Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na boj s ebolou chýbajú lôžka, personál aj miliarda dolárov

Snahy o rozšírenie reakcie na epidémiu eboly v Konžskej demokratickej republike čelia vážnym prekážkam pre nedostatok vyškoleného personálu, partnerov a financií. Ochorenie sa rozšírilo z epicentra v Bunii do šiestich provincií.

Epidémia eboly typu Bundibugyo si v krajine vyžiadala už 3 175 obetí a nakazilo sa viac ako 6-tisíc ľudí, čo z nej robí najhoršiu epidémiu eboly v histórii krajiny.

Technický pracovník WHO Luca Fontana uviedol, že v 59 centrách zriadili takmer 1 400 lôžok, no potrebných je ďalších 1 600. Na dosiahnutie plánovanej kapacity 3-tisíc lôžok bude treba prijať a zaškoliť približne 5-tisíc nových zdravotníkov. Situáciu komplikujú aj vysoké náklady na ochranné prostriedky a prevádzku centier. Prevádzka zariadenia s 50 lôžkami stojí približne 500-tisíc dolárov.

Problémom je aj obmedzený počet medzinárodných organizácií schopných prevádzkovať liečebné centrá, čiastočne v dôsledku globálnych škrtov vo financovaní. Potrebné skúsenosti a kapacity má podľa WHO iba päť až šesť veľkých organizácií. Časť zariadení preberá konžské ministerstvo zdravotníctva, no aj jeho kapacity sa podľa Fontanu postupne vyčerpajú.

WHO preto vyzvala medzinárodných darcov, aby urýchlene zvýšili financovanie šesťmesačného plánu reakcie vedeného konžskou vládou v hodnote 1,3 miliardy dolárov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rumunsko tvrdí, že prekazilo sabotážnu operáciu Ruska

Rumunská spravodajská služba SRI v utorok oznámila, že zabránila sabotážnej operácii koordinovanej Ruskom na území Rumunska. Oznámenie prichádza v čase, keď sa európski spojenci Ukrajiny snažia čeliť tomu, čo označujú za pokusy Moskvy o ich destabilizáciu.

Európske štáty obviňujú Rusko zo sabotáží, kybernetických útokov a dezinformačných kampaní zameraných na podporovateľov Kyjeva. Medzi takéto prípady zaraďujú aj augustový dronový útok na letisku Lipsko/Halle, ktorý zvýšil napätie medzi Berlínom a Moskvou.

Podľa SRI bol v rámci vyšetrovania s medzinárodnými partnermi od februára sledovaný ruský občan žijúci v Rumunsku. Od sprostredkovateľa mal dostať pokyny, aby vyhotovoval fotografie a videá strategicky významných vojenských cieľov.

Medzi ne patrili ukrajinské nákladné lietadlá Antonov počas ich pobytu v Rumunsku. SRI uviedla, že konanie podozrivého zodpovedalo vzorcom z predchádzajúcich prípadov.

Spravodajská služba zároveň tvrdí, že Rusko na podobné nezákonné aktivity naďalej využíva ľudí zo zraniteľných skupín. Moskva účasť na sabotážach opakovane popiera. Ruské veľvyslanectvo v Bukurešti na žiadosť Reuters o komentár bezprostredne nereagovalo.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ochrana vody verzus ťažba: mimovládky podali sťažnosť

Environmentálne organizácie podali v utorok sťažnosť Európskemu ombudsmanovi, v ktorej obvinili Európsku komisiu, že plánuje revíziu pravidiel na ochranu a hospodárenie s vodou bez dostatočných dôkazov a konzultácií. Svetový fond na ochranu prírody, Európsky environmentálny úrad a ďalšie tri organizácie tak reagujú na snahy EÚ o zjednodušovanie a obmedzovanie niektorých pravidiel.

Touto takzvanou „omnibus“ stratégiou sa Komisia snaží reagovať na sťažnosti priemyselných odvetví, ktoré tvrdia, že zaťažujúce pravidlá znižujú ich konkurencieschopnosť voči globálnym rivalom, ako sú USA a Čína.

Plánovaná revízia hlavných právnych predpisov Únie o vode čiastočne reaguje na obavy ťažobných a hutníckych spoločností. Tie namietajú, že environmentálne pravidlá zdržujú povoľovanie nových baní na kritické suroviny a povolenia pre ďalšie priemyselné projekty.

Mimovládne organizácie tvrdia, že Komisia pred oznámením plánovanej revízie nedostatočne zhromaždila dôkazy a konzultovala so zainteresovanými stranami, čo podľa nich predstavuje nesprávny úradný postup. Zároveň odmietajú, že by práve únijné pravidlá o vode spôsobovali problémy pri povoľovaní nových baní.

Európsky ombudsman v najbližších týždňoch rozhodne, či začne vyšetrovanie. Hoci tento nezávislý dozorný orgán nemá právomoc svoje odporúčania vynucovať, môže nimi ovplyvniť budúcu tvorbu legislatívy a zvýšiť kontrolu Komisie. Vlani prinútil Komisiu verejne vysvetliť, prečo urýchlila iné návrhy na obmedzenie pravidiel udržateľnosti.

