Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán zavedie novú obmedzenú zónu v Perzskom zálive

Teherán v najbližších dňoch zverejní mapy nového plavebného koridoru a vyznačí obmedzený priestor v Perzskom zálive. Začínať sa má v miestach, kde sa začína americká blokáda Iránu, a pokračovať do ďalších oblastí zálivu. Každé plavidlo, ktoré doň vstúpi, bude zaradené na sankčný zoznam.

Tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí oznámil, že mapy koridoru cez iránske a ománske vody sú už dohodnuté a v najbližších dňoch by ich mali podpísať. Správu koridoru má zabezpečovať Irán.

Otvorenie Hormuzského prielivu podmienil zastavením amerických útokov, hrozieb a sabotáží. Pred vojnou tadiaľ prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy.

Po augustovom útlme sa boje obnovili. Spojené štáty v sobotu zasiahli tri iránske ropné tankery vrátane jedného pri ostrove Chárg po útokoch Revolučných gárd na americké vojnové lode. Za uplynulých 10 dní prešlo úžinou priemerne 10 nákladných plavidiel denne, čo je najmenej od mája. Ropa Brent zdražela nad 97 dolárov za barel.

Americké velenie do nedele presmerovalo 92 obchodných lodí, tri znefunkčnilo a na dve vstúpilo. Teherán tvrdí, že americkému hospodárskemu tlaku bude čeliť reformami.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Lavína na ruskom Kaukaze zabila najmenej 11 horolezcov

Najmenej 11 ľudí zahynulo a ďalších šesť utrpelo zranenia po páde lavíny na skupinu horolezcov v ruskej Kabardsko-Balkarskej republike na severnom Kaukaze. Informovali o tom miestne záchranné zložky.

Lavína sa zosunula v nedeľu približne o 17.00 h miestneho času z vrchu Mižirgi, jedného z najvyšších vrcholov severného Kaukazu. Zasiahla skupinu 33 horolezcov.

Do pondelkového rána sa 10 členom skupiny podarilo zostúpiť z hory vlastnými silami. Osud ďalších šiestich je neznámy a záchranári po nich stále pátrajú.

Do pátracej a záchrannej operácie nasadili viac ako 50 pracovníkov. Ich postup však komplikuje náročný vysokohorský terén a vysoké riziko ďalších lavín.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Víťazstvo AfD v Sasku-Anhaltsku znepokojilo Paríž

Členovia francúzskeho vládneho kabinetu varovali pred dôsledkami nedeľných krajinských volieb v Nemecku. Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa podľa volebných výsledkov dostala na prvé miesto a absolútna väčšina jej ušla len o tri kreslá.

Francúzsky minister financií Roland Lescure označil výsledok za veľmi znepokojujúci signál. Podľa neho poukazuje na vážnu výzvu v podobe populistickej vlny, ktorá sa šíri svetom a ktorej treba čeliť.

Podobne reagoval minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad. Úspech „krajnej pravice“ v nemeckých regionálnych voľbách označil za „mimoriadne vážny okamih pre Európu“.

Politici by podľa neho mali s pokorou počúvať hnev, obavy a strach voličov a primerane na ne odpovedať. Nacionalizmus a xenofóbia však podľa Haddada nikdy nebudú riešením.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Madrid obišiel vedenie Ceuty. Migrantov ubytuje priamo v prístave

Minister dopravy Óscar Puente podpísal nariadenie, ktorým ľavicová vláda prevzala kontrolu nad prístavom v španielskej severoafrickej enkláve a povolila v ňom dočasné ubytovanie migrantov. Postupovala napriek nesúhlasu miestnych orgánov.

Regionálna vláda Juana Jesúsa Vivasa tento zámer v piatok odmietla. Argumentovala významom prístavu pre zásobovanie územia aj blízkosťou veľkého skladu palív. Predtým zamietla využitie opustenej továrne, bývalej vojenskej nemocnice a športových centier.

Ďalší tábor pre približne 900 ľudí vzniká vo štvrti Los Rosales, kde proti nemu protestujú obyvatelia.

