Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina chce prevziať veľké značky balenej vody, akcionári sa bránia

Spor sa týka spoločnosti IDS Ukraine, ktorú spoločne vlastnia miliardárska rodina Patarkacišviliovcov a ruskí investori. Medzi nimi je aj oligarcha Michail Fridman, zakladateľ koncernu Alfa Group, na ktorého boli uvalené sankcie za podporu režimu Vladimira Putina.

Ukrajinské úrady zmrazili majetkové podiely podniku v roku 2022 pre 49-percentnú účasť ruskej strany. Agentúra pre vyhľadávanie a správu majetku dostala za úlohu zabezpečiť nezávislé vedenie firmy. Patarkacišviliovci, vrátane britskej divadelnej producentky Liany, vlastnia 34 percent akcií, menšinovým akcionárom je aj gruzínska vláda.

Šéfka agentúry Jaroslava Maksymenková tvrdí, že proces opakovane narazil na právne a byrokratické prekážky, ako aj na odpor vlastníkov. Počas jedného z výberov správcu čelila inštitúcia kybernetickému útoku, jeho páchateľ však nie je známy a rodina nie je z útoku podozrivá.

Úrad vyjadril obavy z možného prania špinavých peňazí a vyvádzania majetku, oficiálne zistenia o trestnej činnosti však neexistujú. Samostatné konanie o znárodnení časti alebo celého podniku prebieha na protikorupčnom súde.

Rodina tvrdí, že podporuje Ukrajinu a úrady ju nespravodlivo postihujú napriek absencii sankcií či obvinení. Ak neuspeje pred domácimi súdmi, chce sa obrátiť na medzinárodné tribunály.

(guardian, bak)

  |  

NYT: Irán je po pol roku vojny sebavedomejší. Vojnu chce predĺžiť

Americké spravodajské hodnotenia naznačujú, že Teherán lepšie pozná svoje vojenské možnosti aj hranice sily Washingtonu. Režim preto môže pokračovať v konflikte celé mesiace a uvažovať o výraznejšej eskalácii.

Po období relatívneho pokoja zaútočili iránske sily na lode v Hormuzskom prielive a amerických vojakov v regióne. Spojené štáty odpovedali údermi, pri ktorých zahynuli vojaci aj civilisti.

Hoci posledná výmena zostala obmedzená, dohoda o ukončení bojov sa javí ako vzdialená.

Donald Trump momentálne neusiluje o rokovania a spolieha sa na hospodársky tlak. Podľa predstaviteľov oboznámených s hodnoteniami však môžu sankcie v krátkodobom horizonte vyvolať ďalšiu odvetu.

Teherán má naďalej zásoby rakiet a dronov, jeho vedenie je jednotnejšie a vnútornú opozíciu umlčalo. Zároveň lepšie chápe, akú vyjednávaciu silu mu dáva kontrola nad Hormuzom, ktorým pred vojnou prechádzala pätina svetovej ropy. Pravdepodobne tiež počíta s klesajúcimi zásobami americkej munície.

Hackeri spojení s krajinou podľa Washingtonu napadli vyše sto vodárenských systémov v Spojených štátoch a zaujímajú sa o ropnú infraštruktúru. Predlžovanie konfliktu a vysoké ceny benzínu môžu navyše poškodiť republikánov pred novembrovými voľbami.

(nytimes, bak)

  |  

Obchvat Ružomberka otvoria o pár týždňov, už skúšajú tunel Čebrať

Dlho očakávaný diaľničný obchvat Ružomberka sa blíži k otvoreniu. Na úseku D1 Hubová – Ivachnová sa podľa aktuálnych informácií dokončujú posledné práce a Národná diaľničná spoločnosť by ho mala sprejazdniť v najbližších týždňoch.

Na telese diaľnice zostávajú prevažne upratovacie práce. Stavebná činnosť pokračuje najmä pod diaľnicou a na miestach zasiahnutých zosuvmi, ktoré výstavbu v minulosti výrazne skomplikovali.

Práve pre nestabilné územie sa musela meniť trasa a predĺžiť tunel Čebrať. V 3,6-kilometrovom tuneli už niekoľko týždňov funguje osvetlenie. Technológie prešli povinnými skúškami a revíziami a uskutočnila sa aj skúšobná prevádzka bez verejnosti.

Pred otvorením sa ešte počíta s povinnou jesennou údržbou.

Úsek Hubová – Ivachnová má 14,92 kilometra a vytvorí severný obchvat Ružomberka. NDS odhaduje, že motoristom môže oproti jazde po súčasnej ceste I/18 ušetriť až 16 minút. Súčasťou stavby je 19 mostov a tri križovatky.