(reuters, max)

Minúta  |  

PS vyzvalo Žilinku, aby nepodľahol Ficovmu tlaku

Progresívne Slovensko kritizuje výzvu premiéra Roberta Fica (Smer), aby generálny prokurátor Maroš Žilinka odstúpil z funkcie. Podľa hnutia sa premiér snaží tlakom na Žilinku ovplyvňovať trestné konania, v ktorých figurujú predstavitelia Smeru a ľudia s nimi spriaznení.

Predseda PS Michal Šimečka tvrdí, že Fico je frustrovaný, pretože generálna prokuratúra nejde Smeru „na ruku“ a nepotvrdzuje jeho tvrdenia o politických procesoch proti predstaviteľom strany v rokoch 2020 až 2023.

Šimečka zároveň poukázal na Žilinkovu kritiku trestnej politiky vlády. Generálny prokurátor podľa neho upozorňuje na dôsledky novely Trestného zákona, problémy so stíhaním korupcie či rastúce daňové úniky. Šimečka verí, že nezávislé inštitúcie tlaku odolajú.

Poslankyňa PS Zuzana Števulová označila Ficovu výzvu za bezprecedentný útok na inštitút generálneho prokurátora. Smer sa podľa nej snaží dosiahnuť Žilinkov odchod, aby mohol do funkcie presadiť vlastného kandidáta. Žilinku vyzvala, aby tlaku nepodľahol.

Fico v utorok vyzval Žilinku na odstúpenie a oznámil, že naňho chce vytvoriť „tlak dôkazov a argumentov“. Tvrdí, že vývoj na prokuratúre ovplyvňuje skutočnosť, že Žilinku nominovala vtedajšia opozícia.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Menšie podniky čelia pre Hormuz globálnemu úpadku

Narušenie dopravy v Hormuzskom prielive v dôsledku vojny medzi USA a Iránom môže vytlačiť malé a stredné podniky z globálnych dodávateľských reťazcov. V utorok na to upozornila Konferencia OSN o obchode a rozvoji.

Rastúce ceny energií, prepravné sadzby, poistné a obmedzený prístup k financovaniu doliehajú na menšie firmy výraznejšie než na veľké korporácie, ktoré dokážu diverzifikovať dodávateľov, trhy aj zdroje financovania. Malé a stredné podniky pritom tvoria približne 90 percent všetkých podnikov, zabezpečujú 70 percent pracovných miest a vytvárajú polovicu svetového HDP.

Po augustovom období pokoja sa boje v Perzskom zálive obnovili a USA s Iránom si opäť vymieňajú paľbu. Cena ropy Brent v utorok vzrástla o viac ako dve percentá nad 99 dolárov za barel, čo je najvyššia úroveň od júla. Ekonomické dôsledky konfliktu môžu prehĺbiť aj útoky húsíov na juhozápade Saudskej Arábie, ktoré ohrozujú energetické dodávky aj mimo blokovaného Hormuzského prielivu.

UNCTAD preto varuje pred takzvaným efektom vylúčenia malých a stredných podnikov. Menšie firmy môžu byť nútené obmedziť výrobu, odložiť investície alebo úplne vypadnúť z globálnych hodnotových reťazcov, a to aj v prípade, že sa celkový svetový obchod začne zotavovať.

(reuters, max)

Minúta  |  

Koncerty v Katedrále sv. Pavla vyvolali kritiku

Londýnska Katedrála sv. Pavla uzavrela štvorročné partnerstvo so známym nočným klubom Fabric, ktorý sa stane jej exkluzívnym partnerom pre podujatia súčasnej hudby. Spolupráca potrvá do roku 2030 a prvý koncert sa uskutoční 29. októbra. Meno účinkujúceho zatiaľ neoznámili.

Partnerstvo vyvolalo kritiku za spájanie významného kresťanského chrámu s londýnskou klubovou scénou. Nepôjde však o klasické rave podujatia. Koncerty majú mať sediace publikum a nebudú sa konať v krypte, kde je pochovaný admirál Horatio Nelson.

Katedrála už v minulosti hostila podujatia súčasnej hudby. V roku 2023 v nej vystúpil austrálsky hudobník RY X a o rok neskôr americká speváčka Patti Smith. Vedenie chrámu tvrdí, že nový program má prilákať aj ľudí, ktorí by katedrálu inak nenavštívili.

Proti spolupráci sa postavili aj potomkovia admirála Nelsona. Peregrine Hood, predseda Nelsonovej spoločnosti a potomok admirálovho brata, označil využívanie historického a náboženského miesta týmto spôsobom za neúctivé. Londýnsky starosta Sadiq Khan partnerstvo naopak privítal ako spojenie dvoch významných londýnskych inštitúcií.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.