Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spor o Falklandy: Argentína žaluje ropnú spoločnosť za ťažbu

Argentínska vláda podá trestné oznámenie na energetickú spoločnosť Navitas Petroleum a jej predstaviteľov za pôsobenie na Falklandských ostrovoch.

Krok oznámila v pondelok po tom, ako prezident Javier Milei prisľúbil sankcie voči firmám ťažiacim ropu v britskom zámorskom území.

Minister zahraničných vecí Pablo Quirno má žalobu podať proti viacerým dcérskym spoločnostiam a partnerom Navitasu, ktorí na ostrovoch podnikajú, ako aj proti členom ich vedenia.

Buenos Aires tvrdí, že firmy porušili argentínske zákony, keď na základe licencií vydaných Spojeným kráľovstvom skúmali a využívali ložiská uhľovodíkov v severnej časti Falklandskej panvy. Spoločnosť na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.

Milei minulý týždeň osobitne poukázal na projekt ťažby ropy Sea Lion. Ohlásené postihy sa môžu týkať aj akcionárov, riaditeľov a dodávateľov spoločností zapojených do ropných a plynárenských aktivít na súostroví.

Projekt prevádzkuje Navitas Petroleum, obchodovaný na burze v Tel Avive, ktorý v ňom vlastní 65-percentný podiel. Predseda firmy Gideon Tadmor drží približne deväť percent jej akcií.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Deväť dní v tme, bahne a bez jedla. Záchranári napokon uvideli ruku

Kabir Maharjan a Sanjay Sah prežili deväť dní uväznení v zaplavenom tuneli pod troskami vodnej elektrárne v nepálskom údolí Trišúlí. Zachránila ich vzduchová kapsa v stúpajúcom káblovom tuneli, približne 160 metrov od východu.

Katastrofu 26. augusta vyvolal zrútený ľadovec nad údolím. Mohutná vlna bahna a vody zasiahla 12 hydroenergetických projektov, zničila dediny, usmrtila viac než 1 300 ľudí a tisíce zostali nezvestné v Nepále aj susednom Tibete.

Sah si v tme dodával odvahu hinduistickými modlitbami. Maharjan pil kalnú vodu, v ktorej ležal. Záchranné práce komplikovali nestabilné nánosy, dážď aj trosky pochované pod 15 až 30 metrami zosunutého materiálu. Dostať sa k zavalenému vstupu trvalo takmer šesť dní.

Na desiaty deň začali tímy pri vŕtaní počuť neurčité zvuky. Po vypnutí strojov opakovane volali do tmy, až vo svetle zazreli ruku. Vojaci prerazili malý otvor a zvnútra zaznelo: „Sme tu.“

Ani jeden muž nedokázal stáť. Saha vyniesli na chrbte, vážnejšie zraneného Maharjana na nosidlách. V nemocnici spočiatku nespoznal ani svoju manželku.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Polícia preveruje 46-miliónovú zákazku na hasičské autá, jedno zaistila

Policajný zbor (PZ) vo veci súvisiacej s obstarávaním hasičských vozidiel vykonáva potrebné úkony s cieľom riadne preveriť všetky okolnosti a skutočnosti súvisiace s prípadom. TASR o tom informoval odbor komunikácie a prevencie Prezídia PZ.

„Zaistenie vozidla je procesným úkonom, ktorý sám osebe neznamená potvrdenie spáchania trestného činu ani neprejudikuje prípadnú trestnú zodpovednosť konkrétnej osoby,“ informovala polícia.

Policajný zbor deklaruje, že postupuje zákonne, nestranne a bez ohľadu na postavenie či osoby, ktorých sa preverované skutočnosti týkajú. „Naším cieľom je dôsledne preveriť všetky relevantné okolnosti a odstrániť prípadné pochybnosti, ktoré v súvislosti s predmetným obstarávaním vznikli,“ uviedli policajti.

Vzhľadom na prebiehajúce úkony považuje PZ za predčasné vyvodzovať akékoľvek závery. Ministerstvo vnútra eviduje začatie trestného stíhania v súvislosti s obstaraním, dodávkou a uvedením novej hasičskej techniky do prevádzky.

Uviedlo to v reakcii na tvrdenia Denníka N o zaistení a zapečatení hasičského auta z dôvodu zákazky za 46 miliónov eur. Rezort tvrdí, že súťaž ešte pred nástupom súčasného vedenia rozbehol bývalý minister vnútra Roman Mikulec (Hnutie Slovensko) a následne ju vyhlásil bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor (PS).

