Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nepál potrebuje pomoc v technických oblastiach, nie v pátraní a záchrane

Nepál potrebuje zahraničnú pomoc v špecializovaných a technických oblastiach, v ktorých nemá odborné znalosti po ničivých povodniach, ktoré tento týždeň zasiahli jeho himalájsku hranicu s Čínou, ale nie v oblasti pátrania a záchrany. povedal pre agentúru Reuters jeho minister zahraničných vecí Šisir Khanal.

Stredajší prepad ľadovca uvoľnil obrovský prúd skál, ľadu, bahna a trosiek cez himalájske riečne systémy, pričom v Nepále a čínskom Tibete zabil viac ako 600 ľudí, pričom viac ako 2-tisíc je stále nezvestných. Povodeň zasiahla oblasti blízko čínskych hraníc, zrovnala so zemou celé mestá a poškodila vodné elektrárne.

Denník Kathmandu Post informoval, že India, Čína, Spojené štáty, Británia, Japonsko, Južná Kórea, Srí Lanka a Bangladéš požiadali vládu, aby umožnila ich pátracím a záchranným tímom pomáhať pri operácii.

Khanal povedal, že Káthmandú potrebuje zahraničnú pomoc v oblastiach, ako je záchrana ľudí uviaznutých v tuneloch, otváranie dopravných a komunikačných služieb na miestach, kde boli zničené mosty, identifikácia mŕtvych tiel, testovanie DNA a chladiace zariadenia na dlhšie skladovanie tiel.

„Už sme požiadali o takéto špecializované služby a technickú pomoc v oblastiach, kde nemáme dostatok odborných znalostí a technických znalostí,“ povedal Khanal v piatok večer.

(reuters, im)

Minúta  |  

Trump: USA preberajú kontrolu nad zásobami ropy Venezuely

Prezident Donald Trump v piatok oznámil bezprecedentný americký plán na prevzatie kontroly nad pätinou rozsiahlych ropných rezerv Venezuely a stavil na to, že americké spoločnosti dokážu oživiť oslabený energetický priemysel krajiny OPEC a zároveň dodať nový zdroj ropy, ktorý pomôže znížiť ceny pohonných hmôt v USA.

Trump poskytol o dohode len málo podrobností, uviedol len, že USA si zabezpečili väčšinovú kontrolu nad viac ako 65 miliardami barelov overených zásob ropy Venezuely prostredníctvom partnerstva so súkromnými podnikmi.

„Na môj pokyn minister zahraničných vecí Marco Rubio a minister vojny Pete Hegseth v úzkej spolupráci s dočasnou prezidentkou Venezuely Delcy Rodriguezovou a prostredníctvom partnerstva so súkromnými podnikmi zabezpečili väčšinovú kontrolu USA nad viac ako 65 miliardami barelov overených zásob ropy vo Venezuele, a to bez akýchkoľvek nákladov pre amerických daňových poplatníkov,“ napísal Trump na Truth Social.

Zdroje agentúre Reuters uviedli, že sa zvažuje model prenájmu, v rámci ktorého by sa polia potenciálne mohli vydražiť americkým producentom, ale táto dohoda by mohla čeliť právnym a ústavným problémom vo Venezuele, kde si štát ponecháva kontrolu nad kľúčovými aktivitami ropného priemyslu.

Trump nezverejnil štruktúru dohody, zúčastnené polia ani spoločnosti, ani to, ako budú Spojené štáty vykonávať väčšinovú kontrolu nad rezervami. Zoznam, ktorý agentúra Reuters videla, ukazuje, že polia sa nachádzajú v regiónoch Orinoco Belt a jazera Maracaibo.

Rubio označil dohodu za víťazstvo pre obe krajiny a v relácii X povedal, že zabezpečí stabilnú a lacnú ropu pre Spojené štáty a pomôže znížiť ceny benzínu. Uviedol, že dohoda Venezuele prinesie súkromné ​​investície v hodnote takmer 100 miliárd dolárov, podporí tisíce dobre platených pracovných miest a pomôže obnoviť ekonomiku krajiny.

(reuters, im)

Minúta  |  

Do Poľska dorazilo ďalších päť stíhačiek F-35

Do Poľska v piatok popoludní priletelo ďalších päť stíhacích lietadiel F-35 na leteckú základňu v Lasku neďaleko mesta Lodž. Poľsko tak má k dispozícii už osem viacúčelových bojových lietadiel piatej generácie.

Prvé tri stíhačky F-35 od amerického zbrojárskeho koncernu Lockheed Martin dorazili na 32. taktickú leteckú základňu v Lasku koncom mája. V poľských ozbrojených silách dostali oficiálne označenie „Husarz“ (husár), ktoré odkazuje na poľské jazdectvo.

Poľsko podpísalo dohodu o kúpe 32 lietadiel F-35 s vládou Spojených štátov v januári 2020 v hodnote približne 4,6 miliardy dolárov (asi 3,91 miliardy eur). Ide druhý najväčší nákup vojenskej techniky v histórii krajiny.

