Preskočiť na obsah
  |  

Polícia preveruje 46-miliónovú zákazku na hasičské autá, jedno zaistila

Policajný zbor (PZ) vo veci súvisiacej s obstarávaním hasičských vozidiel vykonáva potrebné úkony s cieľom riadne preveriť všetky okolnosti a skutočnosti súvisiace s prípadom. TASR o tom informoval odbor komunikácie a prevencie Prezídia PZ.

„Zaistenie vozidla je procesným úkonom, ktorý sám osebe neznamená potvrdenie spáchania trestného činu ani neprejudikuje prípadnú trestnú zodpovednosť konkrétnej osoby,“ informovala polícia.

Policajný zbor deklaruje, že postupuje zákonne, nestranne a bez ohľadu na postavenie či osoby, ktorých sa preverované skutočnosti týkajú. „Naším cieľom je dôsledne preveriť všetky relevantné okolnosti a odstrániť prípadné pochybnosti, ktoré v súvislosti s predmetným obstarávaním vznikli,“ uviedli policajti.

Vzhľadom na prebiehajúce úkony považuje PZ za predčasné vyvodzovať akékoľvek závery. Ministerstvo vnútra eviduje začatie trestného stíhania v súvislosti s obstaraním, dodávkou a uvedením novej hasičskej techniky do prevádzky.

Uviedlo to v reakcii na tvrdenia Denníka N o zaistení a zapečatení hasičského auta z dôvodu zákazky za 46 miliónov eur. Rezort tvrdí, že súťaž ešte pred nástupom súčasného vedenia rozbehol bývalý minister vnútra Roman Mikulec (Hnutie Slovensko) a následne ju vyhlásil bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor (PS).

Zákazku podľa rezortu skontroloval Úrad pre verejné obstarávanie a rovnako bola kontrolovaná aj z dôvodu, že na nákup boli využité finančné prostriedky z fondov.

(tasr, est)

  |  

Ukrajinský generálny prokurátor končí. Vyšetrovanie siaha k jeho okoliu

Ukrajinský generálny prokurátor Ruslan Kravčenko podal prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a parlamentu demisiu. Rozhodnutie označil za politické a vyhlásil, že nechce, aby sa jeho funkcia stala nástrojom politického zápasu.

Kravčenko odmieta zapojenie do údajnej zločineckej skupiny, ktorá vraj chránila podvodné telefonické centrá a prala milióny hrivien. Ešte pred oznámením rezignácie tvrdil, že odstúpiť neplánuje.

Protikorupčné orgány tvrdia, že odhalili organizáciu vedenú vysokopostaveným pracovníkom generálnej prokuratúry. Za pravidelné úplatky údajne umožňovala podvodným centrám nerušene pôsobiť.

Hlavou zločinu údajne bol zástupca vedúceho oddelenia medzinárodnej právnej spolupráce generálnej prokuratúry Serhij Kropyva. Súd ho poslal do väzby a stanovil mu kauciu 120 miliónov hrivien.

Nahrávky vyšetrovateľov spomínajú údajného „šéfa“ s detailmi zodpovedajúcimi Kravčenkovi. Protikorupčný úrad ho však verejne neoznačil za podozrivého. Po prehliadke jeho kancelárie exprokurátor akúkoľvek účasť na zločine poprel.

(kyivindependent, bak)

  |  

Teherán hrozí uzavretou zónou v Perzskom zálive aj novými raketami

Irán v utorok pohrozil Spojeným štátom „ekonomickou vojnou“ a vyhlásil, že na americké vojnové lode vypálil modernú balistickú raketu. Napätie sa stupňuje len niekoľko dní po ďalšej výmene útokov medzi obomi krajinami.

Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí oznámil, že Teherán v najbližších dňoch predstaví novú zakázanú zónu v Perzskom zálive a mapy plavebného koridoru cez Hormuzský prieliv.

Priestor má siahať od miesta, kde sa začína americká blokáda Iránu. Každé plavidlo, ktoré doň vstúpi, zaradia na iránsky sankčný zoznam.

Rezáí zároveň tvrdil, že Washington dostal varovanie prostredníctvom nových rakiet a iránsky postup voči americkým lodiam a základniam sa zásadne zmenil. Zrejme odkazoval na strelu Qassem Basir, ktorú podľa iránskych médií odpálili pri Hormuzskom prielive. Americká armáda tvrdí, že jej plavidlá sa útokom vyhli.

