Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Do Poľska dorazilo ďalších päť stíhačiek F-35

Do Poľska v piatok popoludní priletelo ďalších päť stíhacích lietadiel F-35 na leteckú základňu v Lasku neďaleko mesta Lodž. Poľsko tak má k dispozícii už osem viacúčelových bojových lietadiel piatej generácie.

Prvé tri stíhačky F-35 od amerického zbrojárskeho koncernu Lockheed Martin dorazili na 32. taktickú leteckú základňu v Lasku koncom mája. V poľských ozbrojených silách dostali oficiálne označenie „Husarz“ (husár), ktoré odkazuje na poľské jazdectvo.

Poľsko podpísalo dohodu o kúpe 32 lietadiel F-35 s vládou Spojených štátov v januári 2020 v hodnote približne 4,6 miliardy dolárov (asi 3,91 miliardy eur). Ide druhý najväčší nákup vojenskej techniky v histórii krajiny.

Prvá zo stíhačiek určených pre poľské letectvo opustila výrobnú linku v novembri 2024, pričom Poľsko by malo mať obidve kompletné letky k dispozícii do roku 2029. Do konca tohto roka by malo prísť celkovo 14 lietadiel a ďalších 12 sa očakáva v priebehu roka 2027.

(tasr, pap, im)

Minúta  |  

Rusko ničí ukrajinské potravinové sklady

Ruské letecké útoky v poslednom čase zničili približne 90 percent potravinovej logistiky maloobchodníkov, uviedol v piatok ukrajinský minister poľnohospodárstva Taras Vysockyj.

Obe krajiny v uplynulých týždňoch zintenzívnili útoky na ekonomické ciele, ako sú veľké maloobchodné reťazce. Rusko podľa správy zasahovalo sklady hlavných sietí supermarketov na Ukrajine, poštovú službu a obchody s tovarom pre domácnosť.

„K dnešnému dňu bolo zničených zhruba 90 percent potravinovej logistiky prevádzkovanej maloobchodnými reťazcami, ale to neznamená, že Ukrajinci zostanú bez jedla,“ povedal Vysockyj podľa tlačovej agentúry Ukrinform.

Jeho vyjadrenie pre novinárom v Kyjeve Reuters označil ako najúprimnejšie oficiálne zhodnotenie škôd, ktoré eskalujúce útoky Ruska spôsobili veľmi krehkej ekonomike Ukrajiny v piatom roku vojny.

V posledných týždňoch sa z regálov niektorých supermarketov v Kyjeve miestami vytratilo čerstvé ovocie a zelenina, cukor, mliečne výrobky a iné položky v dôsledku útokov na logistické sklady predajcov potravín.

Ukrajinské útoky na veľké vzdialenosti v ruskom vnútrozemí sa medzitým okrem energetickej infraštruktúry a ropných tankerov v Čiernom a Azovskom mori zamerali na sklady hlavných internetových predajcov.

(reuters, tasr, im)

Minúta  |  

Španieli požiadali Frontex o pomoc pri riešení situácie v Ceute

Španielsko v piatok požiadalo Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) o pomoc pri vybavovaní prípadov migrantov v severoafrickej exkláve Ceuta. K žiadosti pristúpilo takmer mesiac po tom, ako cez hranicu z Maroka naraz prešli desaťtisíce ľudí.

Španielsky minister vnútra Fernando Grande-Marlaska požiadal generálnu riaditeľku Európskej komisie pre migráciu a vnútorné záležitosti Beate Gminderovú o pomoc agentúry Frontex pri kontrole migrantov, ktorí sa v exkláve zdržiavajú nelegálne. Španielsko zároveň požiadalo o vyslanie ďalších desiatich príslušníkov agentúry.

Podľa úradov zostáva v Ceute 5- až 8-tisíc ľudí z najmenej 72-tisíc, ktorí na konci júla prekročili hranicu z Maroka. Zahynulo vtedy na španielskej strane hranice 82 migrantov, ďalších 14 úmrtí potvrdilo Maroko.

Španielska žiadosť prichádza v čase rastúceho napätia v Ceute. Obyvatelia počas protestov požadujú odchod migrantov. Stany, ktoré migranti využívajú na jednej z pláží, sa stali terčom útokov a niektoré z nich podpálili.