(est)

  |  

Brusel sa vzoprel Trumpovi, rozsiahlymi investíciami podporí Grónsko

Ursula von der Leyenová má v pondelok predstaviť výrazné zvýšenie európskej finančnej podpory a prehĺbenie politických vzťahov s autonómnym dánskym územím. Dvojdňová návšteva je prejavom solidarity s vládami v Nuuku a Kodani, ktoré odmietajú americké snahy o pripojenie ostrova.

Predsedníčka Európskej komisie označila pripravovaný balík za rozsiahly, podrobnosti však nezverejnila. Peniaze majú smerovať do kritických nerastných surovín, satelitnej komunikácie a obnoviteľnej energie. Premiér Jens-Frederik Nielsen chce ďalej rozvíjať blízke partnerstvo s Európskou úniou.

Význam Arktídy rastie, pretože topenie ľadu otvára nové námorné trasy a sprístupňuje nerastné bohatstvo. O región sa zaujímajú Spojené štáty, Rusko, Čína aj Európa.

Donald Trump vyvolal napätie tvrdením, že Dánsko nedokáže Grónsko brániť a kontrolu by mal prevziať Washington. Európski predstavitelia pripomínajú, že územie chráni Severoatlantická aliancia a Američania tam môžu na základe dohody rozšíriť vojenskú prítomnosť.

Rokovania Washingtonu, Kodane a Nuuku zatiaľ dohodu nepriniesli. Grónsko opustilo európske spoločenstvo v roku 1985, jeho obyvatelia však ako dánski občania zostávajú občanmi Únie. Nový balík rozšíri doterajšiu podporu rybolovu a školstva aj na ďalšie odvetvia.

(reuters, bak)

  |  

Popol z Anak Krakatau paralyzoval leteckú dopravu, zasiahol 170-tisíc ľudí

Osem indonézskych letísk vrátane dvoch obsluhujúcich Jakartu zostalo v pondelok zatvorených. Dôvodom sú erupcie sopky medzi ostrovmi Jáva a Sumatra, ktoré od piatka pokryli hlavné mesto a okolité oblasti.

Rušenie letov ovplyvnilo približne 170-tisíc cestujúcich. Najväčšie letisko v Jakarte malo zostať mimo prevádzky do 18.00 h miestneho času, ďalších sedem najmenej do rána. Medzi nimi sú aj terminály v provinciách Lampung a Západná Jáva.

Minister dopravy Dudy Purwagandhi upozornil, že pre meniace sa počasie nemožno určiť, kedy sa situácia skončí. Poslednú erupciu zaznamenali v nedeľu večer a monitorovacia agentúra považuje pravdepodobnosť ďalších výbuchov za vysokú.

Na jávskej strane vystúpil popol do výšky šesť kilometrov, nad sumatrianskou stranou a časťami provincie Banten až do 15 kilometrov. Úrady odporučili obyvateľom nosiť vonku rúška. Školy v Jakarte a Lampungu prešli pre zdravotné riziká na dištančné vyučovanie.

Indonézia leží v Tichomorskom ohnivom kruhu, kde sú zemetrasenia a sopečné výbuchy časté. Anak Krakatau vznikla približne pred storočím na mieste Krakatau, ktorej erupcie v roku 1883 a následné cunami zabili viac než 36-tisíc ľudí.

(reuters, bak)

  |  

Šéfka EK pricestovala do Grónska, chce podporiť región Arktídy

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu pricestovala do Grónska na dvojdňovú návštevu, aby opätovne potvrdila podporu Europskej únie tomuto arktickému ostrovu, o ktorý dlhodobo prejavuje záujem americký prezident Donald Trump, informuje agentúra AFP.

Okrem plavby loďou okolo ľadovcov sa má stretnúť s predsedom grónskej vlády Jensom Frederikom Nielsenom, dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou a šéfom vlády Faerských ostrovov Beinirom Johannesenom. Údajne má podpísať aj spoločné vyhlásenie medzi Grónskom a Európskou úniou.

„Sme rodina,“ povedala von der Leyenová po pristátí v hlavnom meste ostrova.

Napätie okolo Grónska vyvolal Trump hrozbou anexie dánskeho autonómneho územia, keď tvrdil, že Spojené štáty ho potrebujú na zaistenie svojej bezpečnosti. V reakcii na jeho hrozby európske krajiny podporili Dánsko a Grónsko. Von der Leyenová v januári prisľúbila „masívne“ investície EÚ do Grónska s cieľom posilniť bezpečnosť v Arktíde.

Brusel navrhol zdvojnásobiť priamu pomoc EÚ Grónsku na 530 miliónov eur v rámci budúceho rozpočtu Únie na obdobie 2028–2034. Podľa denníka Financial Times sa očakáva, že von der Leyenová počas svojej návštevy navrhne ďalšiu podporu vo výške 200 miliónov eur.

Jej návšteva sa časovo zhoduje so začiatkom vojenského cvičenia NATO Arctic Shield, na ktorom sa zúčastňujú vojaci z desiatich krajín.

(tasr, sak)