Preskočiť na obsah
  |  

Firmám bez zavedenej štruktúry odmeňovania už hrozia pokuty

Firmy mali do 31. júla zaviesť systém odmeňovania umožňujúci objektívne porovnávať hodnotu práce a zabezpečiť rovnakú mzdu mužom a ženám za prácu rovnakej hodnoty. Inšpektoráty práce už dodržiavanie pravidiel kontrolujú.

Ženy na Slovensku zarábali začiatkom roka v priemere o 15,7 percenta menej na hodinu než muži. Zamestnávatelia preto musia podľa európskej smernice a slovenského zákona prijať konkrétne opatrenia na odstránenie rozdielov.

Firmy majú vytvoriť katalóg pracovných pozícií a určiť ich hodnotu nezávisle od konkrétnych zamestnancov. Pomôcť im môže nástroj ministerstva práce, ktorý hodnotí napríklad komunikačné zručnosti či finančnú zodpovednosť. Pri porovnávaní odmien treba okrem základnej mzdy zohľadniť prémie, podiely na zisku a ďalšie vyčísliteľné benefity.

Podľa poradenskej spoločnosti Grant Thornton slovenskí zamestnávatelia často preceňujú fyzickú náročnosť a riadiace funkcie, naopak podhodnocujú komunikáciu, emócie či organizáciu typickú pre ženské pozície.

Za porušenie povinností môžu firmám hroziť pokuty až do 100-tisíc eur.

(tasr, bak)

  |  

O použití jadrových zbraní rozhoduje francúzsky prezident

Francúzska delegovaná ministerka pre ozbrojené sily a veteránov Alice Rufová odmietla spresniť, či by Paríž za určitých okolností bránil Slovensko alebo Pobaltie aj jadrovými zbraňami. Francúzska jadrová doktrína je podľa nej zámerne nejednoznačná a rozhodnutie o ich použití patrí výlučne prezidentovi.

Pripomenula však, že podľa Emmanuela Macrona majú životné záujmy Francúzska európsky rozmer a každá extrémna hrozba voči Európe by zasiahla aj francúzske záujmy.

Rufová zároveň potvrdila, že Slovensko sa ako pozorovateľ zúčastnilo na niektorých rokovaniach Koalície ochotných pre Ukrajinu. To však podľa nej neznamená, že sa zaviazalo plniť všetky záväzky zoskupenia. Spoločným cieľom je podľa ministerky spravodlivý, trvalý a komplexný mier, ktorý neodmení ruskú agresiu. Zdôraznila tiež, že o Ukrajine nemožno rokovať bez jej účasti a prípadná dohoda musí obsahovať dôveryhodné bezpečnostné záruky.

Francúzsko podporuje posilňovanie európskej protivzdušnej a protiraketovej obrany i urýchľovanie dodávok Ukrajine. Spojené štáty zostávajú podľa Rufovej kľúčovým spojencom, Európa však musí viac investovať do vlastnej obrany a zvyšovať výrobu.

(pravda, bak)

  |  

Útočníci zasiahli letisko a okolie prezidentského sídla v Nigeri

V hlavnom meste Nigeru Niamey sa v sobotu nadránom ozývala intenzívna streľba a výbuchy. Podľa bezpečnostného zdroja zaútočili „teroristi“ na medzinárodné letisko Dioriho Hamaniho a pokúsili sa preniknúť cez bezpečnostný perimeter prezidentského sídla.

Terčom sa stala aj vojenská letecká základňa 101. Bezpečnostné sily podľa predstaviteľa nigerskej poradnej rady Banu Waganu Ibrahima získali nad miestom kontrolu. Svedok agentúry Reuters však následne hlásil ďalšiu streľbu pri letisku a silné výbuchy.

Ďalší bezpečnostný zdroj tvrdil, že útočníkov zneškodnili alebo prinútili utiecť. Reuters tieto tvrdenia nedokázal nezávisle overiť a vojenská vláda sa bezprostredne nevyjadrila.

Niamey zažilo vážne nepokoje už tretíkrát v tomto roku. Niger je od prevratu v júli 2023 pod vojenskou vládou generála Abdourahamana Tianiho a naďalej čelí islamistickým povstalcom napojeným na al-Káidu a Islamský štát.