Koncom júla preplávalo z Maroka alebo preliezlo hraničné ploty približne 72-tisíc ľudí. Väčšina sa vrátila v priebehu niekoľkých hodín, no o viac než mesiac neskôr zostáva na území okolo 5-tisíc osôb vrátane 1 200 maloletých bez sprievodu.

Mnohí z viac ako 83-tisíc obyvateľov požadujú ich okamžitý návrat do Maroka. Španielske zákony však vyžadujú zdĺhavé individuálne posúdenie každého prípadu. Opakovane preto dochádza k demonštráciám.

Kabinet Pedra Sáncheza čelí silnému tlaku aj pochybnostiam o tvrdení, že marocká vláda nemala s týmto masovým príchodom nič spoločné.

(welt, bak)

Minúta  |  

Lietadlo Amazonu zišlo z dráhy v Miami, zahynulo päť ľudí

Boeing 767-300 prevádzkovaný spoločnosťou 21 Air po nedeľnom pristátí zišiel z dráhy, zasiahol niekoľko vozidiel a zastavil sa na priľahlom poli. Záchranári po príchode našli horiaci stroj, z ktorého stúpal hustý dym. Na zásahu sa podieľalo viac ako 60 jednotiek.

Zranenia utrpelo päť osôb, z nich tri previezli do traumatologického centra v kritickom stave. Totožnosť obetí zatiaľ nezverejnili.

Viacerí ľudia zostali uväznení v automobiloch a museli ich vyslobodzovať špecializované tímy. Hasiči zároveň pátrali po pilotovi a druhom pilotovi v kokpite, no úrady ich stav nespresnili. Zatiaľ nie je jasné ani to, či zosnulí cestovali na palube, alebo sa nachádzali na zemi.

Z lietadla unikalo palivo, ktoré zasahujúci zabezpečovali. Podľa predstaviteľov však verejnosti nehrozilo žiadne ďalšie nebezpečenstvo.

Letisko prerušilo približne na tri hodiny prevádzku. Dve dráhy neskôr otvorilo, no priemerné meškanie príletov dosahovalo v nedeľu večer šesť a pol hodiny.

Stroj priletel zo San Juanu v Portoriku. Mal 32 rokov a v roku 2015 ho prestavali z osobného na nákladný. Príčinu nehody vyšetrujú Federálny letecký úrad a Národná rada pre bezpečnosť dopravy.

(cbs, bak)

Minúta  |  

Ukrajina chce prevziať veľké značky balenej vody, akcionári sa bránia

Spor sa týka spoločnosti IDS Ukraine, ktorú spoločne vlastnia miliardárska rodina Patarkacišviliovcov a ruskí investori. Medzi nimi je aj oligarcha Michail Fridman, zakladateľ koncernu Alfa Group, na ktorého boli uvalené sankcie za podporu režimu Vladimira Putina.

Ukrajinské úrady zmrazili majetkové podiely podniku v roku 2022 pre 49-percentnú účasť ruskej strany. Agentúra pre vyhľadávanie a správu majetku dostala za úlohu zabezpečiť nezávislé vedenie firmy. Patarkacišviliovci, vrátane britskej divadelnej producentky Liany, vlastnia 34 percent akcií, menšinovým akcionárom je aj gruzínska vláda.

Šéfka agentúry Jaroslava Maksymenková tvrdí, že proces opakovane narazil na právne a byrokratické prekážky, ako aj na odpor vlastníkov. Počas jedného z výberov správcu čelila inštitúcia kybernetickému útoku, jeho páchateľ však nie je známy a rodina nie je z útoku podozrivá.

Úrad vyjadril obavy z možného prania špinavých peňazí a vyvádzania majetku, oficiálne zistenia o trestnej činnosti však neexistujú. Samostatné konanie o znárodnení časti alebo celého podniku prebieha na protikorupčnom súde.

Rodina tvrdí, že podporuje Ukrajinu a úrady ju nespravodlivo postihujú napriek absencii sankcií či obvinení. Ak neuspeje pred domácimi súdmi, chce sa obrátiť na medzinárodné tribunály.

(guardian, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.