Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Otvorili najväčšie európske zariadenie na zachytávanie uhlíka

V Holandsku v pondelok otvorili najväčšie zariadenie na zachytávanie uhlíka v Európe, ktoré vyvinula nórska hnojivová spoločnosť Yara International. Zariadenie na zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) v Sluiskile v provincii Zeeland zníži emisie v jednom z najväčších európskych závodov na výrobu hnojív a zachytený uhlík dopraví do Nórska.

Od tohto roka bude závod Yara Sluiskil zachytávať a skvapalňovať až 800-tisíc metrických ton oxidu uhličitého ročne. Tento uhlík budú prepravovať a uskladňovať 2,6 kilometra pod morským dnom v nórskom kontinentálnom šelfe prevádzkovateľom Northern Lights.

Spoločnosť predpokladá, že v priebehu 15 rokov odstráni z lokality približne 12 miliónov ton oxidu uhličitého. Nórsky premiér Jonas Gahr Støre pri otvorení poznamenal, že tento projekt ponúka riešenie, ktoré je vedecky pokročilé aj komerčne životaschopné.

Európska únia plánuje využívať technológiu zachytávania uhlíka na dosiahnutie cieľa nulových čistých emisií do roku 2050, predovšetkým v chemickej výrobe, kde chýbajú nízkouhlíkové alternatívy. Táto technológia čelí v Európe dlhodobým pochybnostiam týkajúcim sa komerčnej návratnosti a odporu aktivistov či niektorých vlád.

Kritici upozorňujú, že CCS môže firmám umožniť pokračovať v produkcii ropy a plynu so sľubom budúceho zachytávania emisií.

(reuters, max)

Minúta  |  

V Sasku našli výbušné zariadenia pri elektrickom vedení

Po pokuse o sabotáž elektrickej siete v Hornej Lužici vyšetrovatelia objavili a zneškodnili ďalšie výbušné zariadenia. V pondelok o tom informovala prokuratúra v Drážďanoch spolu so saským štátnym úradom kriminálnej polície, píše Tagesschau.

Celkovo až 21 podomácky vyrobených výbušných zariadení ohrozovalo elektrickú infraštruktúru v Sasku. Rozsiahla policajná operácia priamo na mieste trvala od piatku do nedele.

Všetky zariadenia boli v bezprostrednej blízkosti vysokonapäťového elektrického vedenia južne od rozvodne Graustein neďaleko obce Schleife v okrese Görlitz.

Podľa zistení vyšetrovateľov mali nainštalované zariadenia spôsobiť rozsiahle poškodenie energetickej infraštruktúry prostredníctvom skratov. K veľmi podobným sabotážnym činom došlo aj v spolkových krajinách Brandenbursko a Severné Porýnie-Vestfálsko. Vo všetkých zaznamenaných prípadoch zostala plynulá dodávka elektriny plne zaistená.

(max)

Minúta  |  

Británia chce oživiť rast presunom právomocí na regióny

Britský minister financií John Healey vo svojom prvom významnom prejave od nástupu do funkcie predstavil, ako by plán premiéra Andyho Burnhama na presun právomocí z centrálnej vlády mohol pomôcť oživiť hospodársky rast. Mestské regióny majú získať väčšie právomoci pri tvorbe miestnych priemyselných stratégií a získavaní súkromných investícií.

Healey zároveň prisľúbil rozpočtovú disciplínu a znižovanie rastúcich nákladov podnikov aj verejnosti. Do parlamentných volieb v roku 2029 chce znížiť regulačné náklady o 25 percent. Hospodársky rast podľa neho zostáva krehký, v prvom polroku však bol najrýchlejší zo skupiny G7 a produktivita po desaťročiach zaostávania začína rásť.

Z už vyčlenených prostriedkov Britskej podnikateľskej banky určia 150 miliónov libier pre firmy na severe Anglicka. Jednotlivé investície vo výške päť až 15 miliónov libier majú prilákať ďalší súkromný kapitál.

Pred predstavením prvého rozpočtu 28. októbra čelí Healey obavám investorov z inflačných dôsledkov rastúcich cien ropy pre vojnu s Iránom, zmenšujúcemu sa rozpočtovému priestoru a rastúcim výdavkovým záväzkom. Vláda chce dodržať fiškálne pravidlá svojich predchodcov, plány na rozšírenie sociálnej starostlivosti a vyššie výdavky na obranu však vytvárajú tlak na zvýšenie daní o miliardy libier.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Európska únia investuje do Grónska 200 miliónov eur

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok oznámila nový partnerský balík s Grónskom v hodnote 200 miliónov eur. Podľa nej zdôrazňuje strategický význam arktického ostrova pre Európsku úniu.

