Preskočiť na obsah
  |  

Vláda v Srbsku požiadala Vučića o rozpustenie parlamentu

Srbská vláda v pondelok oficiálne požiadala prezidenta Aleksandra Vučića o rozpustenie parlamentu a stanovenie dátumu predčasných volieb. Vučić sa po takmer dvoch rokoch študentských protestov usiluje posilniť svoje postavenie v srbskej politike a chce sa stať premiérom.

Dátum parlamentných volieb by mal oznámiť v najbližších dňoch, pričom ústava vyžaduje na volebnú kampaň 45 až 60 dní.

Premiér Djuro Macut pri oznámení výzvy uviedol, že hlasovanie občanov je najlepším spôsobom, ako zmierniť napätie v spoločnosti. Riadne voľby sa mali konať až v decembri 2027, Vučić však avizoval predčasné hlasovanie na 18. alebo 25. októbra.

Srbská pokroková strana ho v sobotu nominovala na premiéra. Predčasné voľby by mu umožnili pokúsiť sa opätovne presadiť svoju autoritu po protestoch, ktoré predstavovali najväčšiu výzvu pre jeho vládu.

Vučić vedie krajinu ako prezident alebo premiér 12 rokov. Protikorupčné demonštrácie vyvolalo zrútenie betónovej striešky na železničnej stanici v Novom Sade v novembri 2024, pri ktorom zahynulo 16 ľudí.

Opozícia a demonštranti obviňujú Vučića a jeho spojencov z násilia voči politickým oponentom, rozsiahlej korupcie, väzieb na organizovaný zločin a potláčania slobody médií. Vučić a jeho spojenci tieto obvinenia odmietajú.

(reuters, max)

  |  

Fond na podporu umenia zrušil voľbu šéfa a vyhlási novú

Rada Fondu na podporu umenia (FPU) rozhodla o zrušení aktuálnej výzvy na funkciu riaditeľa a o vyhlásení novej. Zdôraznila, že ide o jej vlastné rozhodnutie s cieľom zabezpečiť voľbu, ktorá nevzbudí pochybnosti o svojom priebehu či výsledku.

Podľa Adriany Zálešákovej z FPU sa tento krok netýka žiadneho z uchádzačov a nepredstavuje podporu ani odmietnutie ktorejkoľvek kandidatúry. Nové podmienky aj harmonogram rada zverejní na svojom webe, pričom doterajší uchádzači sa budú môcť prihlásiť opätovne.

Až do zvolenia nového šéfa spravuje fond dočasne poverený riaditeľ František Kornaj, ktorý toto rozhodnutie privítal a vyjadril rešpekt k odporúčaniu ministerky kultúry aj k verdiktu rady.

Odporúčanie zrušiť konanie adresoval rezort kultúry Rade FPU vo štvrtok. Ministerka Martina Šimkovičová (nominantka SNS) svoj apel zdôvodnila pochybnosťami o súlade obsahu výzvy so zákonom o FPU a potrebou garantovať transparentnosť.

Pôvodne plánovanú voľbu riaditeľa, ktorá sa mala konať v utorok, sprevádzali výrazné turbulencie súvisiace s personálnymi zmenami v rade fondu aj podozrenia z ich účelovosti.

(tasr, max)

  |  

Merz vylúčil spoluprácu s AfD

Nemecký kancelár Friedrich Merz vylúčil spoluprácu s Alternatívou pre Nemecko (AfD) po tom, ako zvíťazila v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku so ziskom takmer 44 percent hlasov.

„Toto otriaslo našou stranou v jej základoch,“ priznal Merz o výsledku svojej Kresťanskodemokratickej únie. Sľúbil väčšie úsilie pri oslovovaní voličov, odmietol však návrhy na odstúpenie a chce pokračovať v reformnom programe vlády.

AfD získala 39 z 83 kresiel a nedosiahla tak absolútnu väčšinu. Jej spolupredseda Tino Chrupalla vyzval poslancov CDU, aby umožnili vznik „stredopravej konzervatívnej väčšiny“ a prelomili dlhoročné odmietanie spolupráce s AfD.

Jedinou nemeckou stranou, ktorá signalizovala ochotu spolupracovať s AfD, je ľavicovo-populistická BSW. Obe odmietajú masovú migráciu, podporu Ukrajiny a presadzujú obnovenie vzťahov s Moskvou.

Merz zdôraznil, že úspech AfD nie je dôvodom na zmenu kurzu. Od svojho presvedčenia, že Nemecko musí brániť slobodu proti Rusku, podľa vlastných slov neustúpi „ani o milimeter“.

