Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: Drahý plyn môže zabrzdiť európske hospodárstvo

Prudký rast cien zemného plynu ohrozuje európske hospodárstvo práve v čase, keď kontinent potrebuje investovať do obrany, umelej inteligencie a konkurencieschopnosti voči Číne, píše komentátor Reuters Ron Bousso.

Referenčná cena minulý týždeň dosiahla 75 eur za megawatthodinu, viac ako dvojnásobok oproti minulému roku a najvyššiu úroveň od konca roka 2022. Rast súvisí s vojnou s Iránom a najmä s viac ako šesťmesačným uzavretím Hormuzského prielivu, ktoré výrazne obmedzilo približne pätinu svetových dodávok skvapalneného zemného plynu.

Európske zásobníky sú naplnené na 66 percent, najmenej v tomto období za posledných 15 rokov. V Nemecku dosahujú zásoby 54 percent a v Holandsku iba 48 percent. Pred zimou sa očakáva ich naplnenie najviac na 70 až 75 percent.

Vývoz skvapalneného plynu z Perzského zálivu medzi marcom a augustom medziročne klesol o viac než 85 percent. Vyššia produkcia mimo regiónu, najmä v Spojených štátoch a Kanade, nahradila približne tri štvrtiny výpadku. Aj preto ceny zostávajú výrazne pod rekordnou úrovňou z roku 2022, keď krátkodobo prekročili 300 eur za megawatthodinu.

Európska komisia nevidí bezprostredné ohrozenie zimných dodávok. Hlavným problémom však podľa Boussa nebude, či Európa dokáže získať dostatok plynu, ale koľko zaň bude musieť zaplatiť.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Hasiči spolupracujú pri vyšetrovaní zaisteného vozidla

Hasičský a záchranný zbor poskytuje plnú súčinnosť pri objasňovaní okolností zaistenia hasičského vozidla. Podľa hovorkyne Zuzany Geguššovej je pripravený odovzdať všetky potrebné podklady a informácie.

Zbor chce, aby sa objektívne vysvetlili pochybnosti smerujúce vo verejnom priestore voči hasičom. Rešpektuje postup príslušných orgánov a vyzýva, aby sa do skončenia preverovania nevytvárali predčasné závery.

Ministerstvo vnútra eviduje začatie trestného stíhania v súvislosti s obstaraním, dodávkou a uvedením novej hasičskej techniky do prevádzky. Reagovalo tak na medializované informácie o zaistení a zapečatení auta pre zákazku za 46 miliónov eur. Vyšetrovateľom prisľúbilo plnú súčinnosť.

Rezort tvrdí, že súťaž rozbehol ešte bývalý minister vnútra Roman Mikulec a následne ju vyhlásil expremiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor. Zákazku podľa ministerstva preverili Úrad pre verejné obstarávanie aj kontrolné orgány na využitie peňazí z fondov.

Polícia deklarovala, že postupuje zákonne a nestranne bez ohľadu na postavenie preverovaných osôb.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Štát zlepšil digitálne služby v deviatich životných situáciách

Ministri práce Erik Tomáš a zdravotníctva Kamil Šaško (obaja Hlas) oznámili splnenie míľnika plánu obnovy, ktorý sa týka zlepšenia digitálnych služieb štátu v deviatich životných situáciách.

Ide o stratu zamestnania, administratívny chod podniku, presťahovanie, narodenie dieťaťa, chorobu občana alebo člena rodiny, odkázanosť na pomoc, hmotnú núdzu, odchod do dôchodku a úmrtie s dedičským konaním. Rezorty v týchto oblastiach zaviedli 58 konkrétnych zlepšení pre zamestnancov aj zamestnávateľov.

Ministerstvo investícií uznalo splnenie míľnika a výbor Európskej komisie predbežne konštatoval, že systém je funkčný. Definitívne potvrdenie však príde až po októbrovom audite a schválení príslušnej žiadosti o platbu Európskou komisiou.

Digitálne služby otestovali v stanovenom termíne do 31. júla v predprodukčnom prostredí bez reálnych pacientov. Po úspešnom preverení nadobudla 1. augusta platnosť príslušná legislatíva a služby začali postupne skúšať v ostrej prevádzke.