„Grónsko sa môže spoľahnúť na EÚ,“ vyhlásila von der Leyenová. Dodala, že nový balík prináša konkrétne výsledky úzkej spolupráce medzi obomi stranami.

Finančné prostriedky sa majú investovať v tomto a budúcom roku. Smerovať budú do digitálnej konektivity, udržateľnej ťažby, energetiky a cestovného ruchu, ako aj do vzdelávania, rybolovu a bývania.

Podľa šéfky Komisie investície vytvoria nové príležitosti a prispejú k silnej a angažovanej prítomnosti EÚ v Grónsku aj v Arktíde. Ostrov označila za strategického spojenca a dôveryhodného priateľa.

Von der Leyenová pricestovala do Grónska v čase, keď americký prezident Donald Trump naďalej trvá na tom, že ostrov by mal patriť Spojeným štátom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Správny súd potvrdil zákonný postup v súvislosti s Málincom

Správny súd v Bratislave potvrdil, že ministerstvo životného prostredia postupovalo pri prípravných a prieskumných prácach súvisiacich s prečerpávajúcou vodnou elektrárňou Málinec – Látky zákonne. Žalobu mimovládnych organizácií odmietol a zamietol aj návrh na odkladný účinok.

Rozhodnutie nadväzuje na júlový verdikt Ústavného súdu SR, podľa ktorého bol doterajší postup štátu a investora v plnom súlade s ústavou aj platnou legislatívou. Správny súd zároveň konštatoval, že štátny podnik Vodohospodárska výstavba neprekročil zákonný rámec vrátane zákona o významných investíciách a geologického zákona. Za nedôvodné označil aj tvrdenia o zásahoch do vlastníckeho práva.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) rozhodnutie privítal a označil ho za druhé víťazstvo po verdikte Ústavného súdu.

Právny zástupca žalobcu a podpredseda Demokratov Michal Kiča však Tarabove vyjadrenia označil za zavádzajúce. Tvrdí, že správny súd sa k vecnej stránke uznesenia vlády nevyjadroval, keďže dospel k záveru, že nemá právomoc preskúmavať uznesenia vlády, a k veci samej tak nedal za pravdu nikomu.

Vláda udelila projektu štatút významnej investície. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) ho označil za najväčšiu ekologickú a ekonomickú príležitosť pre stredné Slovensko, pričom zdôraznil, že Málinec musí zostať zdrojom pitnej vody.

Projekt získal podporu samospráv, vyvolal však aj obavy verejnosti. Aktivisti žiadali zrušenie osvedčenia ministerstva o významnej investícii.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Fico po víťazstve AfD varuje pred „ponukou vojny s Ruskom“

Výsledok regionálnych volieb v Sasku-Anhaltsku by podľa premiéra Roberta Fica (Smer) nemal viesť k ponuke vojny s Ruskom ako jedinému spôsobu prekrytia prehry nemeckých vládnych strán.

Predseda vlády označil víťazstvo Alternatívy pre Nemecko (AfD) za suverénne rozhodnutie voličov v demokratických voľbách. Výsledok sa podľa neho nepatrí komentovať ako koniec demokracie či niečo hrôzostrašné. Zároveň pripomenul starú pravdu, podľa ktorej Nemecko „nerobí malé chyby“.

Fico tvrdí, že vládnuce strany prehrávajú, ak zlyhávajú pri riešení nelegálnej migrácie, sú militantné, podporujú vojny a odmietajú priznať podľa neho hrozivý dosah európskej klimatickej politiky na konkurencieschopnosť. Nahrádzajú ich potom strany ponúkajúce často jednoduché riešenia.

Pravicová AfD získala v nedeľných voľbách 43,8 percenta hlasov, absolútnu väčšinu však nedosiahla. AfD s 35-ročným lídrom kandidátky Ulrichom Siegmundom viac než zdvojnásobila výsledok z roku 2021 a v krajinskom parlamente obsadí 39 z 83 kresiel. Volebná účasť dosiahla rekordných 77,8 percenta.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.