Preskočiť na obsah
  |  

Rusko a Severnú Kóreu spojil prvý cestný most

Severná Kórea a Rusko v pondelok otvorili svoj prvý cestný most, ktorý spája obe krajiny cez rieku Tumeň. Podľa agentúry TASS ho obe strany označujú za dôležitý míľnik svojho strategického partnerstva.

Nový most sa nachádza neďaleko existujúceho Mosta priateľstva – železničného spojenia uvedeného do prevádzky v roku 1959 po kórejskej vojne. Moskva a Pchjongjang už majú aj priame letecké a železničné spojenie.

Ruský premiér Michail Mišustin počas slávnostného otvorenia prostredníctvom videospojenia uviedol, že nová infraštruktúra má podporiť obchodnú, hospodársku, vedeckú, technologickú a kultúrnu spoluprácu. Očakáva tiež rozvoj cestovného ruchu a vznik nových pracovných miest.

O výstavbe cestného mosta obe krajiny rokovali niekoľko rokov. Práce sa začali vlani v apríli po dohode, ktorú dosiahli počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Severnej Kórei v roku 2024.

Vzťahy Moskvy a Pchjongjangu sa posilnili po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022. Severná Kórea vyslala tisíce vojakov do ruskej Kurskej oblasti, kde pomáhali odrážať ukrajinský vpád z roku 2024.

(reuters, bak)

  |  

Martinskí lekári použili modernú liečbu na vzácnu „upíriu chorobu“

Lekári Univerzitnej nemocnice Martin (UNM) ako prví na Slovensku podali mladej pacientke z Lučenca modernú cielenú liečbu givosiranom. Pacientku roky trápili prudké a bolestivé záchvaty akútnej porfýrie, zriedkavého dedičného metabolického ochorenia.

Akútna porfýria vzniká pri poruche tvorby hemu, pričom sa v tele hromadia toxické látky poškodzujúce nervový systém. Typickými prejavmi sú intenzívne bolesti brucha, nevoľnosť, vracanie, svalová slabosť či neurologické ťažkosti.

Záchvaty môžu byť život ohrozujúce. Niektoré formy sprevádza aj výrazná citlivosť kože na slnko. Spolu s ďalšími prejavmi v minulosti prispela k označeniu porfýrie ako „upírej choroby“.

Givosiran využíva mechanizmus RNA interferencie a cieli na procesy v pečeni spojené s tvorbou látok vyvolávajúcich porfyrické záchvaty. Liečba môže výrazne znížiť ich frekvenciu a potrebu zdravotnej starostlivosti.

Terapiu zabezpečilo špecializované centrum pri I. internej klinike JLF UK a UNM v spolupráci s Rooseveltovou nemocnicou v Banskej Bystrici. Podľa UNM ide o významný krok k dostupnosti modernej liečby vzácnych ochorení priamo na Slovensku.

(est)

  |  

Irán zavedie novú obmedzenú zónu v Perzskom zálive

Teherán v najbližších dňoch zverejní mapy nového plavebného koridoru a vyznačí obmedzený priestor v Perzskom zálive. Začínať sa má v miestach, kde sa začína americká blokáda Iránu, a pokračovať do ďalších oblastí zálivu. Každé plavidlo, ktoré doň vstúpi, bude zaradené na sankčný zoznam.

Tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí oznámil, že mapy koridoru cez iránske a ománske vody sú už dohodnuté a v najbližších dňoch by ich mali podpísať. Správu koridoru má zabezpečovať Irán.

Otvorenie Hormuzského prielivu podmienil zastavením amerických útokov, hrozieb a sabotáží. Pred vojnou tadiaľ prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy.

Po augustovom útlme sa boje obnovili. Spojené štáty v sobotu zasiahli tri iránske ropné tankery vrátane jedného pri ostrove Chárg po útokoch Revolučných gárd na americké vojnové lode. Za uplynulých 10 dní prešlo úžinou priemerne 10 nákladných plavidiel denne, čo je najmenej od mája. Ropa Brent zdražela nad 97 dolárov za barel.

