Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Madrid obišiel vedenie Ceuty. Migrantov ubytuje priamo v prístave

Minister dopravy Óscar Puente podpísal nariadenie, ktorým ľavicová vláda prevzala kontrolu nad prístavom v španielskej severoafrickej enkláve a povolila v ňom dočasné ubytovanie migrantov. Postupovala napriek nesúhlasu miestnych orgánov.

Regionálna vláda Juana Jesúsa Vivasa tento zámer v piatok odmietla. Argumentovala významom prístavu pre zásobovanie územia aj blízkosťou veľkého skladu palív. Predtým zamietla využitie opustenej továrne, bývalej vojenskej nemocnice a športových centier.

Ďalší tábor pre približne 900 ľudí vzniká vo štvrti Los Rosales, kde proti nemu protestujú obyvatelia.

Koncom júla preplávalo z Maroka alebo preliezlo hraničné ploty približne 72-tisíc ľudí. Väčšina sa vrátila v priebehu niekoľkých hodín, no o viac než mesiac neskôr zostáva na území okolo 5-tisíc osôb vrátane 1 200 maloletých bez sprievodu.

Mnohí z viac ako 83-tisíc obyvateľov požadujú ich okamžitý návrat do Maroka. Španielske zákony však vyžadujú zdĺhavé individuálne posúdenie každého prípadu. Opakovane preto dochádza k demonštráciám.

Kabinet Pedra Sáncheza čelí silnému tlaku aj pochybnostiam o tvrdení, že marocká vláda nemala s týmto masovým príchodom nič spoločné.

(welt, bak)

Minúta  |  

Lietadlo Amazonu zišlo z dráhy v Miami, zahynulo päť ľudí

Boeing 767-300 prevádzkovaný spoločnosťou 21 Air po nedeľnom pristátí zišiel z dráhy, zasiahol niekoľko vozidiel a zastavil sa na priľahlom poli. Záchranári po príchode našli horiaci stroj, z ktorého stúpal hustý dym. Na zásahu sa podieľalo viac ako 60 jednotiek.

Zranenia utrpelo päť osôb, z nich tri previezli do traumatologického centra v kritickom stave. Totožnosť obetí zatiaľ nezverejnili.

Viacerí ľudia zostali uväznení v automobiloch a museli ich vyslobodzovať špecializované tímy. Hasiči zároveň pátrali po pilotovi a druhom pilotovi v kokpite, no úrady ich stav nespresnili. Zatiaľ nie je jasné ani to, či zosnulí cestovali na palube, alebo sa nachádzali na zemi.

Z lietadla unikalo palivo, ktoré zasahujúci zabezpečovali. Podľa predstaviteľov však verejnosti nehrozilo žiadne ďalšie nebezpečenstvo.

Letisko prerušilo približne na tri hodiny prevádzku. Dve dráhy neskôr otvorilo, no priemerné meškanie príletov dosahovalo v nedeľu večer šesť a pol hodiny.

Stroj priletel zo San Juanu v Portoriku. Mal 32 rokov a v roku 2015 ho prestavali z osobného na nákladný. Príčinu nehody vyšetrujú Federálny letecký úrad a Národná rada pre bezpečnosť dopravy.

(cbs, bak)

Minúta  |  

Ukrajina chce prevziať veľké značky balenej vody, akcionári sa bránia

Spor sa týka spoločnosti IDS Ukraine, ktorú spoločne vlastnia miliardárska rodina Patarkacišviliovcov a ruskí investori. Medzi nimi je aj oligarcha Michail Fridman, zakladateľ koncernu Alfa Group, na ktorého boli uvalené sankcie za podporu režimu Vladimira Putina.

Ukrajinské úrady zmrazili majetkové podiely podniku v roku 2022 pre 49-percentnú účasť ruskej strany. Agentúra pre vyhľadávanie a správu majetku dostala za úlohu zabezpečiť nezávislé vedenie firmy. Patarkacišviliovci, vrátane britskej divadelnej producentky Liany, vlastnia 34 percent akcií, menšinovým akcionárom je aj gruzínska vláda.

Šéfka agentúry Jaroslava Maksymenková tvrdí, že proces opakovane narazil na právne a byrokratické prekážky, ako aj na odpor vlastníkov. Počas jedného z výberov správcu čelila inštitúcia kybernetickému útoku, jeho páchateľ však nie je známy a rodina nie je z útoku podozrivá.

Úrad vyjadril obavy z možného prania špinavých peňazí a vyvádzania majetku, oficiálne zistenia o trestnej činnosti však neexistujú. Samostatné konanie o znárodnení časti alebo celého podniku prebieha na protikorupčnom súde.

Rodina tvrdí, že podporuje Ukrajinu a úrady ju nespravodlivo postihujú napriek absencii sankcií či obvinení. Ak neuspeje pred domácimi súdmi, chce sa obrátiť na medzinárodné tribunály.