Prvá zo stíhačiek určených pre poľské letectvo opustila výrobnú linku v novembri 2024, pričom Poľsko by malo mať obidve kompletné letky k dispozícii do roku 2029. Do konca tohto roka by malo prísť celkovo 14 lietadiel a ďalších 12 sa očakáva v priebehu roka 2027.

(tasr, pap, im)

Minúta  |  

Rusko ničí ukrajinské potravinové sklady

Ruské letecké útoky v poslednom čase zničili približne 90 percent potravinovej logistiky maloobchodníkov, uviedol v piatok ukrajinský minister poľnohospodárstva Taras Vysockyj.

Obe krajiny v uplynulých týždňoch zintenzívnili útoky na ekonomické ciele, ako sú veľké maloobchodné reťazce. Rusko podľa správy zasahovalo sklady hlavných sietí supermarketov na Ukrajine, poštovú službu a obchody s tovarom pre domácnosť.

„K dnešnému dňu bolo zničených zhruba 90 percent potravinovej logistiky prevádzkovanej maloobchodnými reťazcami, ale to neznamená, že Ukrajinci zostanú bez jedla,“ povedal Vysockyj podľa tlačovej agentúry Ukrinform.

Jeho vyjadrenie pre novinárom v Kyjeve Reuters označil ako najúprimnejšie oficiálne zhodnotenie škôd, ktoré eskalujúce útoky Ruska spôsobili veľmi krehkej ekonomike Ukrajiny v piatom roku vojny.

V posledných týždňoch sa z regálov niektorých supermarketov v Kyjeve miestami vytratilo čerstvé ovocie a zelenina, cukor, mliečne výrobky a iné položky v dôsledku útokov na logistické sklady predajcov potravín.

Ukrajinské útoky na veľké vzdialenosti v ruskom vnútrozemí sa medzitým okrem energetickej infraštruktúry a ropných tankerov v Čiernom a Azovskom mori zamerali na sklady hlavných internetových predajcov.

(reuters, tasr, im)

Minúta  |  

Španieli požiadali Frontex o pomoc pri riešení situácie v Ceute

Španielsko v piatok požiadalo Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) o pomoc pri vybavovaní prípadov migrantov v severoafrickej exkláve Ceuta. K žiadosti pristúpilo takmer mesiac po tom, ako cez hranicu z Maroka naraz prešli desaťtisíce ľudí.

Španielsky minister vnútra Fernando Grande-Marlaska požiadal generálnu riaditeľku Európskej komisie pre migráciu a vnútorné záležitosti Beate Gminderovú o pomoc agentúry Frontex pri kontrole migrantov, ktorí sa v exkláve zdržiavajú nelegálne. Španielsko zároveň požiadalo o vyslanie ďalších desiatich príslušníkov agentúry.

Podľa úradov zostáva v Ceute 5- až 8-tisíc ľudí z najmenej 72-tisíc, ktorí na konci júla prekročili hranicu z Maroka. Zahynulo vtedy na španielskej strane hranice 82 migrantov, ďalších 14 úmrtí potvrdilo Maroko.

Španielska žiadosť prichádza v čase rastúceho napätia v Ceute. Obyvatelia počas protestov požadujú odchod migrantov. Stany, ktoré migranti využívajú na jednej z pláží, sa stali terčom útokov a niektoré z nich podpálili.

Vo štvrtok zadržali 12 migrantov po tom, ako kameňmi zaútočili na vojenské vozidlo. Pri incidente utrpel zranenia jeden vojak a štyria migranti. Jedenásť zo zadržaných následne vyhostili z Ceuty, uviedol v piatok denník El País s odvolaním sa na zdroje z miestneho súdu. Do potýčky s políciou sa vo štvrtok dostali aj miestni obyvatelia.

(reuters, tasr, im)

Minúta  |  

Nútená antikoncepcia v Grónsku porušovala práva žien

Kampaň nútenej antikoncepcie v Grónsku porušovala ľudské práva žien, podľa dvoch expertných správ však nenaplnila právnu definíciu genocídy. Praktiky sa týkali najmä 60. a 70. rokov minulého storočia.

Najmenej 4-tisíc Grónčaniek a dievčat, niektorých vo veku 12 rokov, dostalo v rokoch 1966 až 1991 vnútromaternicové telieska alebo antikoncepčné injekcie, často bez súhlasu či vedomia. Cieľom bolo znížiť pôrodnosť a veľkosť rodín. Dánske úrady to vraj vtedy považovali za spôsob zlepšenia životných, sociálnych a zdravotných podmienok.

Niektoré ženy následne trpeli silným krvácaním, vážnymi infekciami, poškodením vajíčkovodov či neplodnosťou. V určitých prípadoch im museli odstrániť maternicu.

Experti sa zhodli, že antikoncepcia bez platného súhlasu zasiahla do práva na súkromný a rodinný život a v niektorých prípadoch predstavovala ponižujúce zaobchádzanie. Nezistili však dostatočné dôkazy o úmysle zlikvidovať grónske obyvateľstvo.

Grónska vláda plánuje vytvoriť zmierovaciu komisiu. Dánsko zároveň schválilo odškodnenie 300-tisíc dánskych korún pre každú postihnutú ženu.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.