujú štatistiky o prisťahovalectve, Európa a Amerika sú stále preferovanými destináciami pre väčšinu Afričanov hľadajúcich lepšiu kvalitu života, pričom prieskumy preferovaných destinácií favorizujú Západ.
Americký kultúrny vplyv je tiež silne prítomný na celom kontinente. Jedným z príkladov je Nollywood – nigérijský filmový priemysel, ktorého názov odzrkadľuje Hollywood –, rovnako ako vzájomné ovplyvňovanie džezu a tradičnej africkej hudby.
Rovnako aj Dangoteho komentáre naznačujú, že si neželá závislosť od Číny, a privítal signály zo začiatku tohto roka, že sa Amerika možno opäť začína zaujímať o africkú ekonomiku.
Vyhlásenie afrického miliardára by však malo slúžiť ako varovanie pre Ameriku, že ak sa bude naďalej príliš sústrediť na vnútorné záležitosti, riskuje, že stratí svoje postavenie lídra slobodného sveta – pričom Čína je viac ako ochotná túto medzeru zaplniť.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
