Za necelé dva týždne od zrušenia k pochybnostiam
Ešte 24. augusta pôsobil koniec transakčnej dane ako rozhodnutá vec. Premiér Robert Fico oznámil, že požiadal ministra financií Ladislava Kamenického a štátneho tajomníka Radovana Majerského, aby pripravili legislatívne a technické opatrenia potrebné na jej zrušenie od 1. januára 2027.
Premiér pritom použil nezvyčajne silnú argumentáciu. Daň označil za jeden z hlavných dôvodov, prečo na Slovensko prestali prichádzať investori a prečo slovenská ekonomika rastie pomalšie než česká či poľská.
Zamestnávatelia rozhodnutie privítali, hoci nie bez výhrad. Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský napríklad upozornil, že odstránenie dane nemožno považovať za prorastové opatrenie, ale skôr za zrušenie „deštruktívneho zásahu“.
Práve reakcie podnikateľov a opozície teraz Fico používa ako jeden z argumentov na opätovné otvorenie tejto otázky.
V sobotu 5. septembra už upozorňoval, že prijatie rozpočtu je zodpovednosťou celej koalície a nie je možné „predbiehať sa“ v navrhovaní nových výdavkov a rušení daní. Na koaličnej rade chce preto opätovne otvoriť aj budúcnosť samotnej transakčnej dane.
Inými slovami, opatrenie, ktoré premiér pred necelými dvoma týždňami označoval za brzdu investícií a ekonomického rastu, napokon od januára skončiť nemusí.
Hlas sa zrušenia zatiaľ nevzdáva
Ficov obrat navyše odhaľuje rozdielne predstavy priamo v koalícii. Predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok totiž v nedeľu naznačil, že jeho strana od zrušenia dane cúvnuť nechce. Pripomenul, že s jej odstránením prišiel práve šéf kabinetu a Hlas jeho rozhodnutie rešpektuje.
Problém chýbajúcich približne 500 miliónov eur podľa Šutaja Eštoka musí vyriešiť minister financií.
Práve táto suma vysvetľuje, prečo je zrušenie dane komplikovanejšie, než sa zdalo pri Ficovom augustovom oznámení. Minister financií už v júni odhadoval jej výnos približne na 430 až 450 miliónov eur.
A Slovensko zároveň potrebuje pokračovať v konsolidácii verejných financií.
Najskôr banky, reťazce a hazard
Po augustovom oznámení sa preto rýchlo otvorila otázka, kto vzniknutý výpadok v rozpočte zaplatí.
Šutaj Eštok ukázal okrem iného na bankový sektor a obchodné reťazce. Minister zdravotníctva Kamil Šaško k možným zdrojom pridal aj hazard. Banky sa stali atraktívnym kandidátom najmä pre svoje vysoké zisky.
Finančné domy však osobitný odvod platia už dnes.
Zaviedli ho v roku 2024 prostredníctvom osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach a jeho zvýšená sadzba mala byť od začiatku plánovaná ako dočasná. V roku 2024 predstavovala približne 30 percent zo základu odvodu, následne mala postupne klesať.
V roku 2026 predstavuje ročná sadzba približne 20 percent, od januára 2027 má podľa platnej legislatívy klesnúť približne na 15 percent. Od roku 2028 by mala klesnúť ešte výraznejšie.
Pre štát by tak nebolo nevyhnutné zavádzať úplne novú daň. Dodatočný príjem by získal aj tým, ak by už schválený pokles bankového odvodu zastavil alebo zmenil.
Práve proti takémuto scenáru teraz banky vystúpili.
Banky vytiahli marcový sľub vlády
Asociácia bánk sa pritom nesústredila iba na ekonomické dôsledky vyššieho odvodu. Vláde pripomenula marcové rokovanie tripartity a záväzok, ktorý na ňom podľa asociácie dala zamestnávateľom.
Dňa 23. marca mal byť medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi dosiahnutý sociálny zmier práve na základe prísľubu, že dane a odvody sa pre rok 2027 nebudú negatívne meniť a prípadná ďalšia konsolidácia sa uskutoční „výlučne na strane výdavkov štátu“.