(guardian, bak)

Minúta  |  

NYT: Irán je po pol roku vojny sebavedomejší. Vojnu chce predĺžiť

Americké spravodajské hodnotenia naznačujú, že Teherán lepšie pozná svoje vojenské možnosti aj hranice sily Washingtonu. Režim preto môže pokračovať v konflikte celé mesiace a uvažovať o výraznejšej eskalácii.

Po období relatívneho pokoja zaútočili iránske sily na lode v Hormuzskom prielive a amerických vojakov v regióne. Spojené štáty odpovedali údermi, pri ktorých zahynuli vojaci aj civilisti.

Hoci posledná výmena zostala obmedzená, dohoda o ukončení bojov sa javí ako vzdialená.

Donald Trump momentálne neusiluje o rokovania a spolieha sa na hospodársky tlak. Podľa predstaviteľov oboznámených s hodnoteniami však môžu sankcie v krátkodobom horizonte vyvolať ďalšiu odvetu.

Teherán má naďalej zásoby rakiet a dronov, jeho vedenie je jednotnejšie a vnútornú opozíciu umlčalo. Zároveň lepšie chápe, akú vyjednávaciu silu mu dáva kontrola nad Hormuzom, ktorým pred vojnou prechádzala pätina svetovej ropy. Pravdepodobne tiež počíta s klesajúcimi zásobami americkej munície.

Hackeri spojení s krajinou podľa Washingtonu napadli vyše sto vodárenských systémov v Spojených štátoch a zaujímajú sa o ropnú infraštruktúru. Predlžovanie konfliktu a vysoké ceny benzínu môžu navyše poškodiť republikánov pred novembrovými voľbami.

(nytimes, bak)

Minúta  |  

Obchvat Ružomberka otvoria o pár týždňov, už skúšajú tunel Čebrať

Dlho očakávaný diaľničný obchvat Ružomberka sa blíži k otvoreniu. Na úseku D1 Hubová – Ivachnová sa podľa aktuálnych informácií dokončujú posledné práce a Národná diaľničná spoločnosť by ho mala sprejazdniť v najbližších týždňoch.

Na telese diaľnice zostávajú prevažne upratovacie práce. Stavebná činnosť pokračuje najmä pod diaľnicou a na miestach zasiahnutých zosuvmi, ktoré výstavbu v minulosti výrazne skomplikovali.

Práve pre nestabilné územie sa musela meniť trasa a predĺžiť tunel Čebrať. V 3,6-kilometrovom tuneli už niekoľko týždňov funguje osvetlenie. Technológie prešli povinnými skúškami a revíziami a uskutočnila sa aj skúšobná prevádzka bez verejnosti.

Pred otvorením sa ešte počíta s povinnou jesennou údržbou.

Úsek Hubová – Ivachnová má 14,92 kilometra a vytvorí severný obchvat Ružomberka. NDS odhaduje, že motoristom môže oproti jazde po súčasnej ceste I/18 ušetriť až 16 minút. Súčasťou stavby je 19 mostov a tri križovatky.

(est)

Minúta  |  

Brusel sa vzoprel Trumpovi, rozsiahlymi investíciami podporí Grónsko

Ursula von der Leyenová má v pondelok predstaviť výrazné zvýšenie európskej finančnej podpory a prehĺbenie politických vzťahov s autonómnym dánskym územím. Dvojdňová návšteva je prejavom solidarity s vládami v Nuuku a Kodani, ktoré odmietajú americké snahy o pripojenie ostrova.

Predsedníčka Európskej komisie označila pripravovaný balík za rozsiahly, podrobnosti však nezverejnila. Peniaze majú smerovať do kritických nerastných surovín, satelitnej komunikácie a obnoviteľnej energie. Premiér Jens-Frederik Nielsen chce ďalej rozvíjať blízke partnerstvo s Európskou úniou.

Význam Arktídy rastie, pretože topenie ľadu otvára nové námorné trasy a sprístupňuje nerastné bohatstvo. O región sa zaujímajú Spojené štáty, Rusko, Čína aj Európa.

Donald Trump vyvolal napätie tvrdením, že Dánsko nedokáže Grónsko brániť a kontrolu by mal prevziať Washington. Európski predstavitelia pripomínajú, že územie chráni Severoatlantická aliancia a Američania tam môžu na základe dohody rozšíriť vojenskú prítomnosť.

Rokovania Washingtonu, Kodane a Nuuku zatiaľ dohodu nepriniesli. Grónsko opustilo európske spoločenstvo v roku 1985, jeho obyvatelia však ako dánski občania zostávajú občanmi Únie. Nový balík rozšíri doterajšiu podporu rybolovu a školstva aj na ďalšie odvetvia.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.