Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd v Hongkongu zamietol odvolanie kardinála Zena

Hongkonský súd zamietol odvolanie 94-ročného kardinála Josepha Zena a ďalších štyroch ľudí proti odsúdeniu za nezaregistrovanie nadácie, ktorá pomáhala zadržaným účastníkom protivládnych protestov.

Zen a ďalší štyria správcovia Fondu humanitárnej pomoci 612 dostali v roku 2022 pokutu po 4-tisíc hongkonských dolárov, približne 440 eur. Nadácia do ukončenia činnosti v roku 2021 financovala zdravotnú a právnu pomoc ľuďom zadržaným počas protestov.

Súd vo štvrtok konštatoval, že fond nepožiadal v stanovenej lehote o registráciu ani o výnimku. Podľa verdiktu mali správcovia v úmysle získavať a poskytovať peniaze na podporu protestov z roku 2019.

Bývalá prodemokratická poslankyňa Margaret Ngová oznámila, že obžalovaní sa obrátia na najvyšší súd Hongkongu.

Prípad súvisí s obdobím sprísňovania postupu hongkonských úradov voči prodemokratickému hnutiu po masových protestoch z roku 2019 a prijatí zákona o národnej bezpečnosti v roku 2020.

(ap, tasr, sab)

Minúta  |  

Rusi údajne zaútočili na dva tankery v Čiernom mori, terčom bola aj Ukrnafta

Ruské ozbrojené sily vo štvrtok zasiahli v Čiernom mori dve nákladné lode, ktoré podľa Moskvy prepravovali zbrane, muníciu a vojenské vybavenie pre Ukrajinu. Ruské ministerstvo obrany o útoku informovalo bez ďalších podrobností. Agentúra Reuters tvrdenie nedokázala nezávisle overiť.

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Naftogaz zároveň oznámila, že Rusko zaútočilo na výrobné zariadenia spoločnosti Ukrnafta. Úder podľa nej spôsobil značné škody na technike, presné miesto útoku však nezverejnila.

Incident hlásili aj z Ruskom kontrolovanej časti Doneckej oblasti. Podľa agentúry Interfax zasiahol ukrajinský dron autobus v Horlivke, pričom zahynul jeden civilista a ďalších päť ľudí utrpelo zranenia.

Ruskom dosadený starosta Ivan Prichoďko označil zásah za cielený dronový útok. Ani toto tvrdenie sa nedalo nezávisle potvrdiť. Rusko aj Ukrajina odmietajú, že by zámerne útočili na civilistov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Moskva neplánuje znížiť diplomatickú úroveň s Berlínom

Moskva napriek rastúcemu napätiu neplánuje znížiť úroveň diplomatických vzťahov s Nemeckom. Vo štvrtok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na rozhodnutie Berlína zatvoriť ruský konzulát v Bonne.

Nemecko oznámilo opatrenia po augustovom náleze dronu s výbušninami na letisku Lipsko/Halle. Berlín okrem konzulátu plánuje zatvoriť aj kultúrne centrum Ruský dom. Moskva odmieta akúkoľvek zodpovednosť za incident a tvrdí, že Nemecko nepredložilo dôkazy o ruskom zapojení.

Rusko už oznámilo odvetný krok v podobe zatvorenia pobočiek nemeckého Goetheho inštitútu. Peskov zároveň obvinil kancelára Friedricha Merza z neprimeraného postupu voči Moskve.

Hovorca Kremľa kritizoval aj rozdielny prístup Berlína k vyšetrovaniu výbuchov plynovodov Nord Stream z roku 2022. Poukázal na podozrenia voči ukrajinským občanom a tvrdil, že Nemecko napriek tomu nepristúpilo k obdobným opatreniam voči ukrajinským inštitúciám.

