Preskočiť na obsah
  |  

Tisíce ľudí sa v Belehrade rozlúčili s Ratkom Mladičom

Tisíce ľudí sa v pondelok zhromaždili pred kostolom v Belehrade, aby si uctili bývalého bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča, ktorý minulý týždeň zomrel počas výkonu doživotného trestu za genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Prítomní niesli srbské vlajky aj fotografie Mladiča v tradičnej srbskej vojenskej čiapke a zapaľovali sviečky. Pre záujemcov bola z Bosny a z väčšiny miest k dispozícii bezplatná autobusová doprava. Mladičovu rakvu vystavili v kostole, kde sa pri nej striedalo šesť mužov, prevažne vojnových veteránov zo Srbska a Bosny.

Medzinárodný trestný tribunál OSN pre bývalú Juhosláviu uznal Mladiča za vinného z genocídy za jeho úlohu pri masakre v Srebrenici, pri ktorej v roku 1995 zavraždili približne 8-tisíc bosniackych moslimských mužov a chlapcov. Odsúdili ho aj za 43-mesačné obliehanie Sarajeva, počas ktorého zahynulo približne 10-tisíc ľudí.

Eurokomisárka Marta Kosová minulý týždeň odložila návštevu Srbska pre podľa nej „oslavovanie“ Mladiča po jeho smrti. Pohreb mal viesť patriarcha Srbskej pravoslávnej cirkvi a Mladiča následne pochovať na neďalekom cintoríne vedľa jeho dcéry, ktorá zomrela v roku 1994.

V Sarajeve pohreb opäť vyvolal bolestivé spomienky na vojnu. Matka deväťročného chlapca zabitého počas obliehania vyhlásila, že na Mladiča by sa malo spomínať výhradne ako na „mäsiara“.

(reuters, bak)

  |  

Emiráty rozširujú alternatívne trasy pre energetický export

Spojené arabské emiráty (SAE) rozširujú alternatívne koridory pre energetický export a obchod, aby sa tieto kľúčové aktivity nestali rukojemníkmi pokračujúcej vojny s Iránom. Oznámil to poradca prezidenta SAE Anwar Gargash.

Konflikt výrazne zasiahol arabské štáty Perzského zálivu. Teherán vypálil rakety aj na Emiráty a zaútočil na ich ropné tankery v Hormuzskom prielive.

„Náš energetický export, obchod ani hospodárska činnosť nebudú držané ako rukojemníci,“ vyhlásil Gargash na fóre v Abú Zabí. Krajina preto rozširuje kapacitu prístavov na východnom pobreží a rozvíja potrubné trasy, železnice aj ďalšie obchodné spojenia.

Vzťahy s Iránom sa podľa neho môžu obnoviť, získanie dôvery susedov po útokoch však môže trvať celé desaťročia. SAE už v auguste pozastavili všetky finančné a hospodárske transakcie s islamskou republikou pre vojenskú eskaláciu a raketové hrozby.

Gargash zároveň kritizoval doterajší spoločný postup arabských štátov Perzského zálivu. Hoci sa dlhodobo zhodovali v hodnotení iránskej hrozby, spoločné stanovisko podľa neho nedokázali premeniť na dostatočne jednotný a strategický postup.

(reuters, bak)

  |  

Strany si za tento rok rozdelili takmer 14,3 milióna eur

Politickým stranám a koalícii vyplatilo ministerstvo financií za tento rok štátne príspevky za výsledky parlamentných volieb z roku 2023. Podmienkou na ich získanie bolo predloženie výročnej správy. Peniaze si rozdelilo osem strán a jedna koalícia, ktoré získali aspoň tri percentá hlasov. V júni a júli im rezort celkovo vyplatil takmer 14,3 milióna eur.

Najviac dostal Smer – takmer 3,6 milióna eur. Progresívne Slovensko získalo vyše 2,8 milióna, Hlas takmer 2,4 milióna a koalícia OĽANO, Kresťanská únia a Za ľudí takmer 1,5 milióna eur. KDH dostalo vyše 1,1 milióna, SaS 1,04 milióna a SNS viac ako 935-tisíc eur.

Príspevok patrí aj subjektom, ktoré sa do parlamentu nedostali, no prekročili trojpercentnú hranicu. Republika získala takmer 460-tisíc eur a Aliancia, dnes Maďarská aliancia, viac ako 424-tisíc eur.