Nešlo pritom iba o interpretáciu bankárov.
SBA cituje aj oficiálny záznam z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady. Minister práce Erik Tomáš vtedy uviedol, že konsolidácia na rok 2027 nebude znamenať žiadny dosah na ľudí ani firmy.
„Zástupcovia vlády informovali sociálnych partnerov, že vláda v ďalšom potenciálnom konsolidačnom balíku neplánuje už žiadne opatrenia, ktoré by mali dosah na ľudí alebo na firmy,“ pripomína asociácia Tomášove slová.
„Ak nemôžete veriť prísľubu...“
Stanovisko bankovej asociácie je na pomery podnikateľských združení formulované mimoriadne ostro.
Inštitúcia tvrdí, že vzhľadom na marcový záväzok vlády sa úvahami o zmene bankového odvodu ani nezaoberá. Ak by totiž banky prestali veriť oficiálnym prísľubom štátu, podľa asociácie by to mohlo mať vážne dôsledky aj pre vzťah bánk ako veriteľov a štátu ako dlžníka.
„Ak nemôžete veriť prísľubu, že sa dane a odvody budúci rok meniť nebudú, ťažko môžete veriť prísľubu rovnakej osoby, že vám vaše pôžičky splatí,“ odkázali banky.
Zároveň upozorňujú, že investície do digitalizácie, služieb či úverovania plánujú na dlhšie obdobie, a potrebujú preto poznať daňové a odvodové podmienky s dostatočným predstihom.
Centrálna banka už skôr žiadala, aby odvod klesal
Argument bankového sektora podporuje aj staršie stanovisko Národnej banky Slovenska.
Centrálna banka upozornila, že osobitný bankový odvod je hlavným dôvodom, prečo ziskovosť slovenských bánk zaostáva za väčšinou krajín Európskej únie. Z pohľadu stability bánk a ich schopnosti financovať ekonomiku preto považuje za dôležité, aby ich ziskovosť výraznejšie nezaostávala za zahraničnou konkurenciou.
Regulátor z toho vyvodil jednoznačný záver: je „kľúčové, aby bankový odvod ďalej klesal“.
Neznamená to však, že by slovenské banky boli v zlej kondícii. Sektor zostáva ziskový, kapitálovo silný a stabilný. Spor sa vedie skôr o to, akú časť ziskov štát bankám odčerpá a čo to v dlhšom horizonte znamená pre tvorbu kapitálu a úverovanie ekonomiky.
Problém, ktorý vláda vytvorila, nezmizol
Sobotný obrat Roberta Ficu pritom mení aj pohľad na samotnú kritizovanú daň.
Ak by zostala zachovaná, štát by nemusel hľadať približne pol miliardy eur, o ktoré by jej zrušením prišiel. Zároveň by však zostala v platnosti daň, ktorú premiér ešte pred dvoma týždňami označoval za jednu z hlavných príčin slabšieho ekonomického rastu a nedostatku investícií.
Vláda sa tak dostáva do pasce dvoch vlastných tvrdení.
Buď transakčná daň skutočne brzdí ekonomiku, ako tvrdil Fico 24. augusta, a jej zachovanie znamená ponechanie problému, ktorý chce kabinet odstrániť, alebo jej zrušenie neprinesie dostatočný hospodársky efekt – a potom zostáva otázkou, prečo premiér jej odstránenie ešte pred necelými dvoma týždňami prezentoval ako významné prorastové opatrenie.
Do tejto situácie navyše vstupuje tretí záväzok: marcový prísľub, že konsolidácia na rok 2027 už nebude znamenať ďalšie zaťaženie ľudí a firiem.
Práve preto je spor o bankový odvod širší než len otázka ziskov finančných domov. Ukazuje, aký úzky priestor vláde pri príprave rozpočtu zostáva. Ak nechce zvýšiť dane a odvody, musí hľadať úspory na strane štátu. Ak nechce alebo nedokáže nájsť dostatočné úspory, bude musieť niektorý zo svojich predchádzajúcich sľubov porušiť.
Po sobotnom Ficovom vystúpení už navyše nie je isté ani to, ktorý z nich to napokon bude.