„Zatiaľ každý, kto v posledných rokoch vyhodil do vzduchu niečo nemecké, bol Ukrajinec, ktorého chytili samotní Nemci,“ povedal Peskov. „Zavreli aspoň jeden ukrajinský generálny konzulát v súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi konaniami? Nie, nezavreli. Zavreli nejaké ukrajinské kultúrne centrá? Nie,“ dodal.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

V Číne prekvitá priemyselný turizmus. Ľudia platia aj 15-tisíc dolárov

Čínske továrne sa stávajú vyhľadávaným cieľom zahraničných investorov a podnikateľov, ktorí chcú zblízka spoznať pokrok krajiny v robotike, umelej inteligencii či elektromobilite. Za niekoľkodňové technologické exkurzie sú niektorí ochotní zaplatiť až 15-tisíc dolárov.

Rastúci záujem súvisí aj s obavami, že Čína získava náskok v pokročilej výrobe. Technologické prehliadky smerujú najmä do Šen-čenu, Pekingu, Šanghaja, Chang-čou a Che-feja. Agentúra GloPen zaznamenala v roku 2026 medziročný nárast dopytu o 50 percent.

Priemyselnú turistiku podporuje aj Peking. Viac ako 140 lokalít získalo štatút oficiálnych ukážkových miest. Továreň Xiaomi na elektromobily od marca 2024 navštívilo vyše 250-tisíc ľudí.

Experti však upozorňujú, že technologický náskok Číny nemožno preceňovať. Zahraničné firmy si naďalej držia významný podiel na svetových trhoch, množstvo špičkového duševného vlastníctva aj vysoké zisky.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Aktivisti v Novom Sade premenovali ulicu na Bulvár Ratka Mladića

V srbskej metropole Vojvodiny Novom Sade sa objavil veľkoplošný nápis „Bulvár Ratka Mladiča“, ktorý vzhľadom napodobňuje oficiálne označenie ulíc. Podobné nálepky sa v uplynulých dňoch objavili aj na ďalších miestach v štvrti Liman.

Podobná kampaň sa uskutočnila v roku 2007 v Belehrade. Plagáty s Mladičovým menom vtedy vylepovali predstavitelia Srbskej radikálnej strany vrátane súčasného prezidenta Aleksandra Vučiča, ktorý bol jej generálnym tajomníkom.

Ratko Mladič, bývalý veliteľ bosnianskosrbskej armády odsúdený za genocídu v Srebrenici a ďalšie vojnové zločiny, zomrel 27. augusta vo väzení v Haagu vo veku 85 rokov. V časti srbskej spoločnosti je napriek odsúdeniu naďalej vnímaný ako hrdina.

Vučič vo štvrtok oznámil, že Mladičova rodina prevzala jeho telo. O mieste a termíne pohrebu má verejnosť informovať jeho syn Darko. Prezident odhaduje, že na pohreb by mohli prísť desaťtisíce ľudí.

(hina, tasr, sab)

Minúta  |  

Iránci pochovali obete zo svadby, zaútočili na Kuvajt

Irán v noci zaútočil raketami a dronmi na americkú základňu v Kuvajte. Kuvajtská armáda oznámila, že jej protivzdušná obrana útok zachytila. Išlo o ďalšiu eskaláciu konfliktu po rozsiahlych amerických náletoch na iránske pobrežie.

Teherán tvrdí, že pri jednom z amerických útokov v oblasti Sirik zahynuli štyria ľudia a takmer 70 utrpelo zranenia po zásahu domu, v ktorom sa konala svadba. Vo štvrtok sa uskutočnil pohreb obetí. Americká armáda uviedla, že správy preveruje, zároveň zdôraznila, že na civilistov zámerne necieli.

USA podľa Washingtonu v utorok útočili na vojenské ciele ako odvetu za iránske útoky na lodnú dopravu v Hormuzskom prielive. Irán následne zasiahol americké základne vo viacerých krajinách regiónu.

Nová eskalácia zvýšila napätie na ropných trhoch. Cena ropy Brent vo štvrtok prekročila 96 dolárov za barel. Po najnovších útokoch však počas dňa neboli hlásené ďalšie rozsiahle údery.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.