Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia chce oživiť rast presunom právomocí na regióny

Britský minister financií John Healey vo svojom prvom významnom prejave od nástupu do funkcie predstavil, ako by plán premiéra Andyho Burnhama na presun právomocí z centrálnej vlády mohol pomôcť oživiť hospodársky rast. Mestské regióny majú získať väčšie právomoci pri tvorbe miestnych priemyselných stratégií a získavaní súkromných investícií.

Healey zároveň prisľúbil rozpočtovú disciplínu a znižovanie rastúcich nákladov podnikov aj verejnosti. Do parlamentných volieb v roku 2029 chce znížiť regulačné náklady o 25 percent. Hospodársky rast podľa neho zostáva krehký, v prvom polroku však bol najrýchlejší zo skupiny G7 a produktivita po desaťročiach zaostávania začína rásť.

Z už vyčlenených prostriedkov Britskej podnikateľskej banky určia 150 miliónov libier pre firmy na severe Anglicka. Jednotlivé investície vo výške päť až 15 miliónov libier majú prilákať ďalší súkromný kapitál.

Pred predstavením prvého rozpočtu 28. októbra čelí Healey obavám investorov z inflačných dôsledkov rastúcich cien ropy pre vojnu s Iránom, zmenšujúcemu sa rozpočtovému priestoru a rastúcim výdavkovým záväzkom. Vláda chce dodržať fiškálne pravidlá svojich predchodcov, plány na rozšírenie sociálnej starostlivosti a vyššie výdavky na obranu však vytvárajú tlak na zvýšenie daní o miliardy libier.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Európska únia investuje do Grónska 200 miliónov eur

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok oznámila nový partnerský balík s Grónskom v hodnote 200 miliónov eur. Podľa nej zdôrazňuje strategický význam arktického ostrova pre Európsku úniu.

„Grónsko sa môže spoľahnúť na EÚ,“ vyhlásila von der Leyenová. Dodala, že nový balík prináša konkrétne výsledky úzkej spolupráce medzi obomi stranami.

Finančné prostriedky sa majú investovať v tomto a budúcom roku. Smerovať budú do digitálnej konektivity, udržateľnej ťažby, energetiky a cestovného ruchu, ako aj do vzdelávania, rybolovu a bývania.

Podľa šéfky Komisie investície vytvoria nové príležitosti a prispejú k silnej a angažovanej prítomnosti EÚ v Grónsku aj v Arktíde. Ostrov označila za strategického spojenca a dôveryhodného priateľa.

Von der Leyenová pricestovala do Grónska v čase, keď americký prezident Donald Trump naďalej trvá na tom, že ostrov by mal patriť Spojeným štátom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Správny súd potvrdil zákonný postup v súvislosti s Málincom

Správny súd v Bratislave potvrdil, že ministerstvo životného prostredia postupovalo pri prípravných a prieskumných prácach súvisiacich s prečerpávajúcou vodnou elektrárňou Málinec – Látky zákonne. Žalobu mimovládnych organizácií odmietol a zamietol aj návrh na odkladný účinok.

Rozhodnutie nadväzuje na júlový verdikt Ústavného súdu SR, podľa ktorého bol doterajší postup štátu a investora v plnom súlade s ústavou aj platnou legislatívou. Správny súd zároveň konštatoval, že štátny podnik Vodohospodárska výstavba neprekročil zákonný rámec vrátane zákona o významných investíciách a geologického zákona. Za nedôvodné označil aj tvrdenia o zásahoch do vlastníckeho práva.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) rozhodnutie privítal a označil ho za druhé víťazstvo po verdikte Ústavného súdu.

Právny zástupca žalobcu a podpredseda Demokratov Michal Kiča však Tarabove vyjadrenia označil za zavádzajúce. Tvrdí, že správny súd sa k vecnej stránke uznesenia vlády nevyjadroval, keďže dospel k záveru, že nemá právomoc preskúmavať uznesenia vlády, a k veci samej tak nedal za pravdu nikomu.

Vláda udelila projektu štatút významnej investície. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) ho označil za najväčšiu ekologickú a ekonomickú príležitosť pre stredné Slovensko, pričom zdôraznil, že Málinec musí zostať zdrojom pitnej vody.