Cez túto strategickú trasu pred vojnou prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu. Za posledných desať dní tadiaľ denne preplávalo priemerne iba desať nákladných lodí, najmenej od mája.

(reuters, bak)

  |  

Po zločine prídu o časť odmeny. Moskva chce pritvrdiť voči vojakom

Ruské ministerstvo obrany chce od zmluvných vojakov odsúdených za trestný čin vymáhať časť jednorazového náborového príspevku. Vyplýva to z návrhu zákona zverejneného v pondelok.

Opatrenie prichádza v čase rastúceho počtu prípadov domáceho násilia medzi účastníkmi vojny na Ukrajine.

Za podpísanie najmenej ročnej zmluvy ponúka Rusko minimálne 400-tisíc rubľov, približne 4 640 dolárov. V závislosti od regiónu však môžu jednorazové platby dosiahnuť niekoľko miliónov rubľov. Vojaci navyše dostávajú mesačný plat.

Ak súd uzná aktívneho príslušníka vinným z trestného činu, za ktorý mu nehrozí väzenie, musel by vrátiť podiel príspevku zodpovedajúci zostávajúcim mesiacom služby. Rezort tým chce zvýšiť motiváciu vojakov dodržiavať zákony.

Moskva sa rôznymi výhodami snaží posilniť početný stav armády. Odsúdeným napríklad skracuje tresty výmenou za odchod na front.

Oficiálne údaje o domácom násilí páchanom príslušníkmi ozbrojených síl nezverejňuje. Nezávislé médiá však s odvolaním sa na údaje vojenských súdov informovali od začiatku invázie v roku 2022 o stovkách prípadov vrátane vrážd.

(reuters, bak)

  |  

Popol ustúpil, ale sopka buráca. Indonézia obnovila leteckú dopravu

Indonézia v utorok opäť otvorila hlavné letisko v Jakarte aj ďalšie štyri, ktoré uzavrela pre sopečný popol z Anak Krakatau. Nové erupcie však vyvolávajú riziko ďalších komplikácií.

Sopka ležiaca medzi ostrovmi Jáva a Sumatra vybuchla v piatok večer. Popol zasiahol hlavné mesto i okolité oblasti a z bezpečnostných dôvodov si vyžiadal zatvorenie ôsmich letísk.

Meškanie, odklonenie alebo zrušenie 2 961 letov ovplyvnilo približne 341-tisíc cestujúcich.

Prevádzku na hlavnom letisku Soekarno-Hatta obnovili po tom, ako vietor odvial popol. Úrady musia preveriť letovú spôsobilosť 178 lietadiel, ktoré počas uzávery zostali na zemi. V pondelok otvorili ďalšie letisko, dve zatiaľ zostávajú mimo prevádzky.

Anak Krakatau vybuchla v utorok ráno ešte trikrát. Erupcie boli slabšie než predchádzajúce, narušenie leteckej dopravy však bude závisieť od výšky popola a smeru vetra.

Ide o jednu z približne 130 aktívnych sopiek v Indonézii. Vznikla na mieste niekdajšej Krakatau, ktorej mohutné erupcie a následné cunami v roku 1883 zabili viac než 36-tisíc ľudí.

(reuters, bak)

  |  

Po odchode amerických vyjednávačov zasiahli Kyjev balistické rakety

Rusko v utorok nadránom obnovilo útoky na Kyjev, a to krátko po odchode amerických mierových vyjednávačov. Pri zásahoch balistickými raketami utrpelo zranenia šesť ľudí, oznámil starosta Vitalij Kličko.

V obytnej budove zostali uväznení ľudia a na viacerých miestach vypukli požiare. Padajúce trosky poškodili päťposchodový bytový dom aj trojposchodovú obytnú budovu. Kyjevská vojenská správa vyzvala obyvateľov, aby sa ukryli.

Počas výbuchov v ukrajinskom hlavnom meste spustilo susedné Poľsko vojenské letecké operácie na ochranu svojho vzdušného priestoru pred možným narušením.

Nálety sa začali po tom, ako Jared Kushner a Steve Witkoff v nedeľu rokovali s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a následne opustili krajinu. Predtým absolvovali rozhovory v Moskve, po ktorých Kremeľ nevylúčil obnovenie trojstranných rokovaní.

Ukrajinské drony medzitým zasiahli civilnú infraštruktúru v ruskom Saratove a zranili niekoľko ľudí. V oblasti sa nachádza veľká ropná rafinéria spoločnosti Rosnefť, ako aj ďalšie priemyselné a vojenské zariadenia.

(reuters, bak)