Medzi niektorými ďalšími prominentnými pravicovými stranami však zavládlo ticho, čo môže naznačovať určitú mieru znepokojenia v súvislosti s úspechom nemeckej protiestablišmentovej strany.
Trump sleduje, Musk blahoželá
Predbežné výsledky volieb v Sasku-Anhaltsku z nedele 6. septembra ukazujú, že AfD prekonala očakávania a získala 43,8 percenta hlasov. Hoci 39 kresiel znamená, že jej chýbajú tri kreslá k absolútnej väčšine, bola zďaleka najpopulárnejšou stranou, s výrazným náskokom pred doterajšou vládnou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU).
Keď sa táto správa dostala na verejnosť, prezident Donald Trump zverejnil na svojej sociálnej sieti Truth Social snímku obrazovky s predbežnými výsledkami, na ktorej bola AfD na prvom mieste, čo svedčí o záujme lídra slobodného sveta o tieto voľby.
Medzitým najbohatší muž sveta Elon Musk využil svoju platformu X, aby zablahoželal spolupredsedníčke AfD Alice Weidelovej k triumfu jej strany slovami „Gut gemacht!“ („Výborne!“).
Vzhľadom na to, že v roku 2027 sa na starom kontinente budú konať kľúčové voľby – vrátane Francúzska, Španielska a Talianska –, mnohí pravicoví lídri v Európe vyjadrili nádej, že volebný úspech AfD je dobrým znamením.
Bývalý maďarský premiér Orbán, ktorý je tŕňom v oku liberálneho establišmentu, bol obzvlášť optimistický a výsledok označil za „obrovský“ pre Nemecko aj Európu, pričom dodal: „Pripútajte sa. Toto je len začiatok!“
Rovnaké pocity mali aj lídri niektorých národno-pravicových strán vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve. Éric Zemmour, líder strany Reconquête, oslavoval zrútenie „cordon sanitaire“ – bariéry, ktorou sa hlavné politické strany snažia zabrániť pravicovým stranám dostať sa k moci. Zemmour uviedol, že tento kordón „len oddialil hodinu pravdy. Tá hodina už nadišla. A bude znieť všade“.
Vo Veľkej Británii označil Rupert Lowe, líder populistickej strany za reemigráciu Restore Britain, úspech AfD za „inšpiráciu pre to, čo môže dosiahnuť Restore Britain“, pričom uviedol, že nemeckí vlastenci dali o sebe vedieť.
V Taliansku, Rakúsku a Španielsku všetky významné pravicové sily oslavovali tento výsledok a zdanlivo „nezastaviteľný rozmach“ pravice, ktorý tento výsledok predstavuje.
Obavy hlavného prúdu
Pre mainstreamových a establišmentových politikov a komentátorov zrejme ani prejav výsledku, ktorý sa už dlho predpovedal v prieskumoch, nezmiernil ich obavy a strach.
Donald Tusk, centristický poľský premiér, bol obzvlášť ostrý, keď všetkých Poliakov, ktorí oslavujú výsledok volieb v Sasku-Anhaltsku, nazval „idiotmi a zradcami“ a dodal, že mnohí z nich sa nachádzajú v konzervatívnych stranách, ako sú Konfederácia a Právo a spravodlivosť (PiS).
Pre členov francúzskej vlády na čele s Emmanuelom Macronom je víťazstvo AfD „závažným momentom v Európe“, pričom minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad varoval, že „nacionalizmus a xenofóbia nikdy nebudú riešením“.
Osobnosti z radikálnej ľavice vrátane francúzskeho prezidentského kandidáta Jeana-Luca Mélenchona neprekvapivo hlasno kritizovali AfD – aj politický mainstream za to, že umožnil jej úspech.
V Bruseli už týždne narastajú obavy z pravdepodobného víťazstva AfD. Tesne pred víkendovým hlasovaním vysokopostavení úradníci povedali portálu Politico, že národné vlády musia rýchlo pracovať na dokončení rozpočtu pre Úniu, kým si ďalšie euroskeptické strany nezískajú väčší vplyv.
Medzitým prebiehajú v Európskom parlamente neustále manévre zamerané na prerušenie prepojenia medzi najväčšou parlamentnou frakciou – Európskou ľudovou stranou (EPP) – a pravicovými zoskupeniami vrátane frakcie Európa suverénnych národov (ESN), v ktorej pôsobí väčšina zástupcov AfD v Bruseli.
Rastú obavy, že ESN a ďalšie výrazne pravicové skupiny, ako napríklad Patrioti pre Európu, prelomia izolačný kordón a získajú svoje prvé významné pozície vrátane funkcií podpredsedov.
Rozdielne hodnotenia na pravej strane
Hoci mnohí predstavitelia pravice oslavujú úspech AfD, niektoré vyjadrenia a prekvapivé mlčanie naznačujú, že v rámci tohto politického hnutia existujú rozdiely v názore na radikálny prístup tejto strany.
Napríklad od francúzskeho Národného združenia (RN), ktoré vedie prezidentská kandidátka Marine Le Penová, sa neozvali takmer žiadne blahoželania. Obe strany sa už v minulosti dostali do sporu, pričom Le Penová vylúčila AfD zo svojej európskej frakcie pre prílišný radikalizmus, zatiaľ čo jej chránenec Jordan Bardella sa počas leta dištancoval od nemeckej radikálnej pravice.
Bardella, predseda RN, v sobotu potvrdil, že strana nemá v pláne obnoviť spojenectvo s AfD. Zároveň však poukázal na tlak, ktorý úspech tejto strany vytvára na hlavný politický prúd.
Medzitým predstavitelia vládnej konzervatívnej koalície v Taliansku na čele s premiérkou Giorgiou Meloniovou reagovali na správy z Nemecka rozporuplne.
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani označil volebný výsledok za „hroznú správu… pretože sa týka politickej sily, ktorá je v protiklade s liberálnymi a so západnými hodnotami“.
Podpredseda vlády Matteo Salvini však vysmial „ľavicových politikov, ktorí podnecovali strach a katastrofické scenáre“, a dodal: „Strach? Teror? Nebezpečenstvo? Nie, volá sa to DEMOKRACIA. Iná Európa je možná.“
Samotná Meloniová sa zatiaľ nevyjadrila, hoci niektorí komentátori sa domnievajú, že vzhľadom na jej ochotu spolupracovať s európskymi predstaviteľmi a jej transatlantické väzby sa skôr prikláňa k Tajaniho táboru.
Bez ohľadu na tieto rozdelenia však málokto spochybňuje rozsah zmien, ktoré prebiehajú v Nemecku a vo všeobecnosti v Európe. Vzhľadom na to, že v priebehu budúceho roka čaká Európu intenzívny cyklus celoštátnych a regionálnych volieb, táto úvodná salva dodala silnejúcej európskej pravici sebavedomie a zároveň hodila rukavicu politickému establišmentu.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