Financie vyplácajú každoročne počas volebného obdobia 2023 až 2027. Celková suma dosahuje 92,87 milióna eur a pozostáva z príspevkov za hlasy, na činnosť a na mandát.

(tasr, bak)

  |  

Božik odmieta začínať reformu verejnej správy rušením krajov

Reforma verejnej správy sa nemá začínať rušením jej jednotlivých úrovní, ale posúdením, kto dokáže služby zabezpečovať najefektívnejšie a ako ich financovať. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik tak reagoval na návrh prezidenta Únie miest Slovenska Richarda Rybníčka zmeniť alebo zrušiť samosprávne kraje.

Podľa Božika je najskôr potrebný kompetenčný audit, odstránenie duplicít, zefektívnenie výkonu a zabezpečenie stabilného financovania. Až potom možno diskutovať o organizačných či územných zmenách. Upozornil tiež, že zníženie počtu inštitúcií automaticky neprinesie úspory, keďže stredné školy, regionálne cesty, sociálne služby či verejnú dopravu bude musieť niekto naďalej zabezpečovať.

ZMOS vychádza zo spoločného dokumentu so združením SK8, ktorý nemení súčasné územné usporiadanie. Prípadnú iniciatívu musí podľa Božika predložiť štát.

Rybníček však tvrdí, že zmena alebo zrušenie krajov by ušetrili viac peňazí než nútené zlučovanie malých obcí. Samosprávne organizácie sa podľa neho zhodujú na potrebe reformy, nie však na jej presnej podobe.

(tasr, bak)

  |  

Rusko a Severnú Kóreu spojil prvý cestný most

Severná Kórea a Rusko v pondelok otvorili svoj prvý cestný most, ktorý spája obe krajiny cez rieku Tumeň. Podľa agentúry TASS ho obe strany označujú za dôležitý míľnik svojho strategického partnerstva.

Nový most sa nachádza neďaleko existujúceho Mosta priateľstva – železničného spojenia uvedeného do prevádzky v roku 1959 po kórejskej vojne. Moskva a Pchjongjang už majú aj priame letecké a železničné spojenie.

Ruský premiér Michail Mišustin počas slávnostného otvorenia prostredníctvom videospojenia uviedol, že nová infraštruktúra má podporiť obchodnú, hospodársku, vedeckú, technologickú a kultúrnu spoluprácu. Očakáva tiež rozvoj cestovného ruchu a vznik nových pracovných miest.

O výstavbe cestného mosta obe krajiny rokovali niekoľko rokov. Práce sa začali vlani v apríli po dohode, ktorú dosiahli počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Severnej Kórei v roku 2024.

Vzťahy Moskvy a Pchjongjangu sa posilnili po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022. Severná Kórea vyslala tisíce vojakov do ruskej Kurskej oblasti, kde pomáhali odrážať ukrajinský vpád z roku 2024.

(reuters, bak)

  |  

Martinskí lekári použili modernú liečbu na vzácnu „upíriu chorobu“

Lekári Univerzitnej nemocnice Martin (UNM) ako prví na Slovensku podali mladej pacientke z Lučenca modernú cielenú liečbu givosiranom. Pacientku roky trápili prudké a bolestivé záchvaty akútnej porfýrie, zriedkavého dedičného metabolického ochorenia.

Akútna porfýria vzniká pri poruche tvorby hemu, pričom sa v tele hromadia toxické látky poškodzujúce nervový systém. Typickými prejavmi sú intenzívne bolesti brucha, nevoľnosť, vracanie, svalová slabosť či neurologické ťažkosti.

Záchvaty môžu byť život ohrozujúce. Niektoré formy sprevádza aj výrazná citlivosť kože na slnko. Spolu s ďalšími prejavmi v minulosti prispela k označeniu porfýrie ako „upírej choroby“.

Givosiran využíva mechanizmus RNA interferencie a cieli na procesy v pečeni spojené s tvorbou látok vyvolávajúcich porfyrické záchvaty. Liečba môže výrazne znížiť ich frekvenciu a potrebu zdravotnej starostlivosti.

Terapiu zabezpečilo špecializované centrum pri I. internej klinike JLF UK a UNM v spolupráci s Rooseveltovou nemocnicou v Banskej Bystrici. Podľa UNM ide o významný krok k dostupnosti modernej liečby vzácnych ochorení priamo na Slovensku.

(est)