Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva neplánuje znížiť diplomatickú úroveň s Berlínom

Moskva napriek rastúcemu napätiu neplánuje znížiť úroveň diplomatických vzťahov s Nemeckom. Vo štvrtok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na rozhodnutie Berlína zatvoriť ruský konzulát v Bonne.

Nemecko oznámilo opatrenia po augustovom náleze dronu s výbušninami na letisku Lipsko/Halle. Berlín okrem konzulátu plánuje zatvoriť aj kultúrne centrum Ruský dom. Moskva odmieta akúkoľvek zodpovednosť za incident a tvrdí, že Nemecko nepredložilo dôkazy o ruskom zapojení.

Rusko už oznámilo odvetný krok v podobe zatvorenia pobočiek nemeckého Goetheho inštitútu. Peskov zároveň obvinil kancelára Friedricha Merza z neprimeraného postupu voči Moskve.

Hovorca Kremľa kritizoval aj rozdielny prístup Berlína k vyšetrovaniu výbuchov plynovodov Nord Stream z roku 2022. Poukázal na podozrenia voči ukrajinským občanom a tvrdil, že Nemecko napriek tomu nepristúpilo k obdobným opatreniam voči ukrajinským inštitúciám.

„Zatiaľ každý, kto v posledných rokoch vyhodil do vzduchu niečo nemecké, bol Ukrajinec, ktorého chytili samotní Nemci,“ povedal Peskov. „Zavreli aspoň jeden ukrajinský generálny konzulát v súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi konaniami? Nie, nezavreli. Zavreli nejaké ukrajinské kultúrne centrá? Nie,“ dodal.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

V Číne prekvitá priemyselný turizmus. Ľudia platia aj 15-tisíc dolárov

Čínske továrne sa stávajú vyhľadávaným cieľom zahraničných investorov a podnikateľov, ktorí chcú zblízka spoznať pokrok krajiny v robotike, umelej inteligencii či elektromobilite. Za niekoľkodňové technologické exkurzie sú niektorí ochotní zaplatiť až 15-tisíc dolárov.

Rastúci záujem súvisí aj s obavami, že Čína získava náskok v pokročilej výrobe. Technologické prehliadky smerujú najmä do Šen-čenu, Pekingu, Šanghaja, Chang-čou a Che-feja. Agentúra GloPen zaznamenala v roku 2026 medziročný nárast dopytu o 50 percent.

Priemyselnú turistiku podporuje aj Peking. Viac ako 140 lokalít získalo štatút oficiálnych ukážkových miest. Továreň Xiaomi na elektromobily od marca 2024 navštívilo vyše 250-tisíc ľudí.

Experti však upozorňujú, že technologický náskok Číny nemožno preceňovať. Zahraničné firmy si naďalej držia významný podiel na svetových trhoch, množstvo špičkového duševného vlastníctva aj vysoké zisky.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Aktivisti v Novom Sade premenovali ulicu na Bulvár Ratka Mladića

V srbskej metropole Vojvodiny Novom Sade sa objavil veľkoplošný nápis „Bulvár Ratka Mladiča“, ktorý vzhľadom napodobňuje oficiálne označenie ulíc. Podobné nálepky sa v uplynulých dňoch objavili aj na ďalších miestach v štvrti Liman.

Podobná kampaň sa uskutočnila v roku 2007 v Belehrade. Plagáty s Mladičovým menom vtedy vylepovali predstavitelia Srbskej radikálnej strany vrátane súčasného prezidenta Aleksandra Vučiča, ktorý bol jej generálnym tajomníkom.

Ratko Mladič, bývalý veliteľ bosnianskosrbskej armády odsúdený za genocídu v Srebrenici a ďalšie vojnové zločiny, zomrel 27. augusta vo väzení v Haagu vo veku 85 rokov. V časti srbskej spoločnosti je napriek odsúdeniu naďalej vnímaný ako hrdina.

Vučič vo štvrtok oznámil, že Mladičova rodina prevzala jeho telo. O mieste a termíne pohrebu má verejnosť informovať jeho syn Darko. Prezident odhaduje, že na pohreb by mohli prísť desaťtisíce ľudí.

(hina, tasr, sab)

Minúta  |  

Iránci pochovali obete zo svadby, zaútočili na Kuvajt

Irán v noci zaútočil raketami a dronmi na americkú základňu v Kuvajte. Kuvajtská armáda oznámila, že jej protivzdušná obrana útok zachytila. Išlo o ďalšiu eskaláciu konfliktu po rozsiahlych amerických náletoch na iránske pobrežie.

Teherán tvrdí, že pri jednom z amerických útokov v oblasti Sirik zahynuli štyria ľudia a takmer 70 utrpelo zranenia po zásahu domu, v ktorom sa konala svadba. Vo štvrtok sa uskutočnil pohreb obetí. Americká armáda uviedla, že správy preveruje, zároveň zdôraznila, že na civilistov zámerne necieli.

USA podľa Washingtonu v utorok útočili na vojenské ciele ako odvetu za iránske útoky na lodnú dopravu v Hormuzskom prielive. Irán následne zasiahol americké základne vo viacerých krajinách regiónu.

Nová eskalácia zvýšila napätie na ropných trhoch. Cena ropy Brent vo štvrtok prekročila 96 dolárov za barel. Po najnovších útokoch však počas dňa neboli hlásené ďalšie rozsiahle údery.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Burnham a Macron diskutovali o opätovnom zblížení Británie s EÚ

Britský premiér Andy Burnham a francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok v Londýne rokovali o snahe Británie prehĺbiť vzťahy s Európskou úniou. Informoval o tom úrad britského premiéra.

Jednou z hlavných tém bola iniciatíva EÚ Made in Europe, ktorá by mohla pri verejných obstarávaniach zvýhodňovať výrobky pochádzajúce z európskych krajín. Burnham upozornil, že takýto prístup by mohol predstavovať významný problém pre britský priemysel.

Obaja lídri sa podľa Downing Street zhodli, že Británia a Francúzsko musia spolupracovať na riešení, ktoré ochráni ich spoločné hospodárske záujmy. Burnham už v auguste vyhlásil, že Londýn by mal postupovať odvážnejšie pri budovaní užších vzťahov s EÚ.

Stretnutie nasledovalo po stredajšej návšteve Macrona a Burnhama s britským kráľom Karolom III. na výstave tapisérie z Bayeux. Historické dielo zapožičalo Francúzsko Britskému múzeu na základe dohody medzi oboma krajinami.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Trump: Európa by mala USA preplatiť pomoc Ukrajine

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že bude od európskych krajín žiadať peniaze za vojenskú pomoc a muníciu, ktorú Spojené štáty v minulosti poskytli Ukrajine. Zároveň naznačil dočasné obmedzenie predaja americkej munície spojencom.

Trump na sociálnej sieti uviedol, že USA si v súčasnosti ponechávajú muníciu na vlastné potreby a vytvárajú zásoby. Predaj spojencom by sa však podľa neho mal čoskoro obnoviť.

Prezident zároveň tvrdí, že Ukrajina a NATO dostali bezplatne pomoc v hodnote stoviek miliárd dolárov, ktorú podľa neho mala zaplatiť Európa. Washington preto plánuje tieto peniaze od európskych štátov dodatočne žiadať.

Vyjadrenia prichádzajú v čase obáv o stav amerických zásob. Reuters v auguste informoval, že americká armáda počas vojny s Iránom spotrebovala značnú časť zásob presných rakiet dlhého doletu, čo vyvolalo otázky o pripravenosti na ďalšie konflikty.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.