Zákazku podľa rezortu skontroloval Úrad pre verejné obstarávanie a rovnako bola kontrolovaná aj z dôvodu, že na nákup boli využité finančné prostriedky z fondov.

(tasr, est)

Minúta  |  

Ukrajinský generálny prokurátor končí. Vyšetrovanie siaha k jeho okoliu

Ukrajinský generálny prokurátor Ruslan Kravčenko podal prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a parlamentu demisiu. Rozhodnutie označil za politické a vyhlásil, že nechce, aby sa jeho funkcia stala nástrojom politického zápasu.

Kravčenko odmieta zapojenie do údajnej zločineckej skupiny, ktorá vraj chránila podvodné telefonické centrá a prala milióny hrivien. Ešte pred oznámením rezignácie tvrdil, že odstúpiť neplánuje.

Protikorupčné orgány tvrdia, že odhalili organizáciu vedenú vysokopostaveným pracovníkom generálnej prokuratúry. Za pravidelné úplatky údajne umožňovala podvodným centrám nerušene pôsobiť.

Hlavou zločinu údajne bol zástupca vedúceho oddelenia medzinárodnej právnej spolupráce generálnej prokuratúry Serhij Kropyva. Súd ho poslal do väzby a stanovil mu kauciu 120 miliónov hrivien.

Nahrávky vyšetrovateľov spomínajú údajného „šéfa“ s detailmi zodpovedajúcimi Kravčenkovi. Protikorupčný úrad ho však verejne neoznačil za podozrivého. Po prehliadke jeho kancelárie exprokurátor akúkoľvek účasť na zločine poprel.

(kyivindependent, bak)

Minúta  |  

Teherán hrozí uzavretou zónou v Perzskom zálive aj novými raketami

Irán v utorok pohrozil Spojeným štátom „ekonomickou vojnou“ a vyhlásil, že na americké vojnové lode vypálil modernú balistickú raketu. Napätie sa stupňuje len niekoľko dní po ďalšej výmene útokov medzi obomi krajinami.

Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí oznámil, že Teherán v najbližších dňoch predstaví novú zakázanú zónu v Perzskom zálive a mapy plavebného koridoru cez Hormuzský prieliv.

Priestor má siahať od miesta, kde sa začína americká blokáda Iránu. Každé plavidlo, ktoré doň vstúpi, zaradia na iránsky sankčný zoznam.

Rezáí zároveň tvrdil, že Washington dostal varovanie prostredníctvom nových rakiet a iránsky postup voči americkým lodiam a základniam sa zásadne zmenil. Zrejme odkazoval na strelu Qassem Basir, ktorú podľa iránskych médií odpálili pri Hormuzskom prielive. Americká armáda tvrdí, že jej plavidlá sa útokom vyhli.

Cez túto strategickú trasu pred vojnou prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu. Za posledných desať dní tadiaľ denne preplávalo priemerne iba desať nákladných lodí, najmenej od mája.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Po zločine prídu o časť odmeny. Moskva chce pritvrdiť voči vojakom

Ruské ministerstvo obrany chce od zmluvných vojakov odsúdených za trestný čin vymáhať časť jednorazového náborového príspevku. Vyplýva to z návrhu zákona zverejneného v pondelok.

Opatrenie prichádza v čase rastúceho počtu prípadov domáceho násilia medzi účastníkmi vojny na Ukrajine.

Za podpísanie najmenej ročnej zmluvy ponúka Rusko minimálne 400-tisíc rubľov, približne 4 640 dolárov. V závislosti od regiónu však môžu jednorazové platby dosiahnuť niekoľko miliónov rubľov. Vojaci navyše dostávajú mesačný plat.

Ak súd uzná aktívneho príslušníka vinným z trestného činu, za ktorý mu nehrozí väzenie, musel by vrátiť podiel príspevku zodpovedajúci zostávajúcim mesiacom služby. Rezort tým chce zvýšiť motiváciu vojakov dodržiavať zákony.

Moskva sa rôznymi výhodami snaží posilniť početný stav armády. Odsúdeným napríklad skracuje tresty výmenou za odchod na front.

Oficiálne údaje o domácom násilí páchanom príslušníkmi ozbrojených síl nezverejňuje. Nezávislé médiá však s odvolaním sa na údaje vojenských súdov informovali od začiatku invázie v roku 2022 o stovkách prípadov vrátane vrážd.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.