Preskočiť na obsah
  |  

Útočníci zasiahli letisko a okolie prezidentského sídla v Nigeri

V hlavnom meste Nigeru Niamey sa v sobotu nadránom ozývala intenzívna streľba a výbuchy. Podľa bezpečnostného zdroja zaútočili „teroristi“ na medzinárodné letisko Dioriho Hamaniho a pokúsili sa preniknúť cez bezpečnostný perimeter prezidentského sídla.

Terčom sa stala aj vojenská letecká základňa 101. Bezpečnostné sily podľa predstaviteľa nigerskej poradnej rady Banu Waganu Ibrahima získali nad miestom kontrolu. Svedok agentúry Reuters však následne hlásil ďalšiu streľbu pri letisku a silné výbuchy.

Ďalší bezpečnostný zdroj tvrdil, že útočníkov zneškodnili alebo prinútili utiecť. Reuters tieto tvrdenia nedokázal nezávisle overiť a vojenská vláda sa bezprostredne nevyjadrila.

Niamey zažilo vážne nepokoje už tretíkrát v tomto roku. Niger je od prevratu v júli 2023 pod vojenskou vládou generála Abdourahamana Tianiho a naďalej čelí islamistickým povstalcom napojeným na al-Káidu a Islamský štát.

Krajina zároveň posilnila vzťahy s Ruskom a spolu s Mali a Burkinou Faso vytvorila Alianciu štátov Sahelu.

(reuters, bak)

  |  

Nórsko sa lúči s kráľom Haraldom

Nóri sa v sobotu zhromažďovali pred kráľovským palácom v Osle, aby si uctili zosnulého kráľa Haralda V., ktorý zomrel v piatok vo veku 89 rokov. Na tróne strávil viac ako tri desaťročia.

Už v piatok večer lemovali davy napriek silnému dažďu ulice hlavného mesta. Sledovali smútočnú kolónu, ktorá previezla rakvu z Univerzitnej nemocnice v Osle do paláca.

Verejnosť bude môcť neskôr vzdať panovníkovi úctu pri jeho rakve v kráľovskej kaplnke. Tá bude umiestnená na katafalku zahalenom purpurovou látkou spolu s rodinným vencom a symbolmi monarchie. Termín pohrebu zatiaľ nezverejnili.

Vlajky po celej krajine visia na pol žrde a na verejných miestach sa objavili Haraldove portréty. Mnohí smútiaci pripomínajú najmä jeho dôraz na toleranciu.

Po Haraldovej smrti sa novým panovníkom automaticky stal jeho 53-ročný syn, ktorý prijal meno Haakon VIII. V utorok zloží pred parlamentom prísahu, že bude chrániť nórsku ústavu a zákony.

(reuters, bak)

  |  

OpenAI prestane dodávať svoje modely Muskovmu Cursoru

OpenAI plánuje prestať poskytovať svoje modely nástroju na programovanie Cursor [editor zdrojového kódu s integrovanou umelou inteligenciou, pozn. red.], ktorý po prevzatí spoločnosti Anysphere patrí firme SpaceX Elona Muska. Rozhodnutie ďalej vyostruje spor medzi Muskom a šéfom OpenAI Samom Altmanom.

Firma krok odôvodnila obavami, že SpaceX nebude jej technológie používať v súlade so zmluvnými podmienkami. Poukázala pritom na predchádzajúce skúsenosti s Muskovými spoločnosťami. Ukončenie poskytovania modelov navrhla na 12. novembra 2026.

Musk reagoval, že mu na rozhodnutí nezáleží, a Altmana spolu s prezidentom OpenAI Gregom Brockmanom označil za nedôveryhodných. Ich dlhoročný konflikt tento rok vyústil do súdneho sporu o Muskovu žalobu za 150 miliárd dolárov. Federálna porota rozhodla v jeho neprospech.

Spoluzakladateľ Cursoru Michael Truell oznámil, že spoločnosť rokuje s OpenAI o vyriešení situácie. Konkurenčná firma Anthropic medzitým plánuje zvýšiť výpočtovú kapacitu na podporu svojich modelov Claude v Cursore.

SpaceX sa v júni dohodla na kúpe spoločnosti Anysphere za 60 miliárd dolárov a akvizíciu dokončila tento mesiac.