Projekt získal podporu samospráv, vyvolal však aj obavy verejnosti. Aktivisti žiadali zrušenie osvedčenia ministerstva o významnej investícii.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Fico po víťazstve AfD varuje pred „ponukou vojny s Ruskom“

Výsledok regionálnych volieb v Sasku-Anhaltsku by podľa premiéra Roberta Fica (Smer) nemal viesť k ponuke vojny s Ruskom ako jedinému spôsobu prekrytia prehry nemeckých vládnych strán.

Predseda vlády označil víťazstvo Alternatívy pre Nemecko (AfD) za suverénne rozhodnutie voličov v demokratických voľbách. Výsledok sa podľa neho nepatrí komentovať ako koniec demokracie či niečo hrôzostrašné. Zároveň pripomenul starú pravdu, podľa ktorej Nemecko „nerobí malé chyby“.

Fico tvrdí, že vládnuce strany prehrávajú, ak zlyhávajú pri riešení nelegálnej migrácie, sú militantné, podporujú vojny a odmietajú priznať podľa neho hrozivý dosah európskej klimatickej politiky na konkurencieschopnosť. Nahrádzajú ich potom strany ponúkajúce často jednoduché riešenia.

Pravicová AfD získala v nedeľných voľbách 43,8 percenta hlasov, absolútnu väčšinu však nedosiahla. AfD s 35-ročným lídrom kandidátky Ulrichom Siegmundom viac než zdvojnásobila výsledok z roku 2021 a v krajinskom parlamente obsadí 39 z 83 kresiel. Volebná účasť dosiahla rekordných 77,8 percenta.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kočner na súde odmietol, že sa Kuciakovi vyhrážal

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku v pondelok prehrali telefonát Mariana Kočnera s novinárom Jánom Kuciakom zo septembra 2017. Kuciak po tomto rozhovore podal na Kočnera trestné oznámenie pre vyhrážanie. Súd pokračuje v procese v kauze Kuciakovej vraždy a prípravy vrážd prokurátorov.

Kočner sa novinára pýtal, prečo sa zaujíma o jeho podnikanie a či ho niekto platí. Kuciak odpovedal, že o jeho aktivitách píše vo verejnom záujme a vychádza z verejne dostupných zdrojov. Kočner následne povedal, že sa začne zaujímať o Kuciaka a jeho rodinu a bude o ňom všetko zverejňovať.

Otec zavraždeného novinára Jozef Kuciak označil zmienku o rodine za ukážku Kočnerovho charakteru. Kočner odmietol, že by sa vyhrážal, a uviedol, že sa s novinárom nikdy osobne nestretol. Splnomocnenec poškodených Roman Kvasnica poukázal na to, že Kuciak vnímal jeho slová ako vyhrážanie, inak by nepodal trestné oznámenie.

Na pojednávaní sa oboznamovali aj s výsledkami lustrácií Kuciaka a jeho príbuzných. Marian Kočner a Alena Zsuzsová čelia obžalobe z objednávky vraždy Jána Kuciaka, pri ktorej vo februári 2018 zavraždili aj jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ukrajinský generálny prokurátor odmieta krytie podvodných call centier

Ukrajinský generálny prokurátor Ruslan Kravčenko poprel obvinenia z korupcie, po tom, ako protikorupčné orgány počas víkendu vykonali razie na prokuratúre v rámci vyšetrovania nelegálnych call centier.

Národný protikorupčný úrad Ukrajiny a Špeciálna protikorupčná prokuratúra oznámili odhalenie systému prania špinavých peňazí, ktorý mal viesť predstaviteľ úradu generálneho prokurátora. Sieť podľa vyšetrovateľov prijímala úplatky za ochranu call centier vykonávajúcich telefonické podvody a prala majetok v hodnote miliónov hrivien.

Úplatky údajne použili na nákup nehnuteľností, šperkov a ďalších cenností. Protikorupčný úrad zverejnil fotografie zo zásahu vrátane trezora naplneného zväzkami dolárových bankoviek. Identifikoval päť členov zodpovedných za systém, ich mená však nezverejnil.

Kravčenko odmietol, že by nelegálne centrá kryl, podporoval ich činnosť alebo na tento účel akokoľvek zneužíval svoje právomoci generálneho prokurátora.

Telefonické podvody na Ukrajine aj v Rusku počas viac než štyri a pol roka trvajúcej vojny prudko pribúdajú. Podľa organizácie Global Initiative Against Transnational Organized Crime zamestnávajú ukrajinské nelegálne call centrá približne 60-tisíc ľudí. Ukrajina zároveň naďalej zápasí s korupciou, ktorá pretrváva aj počas ruskej invázie.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.