(reuters, max)

  |  

Ekonomika eurozóny rástla rýchlejšie, než naznačoval prvý odhad

Hospodárstvo eurozóny vzrástlo v druhom štvrťroku medzikvartálne o 0,6 percenta, oznámil Eurostat v spresnených údajoch. Predbežný odhad z konca júla počítal s rastom o 0,4 percenta.

Ekonomika celej Európskej únie vzrástla o 0,7 percenta namiesto pôvodne odhadovaných 0,5 percenta. Údaje za prvý kvartál úrad nezmenil: eurozóna stagnovala a hospodárstvo Únie si pripísalo 0,1 percenta.

V medziročnom porovnaní stúpol hrubý domáci produkt menovej únie o 1,2 percenta a celej EÚ o 1,4 percenta. V predchádzajúcom štvrťroku dosahoval rast 0,6, respektíve 0,9 percenta.

Najvýraznejšie medzikvartálne posilnilo Írsko, a to o 10,2 percenta. Nasledovali Slovinsko s 1,8 percenta a Litva s 1,7 percenta. Slovenská ekonomika vzrástla o 0,2 percenta. Jediný pokles zaznamenalo Rakúsko, ktorého hospodárstvo sa znížilo o 0,1 percenta.

Medziročne najviac rástli Malta o päť percent, Slovinsko o 4,8 percenta a Dánsko o 4,6 percenta. Slovenská ekonomika vzrástla o 0,9 percenta. Írsko kleslo o 0,4 a Rumunsko o dve percentá.

(tasr, bak)

  |  

Dronová obrana a munícia majú posilniť vzťahy s Poľskom

Slovensko a Poľsko podpísali v pondelok v Nowej Debe v Podkarpatskom vojvodstve list o zámere nadviazať bilaterálnu spoluprácu v rámci nástroja SAFE, ktorý má určiť ďalšie smerovanie v oblasti bezpečnosti a obranného priemyslu.

Za slovenskú stranu ho podpísal minister obrany Robert Kaliňák (Smer) a za poľskú jeho náprotivok Władysław Kosiniak-Kamysz.

Spolupráca sa podľa poľského ministra týka dvoch oblastí: munície a programu SAN zameraného na obranu proti dronom. Kosiniak-Kamysz vyzdvihol slovenské výrobné kapacity, skúsenosti a know-how v oblasti výroby munície. „Slovensko je už mnoho rokov známe ako výrobca munície, v poslednom období s osobitným zameraním na muníciu kalibru 155 milimetrov,“ dodal.

Kaliňák bol v Nowej Debe čestným hosťom na ukážke činnosti integrovaného fungovania bojovej skupiny 18. mechanizovanej divízie. Poľsko podľa jeho vyjadrenia dnes predstavuje lídra modernizácie armády v Európe.

(tasr, max)

  |  

Otvorili najväčšie európske zariadenie na zachytávanie uhlíka

V Holandsku v pondelok otvorili najväčšie zariadenie na zachytávanie uhlíka v Európe, ktoré vyvinula nórska hnojivová spoločnosť Yara International. Zariadenie na zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) v Sluiskile v provincii Zeeland zníži emisie v jednom z najväčších európskych závodov na výrobu hnojív a zachytený uhlík dopraví do Nórska.

Od tohto roka bude závod Yara Sluiskil zachytávať a skvapalňovať až 800-tisíc metrických ton oxidu uhličitého ročne. Tento uhlík budú prepravovať a uskladňovať 2,6 kilometra pod morským dnom v nórskom kontinentálnom šelfe prevádzkovateľom Northern Lights.

Spoločnosť predpokladá, že v priebehu 15 rokov odstráni z lokality približne 12 miliónov ton oxidu uhličitého. Nórsky premiér Jonas Gahr Støre pri otvorení poznamenal, že tento projekt ponúka riešenie, ktoré je vedecky pokročilé aj komerčne životaschopné.

Európska únia plánuje využívať technológiu zachytávania uhlíka na dosiahnutie cieľa nulových čistých emisií do roku 2050, predovšetkým v chemickej výrobe, kde chýbajú nízkouhlíkové alternatívy. Táto technológia čelí v Európe dlhodobým pochybnostiam týkajúcim sa komerčnej návratnosti a odporu aktivistov či niektorých vlád.

Kritici upozorňujú, že CCS môže firmám umožniť pokračovať v produkcii ropy a plynu so sľubom budúceho zachytávania emisií.

(reuters, max)