(reuters, bak)

  |  

Ľupták navrhuje zmenu pri doplácaní peňazí na šport

Podmienky na doplatenie zadržaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na športovú činnosť by sa mohli zmeniť. Poslanec Národnej rady Pavel Ľupták (SNS) navrhuje v novele zákona o športe zaviesť jednotnú 45-dňovú lehotu.

V súčasnosti je možnosť doplatenia peňazí po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov viazaná na pevný dátum 30. novembra príslušného roka. Po novom by stačilo preukázať splnenie podmienok do 45 dní od straty spôsobilosti alebo jej dočasného pozastavenia.

Cieľom je podľa Ľuptáka zabezpečiť rovnaké časové podmienky bez ohľadu na to, v ktorej časti roka k strate spôsobilosti došlo.

Navrhovaná úprava nemení dôvody ani dĺžku straty spôsobilosti či podmienky jej obnovenia. Zachováva tiež povinnosť ministerstva športu a cestovného ruchu bezodkladne zrušiť dočasné pozastavenie, keď pominie jeho dôvod. Mení sa iba časová podmienka, od ktorej závisí možnosť doplatenia zadržaných prostriedkov.

(tasr, bak)

  |  

Flavio Bolsonaro mieni rešpektovať výsledok brazílskych volieb

Brazílsky senátor Flavio Bolsonaro a hlavný opozičný kandidát v prezidentských voľbách v krajine, v piatok vyhlásil, že bude rešpektovať výsledok októbrových volieb a uistil, že sa bude snažiť byť zvolený podľa súčasných volebných pravidiel.

Pravicový zákonodarca je najstarším synom bývalého prezidenta Jaira Bolsonara , ktorý si odpykáva 27-ročný trest odňatia slobody za pokus o zvrátenie svojej porážky vo voľbách v roku 2022, ktorú zvíťazil v boji proti ľavicovému prezidentovi Luizovi Ináciovi Lulovi da Silvovi.

„Budem rešpektovať volebný proces; budem rešpektovať výsledky,“ povedal senátor v rozhovore pre Jornal Nacional televízie TV Globo, najsledovanejšiu spravodajskú reláciu v Brazílii.

Jeho otca v septembri minulého roka odsúdil senát brazílskeho Najvyššieho súdu za plánovanie prevratu s cieľom udržať sa pri moci po prehre vo voľbách v roku 2022. Senátor uviedol, že ak bude zvolený, má v úmysle udeliť amnestiu osobám odsúdeným za nepokoje v Brazílii v januári 2023, keď Bolsonarovi stúpenci vtrhli a vyplienili prezidentský palác, Najvyšší súd a Kongres.

(reuters, im)

  |  

Voliči v Bratislave budú rozhodovať stranícky, tvrdí Hrabko

Je pravdepodobné, že sa väčšina bratislavských voličov bude pri voľbe primátora rozhodovať najmä podľa straníckej podpory kandidátov, a nie na základe konkrétnych výsledkov komunálnej politiky, keďže sa tak správali aj pri posledných komunálnych voľbách. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Takýto typ voľby podľa neho zvyšuje šance aktuálneho primátora Matúša Valla (Team Bratislava, PS, SaS a Demokrati). „Pán Vallo má proti sebe relevantných kandidátov, ale hlasy medzi nich sa rozdelia. Volebná matematika jednoducho nepustí,“ poznamenal Hrabko.

Kandidátnu listinu na post primátora Bratislavy podalo šesť uchádzačov. Piati z nich sú nominanti politických strán, hnutí či koalícií, jeden uchádzač podal kandidatúru ako nezávislý. Okrem Valla kandidatúru avizoval aj bratislavský mestský a krajský poslanec Martin Winkler (strana Dunaj), ako nezávislý šéf rezortu dopravy Jozef Ráž, predsedníčka Pirátskej strany Zuzana Šubová, Miroslav Heredoš pod hlavičkou hnutia Vlastenecký blok a Ľubomír Geci za stranu MySlovensko.

Komunálne a regionálne voľby budú podľa Hrabka ovplyvnené aj tým, že budú iba rok pred parlamentnými a výsledky hlasovania voličov do samosprávnych orgánov budú aj signálom pre parlamentné voľby. „Bude záležať na výsledkoch volieb do samospráv, ktorá strana bola úspešná a ktorá nie. A môže dôjsť aj k prekvapeniam,“ povedal.

(tasr, im)