Košice za mesiac ošetrili viac ako 9-tisíc pacientov
Na urgentných pracoviskách Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice (UNLP) v júli 2026 ošetrili spolu 9 184 ľudí. Najviac z nich na úrazových ambulanciách, nasledovali interné, chirurgické, neurologické, urologické a traumatologické ambulancie.
Medzi časté problémy patrili vysoký krvný tlak, dýchavičnosť, bolesti na hrudníku, celková slabosť, kolapsy, bolesti brucha či chrbta, ale aj úrazy súvisiace s letnými športmi.
„Žiaľ, viac ako polovicu diagnóz, s ktorými ľudia prichádzajú na urgentný príjem, môže vyriešiť všeobecný lekár alebo špecialista,“ uviedla hovorkyňa UNLP Košice Ladislava Šustová. Za jeden z dôvodov považuje aj nedostupnosť špecialistov.
„Pacientov stále pribúda. Je ich násobne viac ako pred 20 rokmi, a preto sa mnohí nevedia v potrebnom termíne dostať k špecialistovi – diabetológovi, internistovi, neurológovi či ortopédovi. Pomoc potom hľadajú na urgentnom príjme,“ dodala.
Za problém považuje aj nedostatok personálu. „Urgentná zdravotná starostlivosť nie je veľmi atraktívny odbor. Je to náročná práca, fyzicky, ale hlavne psychicky, s veľkou dávkou zodpovednosti,“ povedala pre Štandard Šustová.
Pracovisko je podľa nej preťažené dlhodobo, ale letné a zimné mesiace bývajú najnáročnejšie.
Záchranka nie je taxi do nemocnice
Urgentný príjem Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky navštívilo v júli 3 591 pacientov. Ako uviedli na sociálnej sieti, viac ako polovica z nich prišla počas pracovných dní medzi 7.00 a 15.00 h. Teda v čase, keď fungujú aj ambulancie.
Záchranná zdravotná služba podľa údajov nemocnice priviezla 653 pacientov, ale hospitalizovaných zostalo približne 350. Nemocnica taktiež upozornila, že medzi dôvodmi transportov boli aj ťažkosti, ktoré spravidla nevyžadujú zásah záchranky ani ošetrenie na úrazovej pohotovosti.
„Napríklad hemoroidy, bolesť brucha po zjedení guláša, bolesť hlavy po vypití 0,4 litra vína, dlhodobé bolesti chrbta či kašeľ trvajúci dva týždne,“ vymenúva zariadenie v Nových Zámkoch.
Vedenie nemocnice preto začalo so záchranármi a Operačným strediskom ZZS hľadať spôsob, ako znížiť preťaženosť urgentu a zabezpečiť jeho kapacitu najmä pre tých, ktorí potrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Uplynulý víkend zažili ruch aj na urgentnom príjme Fakultnej nemocnice Trenčín. Od piatkového popoludnia do pondelkového rána tam ošetrili spolu 403 ľudí. Išlo aj o pacientov, ktorých zdravotné ťažkosti podľa nemocnice nevyžadovali návštevu urgentu – niekoľkodňové bolesti chrbta, úrazy staršie ako 24 hodín bez akútneho zhoršenia stavu či jednoduché poranenia, ktoré možno ošetriť doma.
Na sociálnej sieti preto zdôraznili, že urgentný príjem v trenčianskej nemocnici rieši akútne chirurgické stavy a pacientov triedi podľa závažnosti. Prednosť majú akútne a život ohrozujúce stavy.
Pomôcť by mohla lepšia dostupnosť ambulantných lekárov
Preťažené úrazové pohotovosti môžu mať podľa Slovenskej lekárskej komory viacero príčin.
„Napríklad nedostatočná sieť ambulantnej pohotovostnej služby, ďalej v niektorých oblastiach nedostatok ambulancií prvého kontaktu, ktorý súvisí s nedostatkom lekárov. Alebo si pacienti mýlia urgenty s ambulanciou pre nedostatok času počas dňa,“ vysvetľuje pre Štandard prezidentka Slovenskej lekárskej komory Valéria Vasiľová.
Potvrdzuje, že dlhé čakacie doby na špecializovanú zdravotnú starostlivosť môžu byť dôvodom, prečo pacient využije služby urgentu, kde ho kompletne vyšetria.
Riešenie vidí v dostatku zdravotníckeho personálu, lepšej dostupnosti všeobecných lekárov a ambulantnej pohotovosti, ale aj v lepšej informovanosti pacientov.
Ambulancie: Pracujeme na hrane svojich možností
Ambulancie však varujú, že ich kapacity sú na hranici únosnosti a už teraz nevládzu.
Na nedávny legislatívny návrh Ministerstva zdravotníctva SR o doplnkových hodinách v ambulanciách zareagovala Asociácia súkromných lekárov SR tým, že to nevyrieši dostupnosť špecialistov.
„Podľa nášho prieskumu plánuje doplnkové ordinačné hodiny využiť iba 14,5 percenta ambulantných lekárov. A až 51 percent lekárov ich určite nevyužije, dokonca ani za zjednodušených podmienok,“ uvádza vo svojom stanovisku na sociálnej sieti asociácia.
Dôvodom je najmä preťaženosť. Lekári už teraz nevládzu a „nechcú stráviť život v ambulancii“. Hovoria, že denne majú aj 30 pacientov a po ordinačných hodinách sa musia venovať administratíve. Nezostáva im preto čas na rodinu.
„Toto nie je o tom, že lekári nechcú pracovať. Ambulantní lekári už dnes pracujú na hranici svojich možností a čas mimo ambulancie pre nich často neznamená voľno, ale administratívu, dokumentáciu, výsledky, telefonáty a ďalšie povinnosti,“ vysvetľuje asociácia.
Dodáva, že ak chceme dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť, musíme riešiť príčiny nedostatku ambulantných lekárov a ich preťaženia, nie iba požadovať ďalšie hodiny práce.