Krajina zároveň posilnila vzťahy s Ruskom a spolu s Mali a Burkinou Faso vytvorila Alianciu štátov Sahelu.

(reuters, bak)

  |  

Nórsko sa lúči s kráľom Haraldom

Nóri sa v sobotu zhromažďovali pred kráľovským palácom v Osle, aby si uctili zosnulého kráľa Haralda V., ktorý zomrel v piatok vo veku 89 rokov. Na tróne strávil viac ako tri desaťročia.

Už v piatok večer lemovali davy napriek silnému dažďu ulice hlavného mesta. Sledovali smútočnú kolónu, ktorá previezla rakvu z Univerzitnej nemocnice v Osle do paláca.

Verejnosť bude môcť neskôr vzdať panovníkovi úctu pri jeho rakve v kráľovskej kaplnke. Tá bude umiestnená na katafalku zahalenom purpurovou látkou spolu s rodinným vencom a symbolmi monarchie. Termín pohrebu zatiaľ nezverejnili.

Vlajky po celej krajine visia na pol žrde a na verejných miestach sa objavili Haraldove portréty. Mnohí smútiaci pripomínajú najmä jeho dôraz na toleranciu.

Po Haraldovej smrti sa novým panovníkom automaticky stal jeho 53-ročný syn, ktorý prijal meno Haakon VIII. V utorok zloží pred parlamentom prísahu, že bude chrániť nórsku ústavu a zákony.

(reuters, bak)

  |  

OpenAI prestane dodávať svoje modely Muskovmu Cursoru

OpenAI plánuje prestať poskytovať svoje modely nástroju na programovanie Cursor [editor zdrojového kódu s integrovanou umelou inteligenciou, pozn. red.], ktorý po prevzatí spoločnosti Anysphere patrí firme SpaceX Elona Muska. Rozhodnutie ďalej vyostruje spor medzi Muskom a šéfom OpenAI Samom Altmanom.

Firma krok odôvodnila obavami, že SpaceX nebude jej technológie používať v súlade so zmluvnými podmienkami. Poukázala pritom na predchádzajúce skúsenosti s Muskovými spoločnosťami. Ukončenie poskytovania modelov navrhla na 12. novembra 2026.

Musk reagoval, že mu na rozhodnutí nezáleží, a Altmana spolu s prezidentom OpenAI Gregom Brockmanom označil za nedôveryhodných. Ich dlhoročný konflikt tento rok vyústil do súdneho sporu o Muskovu žalobu za 150 miliárd dolárov. Federálna porota rozhodla v jeho neprospech.

Spoluzakladateľ Cursoru Michael Truell oznámil, že spoločnosť rokuje s OpenAI o vyriešení situácie. Konkurenčná firma Anthropic medzitým plánuje zvýšiť výpočtovú kapacitu na podporu svojich modelov Claude v Cursore.

SpaceX sa v júni dohodla na kúpe spoločnosti Anysphere za 60 miliárd dolárov a akvizíciu dokončila tento mesiac.

(reuters, bak)

  |  

Ľupták navrhuje zmenu pri doplácaní peňazí na šport

Podmienky na doplatenie zadržaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na športovú činnosť by sa mohli zmeniť. Poslanec Národnej rady Pavel Ľupták (SNS) navrhuje v novele zákona o športe zaviesť jednotnú 45-dňovú lehotu.

V súčasnosti je možnosť doplatenia peňazí po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov viazaná na pevný dátum 30. novembra príslušného roka. Po novom by stačilo preukázať splnenie podmienok do 45 dní od straty spôsobilosti alebo jej dočasného pozastavenia.

Cieľom je podľa Ľuptáka zabezpečiť rovnaké časové podmienky bez ohľadu na to, v ktorej časti roka k strate spôsobilosti došlo.

Navrhovaná úprava nemení dôvody ani dĺžku straty spôsobilosti či podmienky jej obnovenia. Zachováva tiež povinnosť ministerstva športu a cestovného ruchu bezodkladne zrušiť dočasné pozastavenie, keď pominie jeho dôvod. Mení sa iba časová podmienka, od ktorej závisí možnosť doplatenia zadržaných prostriedkov.

(tasr, bak)