Americké velenie do nedele presmerovalo 92 obchodných lodí, tri znefunkčnilo a na dve vstúpilo. Teherán tvrdí, že americkému hospodárskemu tlaku bude čeliť reformami.

(reuters, bak)

  |  

Lavína na ruskom Kaukaze zabila najmenej 11 horolezcov

Najmenej 11 ľudí zahynulo a ďalších šesť utrpelo zranenia po páde lavíny na skupinu horolezcov v ruskej Kabardsko-Balkarskej republike na severnom Kaukaze. Informovali o tom miestne záchranné zložky.

Lavína sa zosunula v nedeľu približne o 17.00 h miestneho času z vrchu Mižirgi, jedného z najvyšších vrcholov severného Kaukazu. Zasiahla skupinu 33 horolezcov.

Do pondelkového rána sa 10 členom skupiny podarilo zostúpiť z hory vlastnými silami. Osud ďalších šiestich je neznámy a záchranári po nich stále pátrajú.

Do pátracej a záchrannej operácie nasadili viac ako 50 pracovníkov. Ich postup však komplikuje náročný vysokohorský terén a vysoké riziko ďalších lavín.

(reuters, bak)

  |  

Víťazstvo AfD v Sasku-Anhaltsku znepokojilo Paríž

Členovia francúzskeho vládneho kabinetu varovali pred dôsledkami nedeľných krajinských volieb v Nemecku. Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa podľa volebných výsledkov dostala na prvé miesto a absolútna väčšina jej ušla len o tri kreslá.

Francúzsky minister financií Roland Lescure označil výsledok za veľmi znepokojujúci signál. Podľa neho poukazuje na vážnu výzvu v podobe populistickej vlny, ktorá sa šíri svetom a ktorej treba čeliť.

Podobne reagoval minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad. Úspech „krajnej pravice“ v nemeckých regionálnych voľbách označil za „mimoriadne vážny okamih pre Európu“.

Politici by podľa neho mali s pokorou počúvať hnev, obavy a strach voličov a primerane na ne odpovedať. Nacionalizmus a xenofóbia však podľa Haddada nikdy nebudú riešením.

(reuters, bak)

  |  

Madrid obišiel vedenie Ceuty. Migrantov ubytuje priamo v prístave

Minister dopravy Óscar Puente podpísal nariadenie, ktorým ľavicová vláda prevzala kontrolu nad prístavom v španielskej severoafrickej enkláve a povolila v ňom dočasné ubytovanie migrantov. Postupovala napriek nesúhlasu miestnych orgánov.

Regionálna vláda Juana Jesúsa Vivasa tento zámer v piatok odmietla. Argumentovala významom prístavu pre zásobovanie územia aj blízkosťou veľkého skladu palív. Predtým zamietla využitie opustenej továrne, bývalej vojenskej nemocnice a športových centier.

Ďalší tábor pre približne 900 ľudí vzniká vo štvrti Los Rosales, kde proti nemu protestujú obyvatelia.

Koncom júla preplávalo z Maroka alebo preliezlo hraničné ploty približne 72-tisíc ľudí. Väčšina sa vrátila v priebehu niekoľkých hodín, no o viac než mesiac neskôr zostáva na území okolo 5-tisíc osôb vrátane 1 200 maloletých bez sprievodu.

Mnohí z viac ako 83-tisíc obyvateľov požadujú ich okamžitý návrat do Maroka. Španielske zákony však vyžadujú zdĺhavé individuálne posúdenie každého prípadu. Opakovane preto dochádza k demonštráciám.

Kabinet Pedra Sáncheza čelí silnému tlaku aj pochybnostiam o tvrdení, že marocká vláda nemala s týmto masovým príchodom nič spoločné.

(welt, bak)