Ján Figeľ

Estónsko sa zvykne považovať za štát takmer vzorovej európskej precíznosti. Oceňujú sa tu presné pravidlá, transparentné postupy a jasne stanovené hranice toho, čo je prípustné. Zároveň sa tu venuje mimoriadna pozornosť všetkému, čo by mohlo súvisieť s ruským vplyvom.

Po útoku Ruska na Ukrajinu sa táto ostražitosť ešte výraznejšie posilnila. Nie je na tom nič prekvapujúce: krajina má svoju históriu, svoje obavy a napokon aj nesporné právo starať sa o vlastnú bezpečnosť.

Precíznosť má však aj nebezpečnú vlastnosť: nesprávne východisko, ktoré bolo raz prijaté, môže krok za krokom viesť tam, kam sa pôvodne vôbec nemalo smerovať.

Boj proti ruskému vplyvu sa zmenil na tlak voči pravoslávnej cirkvi

Práve to sa podľa môjho názoru dnes deje v Estónsku, kde sa boj proti ruskému vplyvu postupne zmenil na tlak voči pravoslávnej cirkvi a otázky národnej bezpečnosti sa začali nenápadne prelínať s otázkami viery, kánonického usporiadania a cirkevnej jurisdikcie.