Vo štvrtok zadržali 12 migrantov po tom, ako kameňmi zaútočili na vojenské vozidlo. Pri incidente utrpel zranenia jeden vojak a štyria migranti. Jedenásť zo zadržaných následne vyhostili z Ceuty, uviedol v piatok denník El País s odvolaním sa na zdroje z miestneho súdu. Do potýčky s políciou sa vo štvrtok dostali aj miestni obyvatelia.

(reuters, tasr, im)

Minúta  |  

Nútená antikoncepcia v Grónsku porušovala práva žien

Kampaň nútenej antikoncepcie v Grónsku porušovala ľudské práva žien, podľa dvoch expertných správ však nenaplnila právnu definíciu genocídy. Praktiky sa týkali najmä 60. a 70. rokov minulého storočia.

Najmenej 4-tisíc Grónčaniek a dievčat, niektorých vo veku 12 rokov, dostalo v rokoch 1966 až 1991 vnútromaternicové telieska alebo antikoncepčné injekcie, často bez súhlasu či vedomia. Cieľom bolo znížiť pôrodnosť a veľkosť rodín. Dánske úrady to vraj vtedy považovali za spôsob zlepšenia životných, sociálnych a zdravotných podmienok.

Niektoré ženy následne trpeli silným krvácaním, vážnymi infekciami, poškodením vajíčkovodov či neplodnosťou. V určitých prípadoch im museli odstrániť maternicu.

Experti sa zhodli, že antikoncepcia bez platného súhlasu zasiahla do práva na súkromný a rodinný život a v niektorých prípadoch predstavovala ponižujúce zaobchádzanie. Nezistili však dostatočné dôkazy o úmysle zlikvidovať grónske obyvateľstvo.

Grónska vláda plánuje vytvoriť zmierovaciu komisiu. Dánsko zároveň schválilo odškodnenie 300-tisíc dánskych korún pre každú postihnutú ženu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Letuške uznali rakovinu prsníka ako chorobu z povolania

Bývalá letuška Air France Sophie Lainaultová dosiahla na súde uznanie rakoviny prsníka ako choroby z povolania. Ide o prvý takýto precedens vo francúzskom leteckom priemysle. Rozhodnutie je právoplatné a 59-ročnej žene umožní odísť do predčasného dôchodku. Informuje Guardian.

Lainaultová pracovala v rokoch 1989 až 2019 a nalietala vyše 12 600 hodín, z toho viac ako polovicu v noci. Súd uznal priamu súvislosť medzi jej ochorením a rizikovými faktormi práce: pravidelnými nočnými zmenami, vystavením ionizujúcemu žiareniu a pasívnemu fajčeniu, ktoré bolo na palubách povolené do roku 2000.

Keďže rakovina prsníka nefiguruje na oficiálnom zozname chorôb z povolania vo Francúzsku, súdny boj trval dva a pol roka. Podľa právnikov a odborov toto rozhodnutie otvára dvere pre ďalšie ženy v sektore.

(max)

Minúta  |  

Trump zakladá Americkú vesmírnu akadémiu

Americký prezident Donald Trump v piatok podpísal výkonné nariadenie, ktorým sa začína proces vytvorenia Americkej vesmírnej akadémie. Nová inštitúcia má byť vybudovaná podľa vzoru vojenskej akadémie West Point a ďalších prestížnych vojenských škôl.

Trump to oznámil počas návštevy Johnsonovho vesmírneho strediska Národného úradu pre letectvo a vesmír v Houstone. Akadémia má pripravovať vojakov, inžinierov a civilných pracovníkov potrebných pre rastúce Vesmírne sily Spojených štátov a komerčný vesmírny priemysel.

Washington zároveň rozširuje svoje ambície v súvislosti s Mesiacom i vzdialenejším vesmírom. „Národ nemôže byť prvý na Zemi, ak budeme druhí vo vesmíre,“ vyhlásil prezident.

Trump zároveň oznámil, že Národný úrad pre letectvo a vesmír začal pracovať na prvej medziplanetárnej kozmickej lodi s jadrovým pohonom. Na misiu k Marsu by mala odštartovať v roku 2028.

Plavidlo by podľa prezidenta mohlo byť prvým z väčšej americkej flotily, ktorej cieľom bude urobiť cestovanie vo vesmíre bežnejším.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.