Podľa Šaška zatiaľ nebudú všetky služby dostupné v plnom rozsahu. Nasleduje šesťmesačné prechodné obdobie do konca januára 2027, počas ktorého ich budú postupne zavádzať a overovať ich zhodu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Fond na podporu umenia nového predsedu nezvolil

Rada Fondu na podporu umenia na utorkovom zasadnutí nezvolila za predsedu Milana Sedláčka. V tajnom hlasovaní ho podporilo päť členov, šiesti sa zdržali. Ďalšia voľba sa má uskutočniť 16. septembra.

Sedláček je členom rady od septembra a nominovala ho ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS). Druhým navrhovaným kandidátom bol Dušan Mikolaj, ten však kandidatúru neprijal.

Riaditeľ fondu František Kornaj zároveň informoval, že 7. septembra sa skončilo prijímanie žiadostí do deviatej výzvy, čím sa skončil tohtoročný harmonogram výziev. Fond pripravuje dve mimoriadne výzvy, ktoré sa majú týkať obnovy a rekonštrukcie, výstavby, ako aj tvorby a revitalizácie pamätníkov slovenských národných dejín a osobností.

Návrhy predloží rade 16. septembra. Ak ich schváli, žiadosti by mohli prijímať od 21. septembra.

Fond chce do konca mesiaca schváliť konečné znenie zásad a priorít podpornej činnosti na rok 2027. Prvú výzvu na budúci rok plánuje spustiť už v októbri.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Advokátska komora kritizuje zmenu PS k Trestnému poriadku

Slovenská advokátska komora upozorňuje, že návrh novely Trestného poriadku z dielne opozičného Progresívneho Slovenska by mohol závažne porušiť právo obvinených na obhajobu a vylúčiť viacerých obhajcov z výkonu obhajoby.

Komora rešpektuje právo poslancov predkladať vlastné legislatívne iniciatívy, pri významných úpravách kódexov však požaduje riadne legislatívne konanie a odbornú diskusiu. Platí to najmä pri zásahoch do základných práv a slobôd.

Právo na obhajobu a možnosť zvoliť si obhajcu patria podľa komory k základným zárukám spravodlivého trestného konania. Prípadné obmedzenia preto musia byť jasné, odôvodnené a primerané. Navrhované zmeny podľa nej vyvolávajú pochybnosti o legitimite aj súlade s ústavným právom na spravodlivý proces.

Komora žiada vypustiť ustanovenie, ktoré by zaviedlo osobitnú procesnú prekážku výkonu obhajoby pre advokátov podieľajúcich sa na výkone verejnej moci, pôsobiacich v poradných orgánoch vlády alebo poskytujúcich verejnej moci právne či obdobné služby.

Progresívne Slovensko chce novelou zúžiť priestor na mimoriadne zásahy generálneho prokurátora do prípravného konania, posilniť súdnu kontrolu rozhodnutí podľa paragrafu 363 a záruky nezávislosti a nestrannosti trestného konania.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rusko je otvorené platbám v dolároch aj iných menách

Rusko sa neusiluje o „dedolarizáciu“ a je otvorené všetkým prijateľným spôsobom platby, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas virtuálneho rozhovoru s indickými novinármi. Zároveň bez uvedenia konkrétnych štátov poznamenal, že niektoré krajiny používajú svoju menu ako politický nástroj.

Podľa Peskova sa už 90 percent transakcií medzi Ruskom a štátmi BRICS uskutočňuje v národných menách. Postupne sa rieši aj problém prebytočných indických rupií, ktoré sa ruským firmám nahromadili v dôsledku vzájomného obchodu s Indiou.

Ruský prezident Vladimir Putin sa 12. a 13. septembra zúčastní na samite BRICS v Naí Dillí, kde sa chce venovať bezpečnosti, hospodárstvu, financiám a kultúre. V piatok bude rokovať aj s indickým premiérom Naréndrom Módím, pričom veľkú časť programu majú tvoriť obchodné a ekonomické otázky.

Moskva a Naí Dillí zároveň diskutujú o spolupráci pri prieskume ložísk vzácnych zemín. Na programe bilaterálnych rokovaní je aj možný predaj ruských stíhačiek Suchoj Su-57 Indii.

Do zoskupenia BRICS patria Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika, Etiópia, Egypt, Indonézia, Irán a Spojené arabské emiráty.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.